Kvôli 5000 korunám riskoval slobodu
Súčasná mládež je na financie náročnejšia, než boli v ich veku rodičia. Všetko je drahšie. Diskotéky, cigarety, alkohol i služby, spojené so zábavou. A keďže nie každý mladík má dostatočne solventných rodičov, snaží sa nejakú tú korunu si privyrobiť. Žiaľ, niekedy aj nelegálnym spôsobom. Svoje o tom vie hrdina dnešného príbehu, 19-ročný Košičan Roman G.
Roman zmaturoval na gymnáziu na trojky a keďže zo stredoškolského učiva sa mu v hlave veľa neuložilo, z vysokej školy vyletel už po prvom semestri. Medzery, aké mal v základoch matiky či fyziky, sa jednoducho pri jeho štýle štúdia dohnať nedali. Dve skúšky ako tak zvládol na ťaháky, no tri neurobil ani na opravné termíny. Cítiac, že ďalším zotrvaním na "výške" by iba strácal čas, to vo februári zabalil a prihlásil sa na úrade práce. Samozrejme, takých ako on tam evidovali tisíce. Bez odborného vzdelania a chuti na sebe popracovať, zato s rukou vystretou, žiadajúcou "tučnú" podporu. Vtedy Roman zažil veľké sklamanie. Štát bol totiž jeho lajdáctvo ochotný dotovať iba 1200 korunami mesačne.
"Vtedy som sa rozhodol, že si nájdem nejakú dobre platenú prácu," vrátil sa neskôr Roman k nápadu z kategórie sci-fi. Lebo "slušne" sa zamestnať na východe a bez vzdelania, sa inak ako fantasmagóriou nazvať nedalo. "Veľmi rýchlo som prišiel na to, že to také ľahké nebude. Všade sa pýtali, čo som vyštudoval a keď som povedal, že iba gymnázium, poslali ma preč. A tam, kde by ma vzali, šlo iba o nezaujímavé manuálne práce za pár drobných." Keďže takto si Roman budúcnosť nepredstavoval, neraz zatváral za sebou dvere sám. Lebo 15 tisíc "čistého", ktoré si stanovil ak limit, mu neponúkli nikde. Samozrejme, jeho nervozita narastala. Almužna od štátu mu nevydržala ani týždeň, zvlášť, keď 700 korún musel dávať rodičom. Otec totiž vyhlásil, že zadarmo darmožráča živiť nebude.
"Niekde som sa dopočul o chlapíkovi, ktorý vedel zohnať rýchly zárobok za málo roboty," blížil sa Roman k pozadiu problémov, do ktorých sa dostal. "Nejako sa mi ho podarilo vypátrať a dohodli sme stretnutie. Vypytoval sa ma na všeličo, aj na rodičov a súrodencov. Pripadalo mi to zvláštne, ale šlo mi o robotu, tak som mu na všetko pravdivo odpovedal." Pravdu povedal Roman aj vtedy, keď sa ho Dušan, tak sa ten neznámy muž predstavil, opýtal, či by šiel aj do rizika. Teda či by prijal prácu, ktorá nie je v súlade so zákonom. "Odpovedal som, že áno, ale musel by som vedieť, o čo ide. Dušan povedal, že by šlo o prevoz nejakých vecí cez hranice. Z Maďarska, Rakúska a Česka k nám alebo naopak. Za každú jazdu by som dostal 5000 korún."
Roman dostal týždeň čas na rozmyslenie, no už na druhý deň Dušanovi odkázal, že "to" berie. Zrátal si, že za jeden-dva dni by zarobil viac, ako jeho foter za týždeň. A keď urobí tri-štyri jazdy do mesiaca, na finančné problémy môže zabudnúť. "Opäť sme sa stretli a on mi bližšie vysvetlil, čo bude moja robota. Zdalo sa mi to jednoduché. Dostanem auto, s ktorým prejdem cez hranice. Tam zavolám na nejaké číslo a auto odovzdám. Dostanem druhé, s ktorým sa vrátim na Slovensko. Nikdy vraj nebudem vedieť, či veziem náklad alebo idem prázdny. To je vraj akási ich ochrana pre prípad môjho zlyhania."
Samozrejme, Roman sa nevedel dočkať, kedy absolvuje prvú jazdu a zarobí prvé peniaze. O týždeň ju mal za sebou. Starším fordom odišiel do Brna, tam presadol do škodovky a tú potom odovzdal v Bratislave. Dostal 5000 korún a kľúče od fiatu, s ktorým mal hneď odísť do Viedne. Ale iba mal. Keď na hranici čakal v rade na kontolu pasov, odrazu pri ňom zastali dve autá. Vyskákalo z nich zo 10 kukláčov a kým sa spamätal, ležal spútaný na kraji cesty. Jedným okom uvidel, ako nejaký chlapík vyberá spod "jeho" nárazníka neveľký balíček. Neskôr sa dozvedel, že to bol heronín za vyše 100 tisíc korún. Roman putoval do väzby, dostal advokáta a nepriamo aj ponuku polície, že ak prezradí komplicov, môže z toho ako ešte netrestaný vyviaznuť celkom dobre.
Stráviť v kriminále najbližších možno 5 rokov Roman nechcel, preto sa rozhodol spolupracovať. A to aj napriek spomienke na Dušanovo varovanie, že ak by ich niekedy prezradil, neskôr to oľutuje. Ku všetkúmu sa priznať ho motivovali aj slová prokurátora, ktorý mu vysvetlil, ako to v drogovom podsvetí chodí. Takých kuriérov, ako on, vraj majú díleri desiatky a raz za čas niektorého obetujú. Jednoducho dajú polícii anonymné avízo, kedy pôjde cez hranice auto s kontrabandom. Kým ho kukláči zadržia a kontrolujú, okolo prejde iný kuriér s nákladom napríklad za tri milióny. Všetci sú spokojní. Polícia, že zadržala zásielku i podsvetie, že sa mu hýbu kšefty. Prísť o drogy za 100 tisíc je na hranici povolených strát...
Či bol Dušan stíhaný a odsúdený, to sme sa v Romanovom spise nedočítali. Isté je len to, že Košičan vyviazol s podmienkou 2 roky na 5 rokov a pol roka si posedel vo väzbe. Snáď mu tento pobyt a jemu podobným tento prípad bude ako výstraha stačiť...
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
