Braňo Bruno Ciberej rád prežíva svoj život hetkicky. Môže sa stať, že ho pochytí chuť robiť čosi úplne iné

Prácou si plní mnohé svoje sny a rozhodne si nemôže sťažovaťModerátor Braňo Bruno Ciberej sa rozhodne nemôže sťažovať na to, že by sa v posledných

Prácou si plní mnohé svoje sny a rozhodne si nemôže sťažovať

Moderátor Braňo Bruno Ciberej sa rozhodne nemôže sťažovať na to, že by sa v posledných rokoch nudil. Stále pracuje vo FUN Rádiu, zamestnáva ho i práca pre bratislavský módny dom Alizé a opäť vracia do Magazínu Slovensko hľadá SuperStar. Práve na košickom kastingu k tejto show sme sa stretli a o všeličom porozprávali.

Aj keď to na košickom kastingu vyzeralo ako na mravenisku a všade pobehovalo množstvo pospevujúcich si mladých ľudí, Bruno sa doslova v hektike, ktorá na kastingu panovala, vyžíval. "Môj život je hektický a rád ho takto prežívam. Z atmosféry na košickom kastingu sa veľmi teším, lebo vidím, že to tu graduje. Prišla sem úžasná zmes ľudí, od rána sa tu spievalo, tancovalo a ako som si mohol všimnúť, je tu aj pár naozaj dobrých spevákov," prezradil Bruno.

Priznal sa, že nakrúcanie SuperStar mu už aj chýbalo. Predsa len, pri prvých dvoch sériách prišiel tejto show na chuť... "Má to svoje zvláštne čaro. Keď sme s Pycom a Adelou rozmýšľali nad tým, či prijmeme ponuku do ďalšej série, tak zrejme práve toto zavážilo. Vieme totiž už veľmi dobre, čo všetko to obnáša a koľko práce je okolo toho. Ale práve amtosféra, ktorú so sebou SuperStar prináša, rozhodla."

Je hrdý, že je z východu

Bruno sa z košického kastingu tešil o to viac, že ho vnímal ako východniar. "Už počas minulých ročníkov som doslova podrástol, keď som v strižni začul, ako chválili kasting v Košiciach, že bol vydarený. Košice majú pre mňa veľké čaro, aj pre blízkosť domova. Neoznačil by som sa rovno za nejakého zanieteného lakalpatriota, ale asi je to vo mne. Som z východu, nikdy som sa za to nehanbil a vždy sa k tomu rád prihlásim. Ale už desať rokov žijem v Bratislave. Lenže Trebišov pre mňa na vždy ostane miestom, kde som sa narodil. Stále, keď treba, tak sa postavím za východniarov. Navyše si myslím, že sme najšikovnejší."

V Bratislave žije už desať rokov, na ňu sa viažu jeho pracovné povinnosti. "Spočiatku mi však toto mesto veľmi nevyhovovalo, nevedel som si naň zvyknúť. Dnes už mám svoje miesta, kde sa cítim dobre. Nerozmýšľam však nad Bratislavou ako nad mojou konečnou zastávkou a rozhodne v nej nechcem definitívne zakotviť. Momentálne je to však mesto, ktoré mi vyhovuje. Okrem toho je Bratislava stále krajšia a krajšia, takže ak do centra vezmem niekoho známeho, kto ju nepozná, na prechádzku, tak sa za toto mesto nemusím hanbiť."

Aj keď tvrdí, že v Bratislave nechce ostať, zatiaľ nerobí žiadne konkrétne kroky preto, aby odišiel. "Ja netuším, čo sa bude diať o pol roka. Ak sa naskytne ponuka, pre ktorú by bolo treba odísť, pokojne tak urobím. Myslím, že by som dokázal hocikde inde. Hlavne v sebe pociťujem stále silnejšiu chuť cestovať, spoznávať nové krajiny, nové mestá, nových ľudí."

Veľa sa v poslednej dobe nacestuje najmä vďaka tomu, že pracuje pre bratislavský módny dom Alizé, ktorý ponúka veci tých najznámejších svetových módnych značiek. "Okrem toho, že tam fungujem ako manažér pre reklamu a public relations, mám na starosti i výbery značiek, čo obnáša časté cestovanie do Paríža a do Milána na prestížne módne prehliadky. Takže teraz neriešim to, či chcem alebo nechcem ostať v Bratislave. Každú chvíľu totiž vycestovávam mimo Slovenska - tam prestanem myslieť na všetky veci, ktoré sa tu dejú a ktoré ma ani nezaujímajú. Odídem na pár dní do úplne iného sveta a potom sa znovu vraciam... A to mi úplne vyhovuje."

Bruno je očividne veľmi prispôsobivý a preto mu nerobí problémy pohybovať sa aj úplne cudzom prostredí. Po prvý krát si to na vlastnej koži vyskúšal, keď mal 17 rokov a šiel na rok študovať na strednú školu do USA. "Nevedel som si ani len predstaviť, že budem musieť žiť rok s cudzou rodinou. Bola to pre mňa skúška ohňom a šoková terapia. Ale dopadlo to dobre. Prišiel som na to, že sa dokážem rýchlo prispôsobiť novým podmienkam. Keď človek kamkoľvek vycestuje, podľa mňa ho to môže len obohatiť. Spozná nových ľudí, ich pohľad na svet, ktorý je často veľmi odlišný od toho jeho... A to je inšpiratívne."

Do Ameriky odchádzal Bruno hlavne preto, aby sa naučil po anglicky. "To sa mi splnilo. V podstate som si na tom postavil i začiatok svojej kariéry v médiách, keď som v rádiu prekladal pre moderátorov rôzne texty... O Amerike sa hovorí, že je veľmi slobodnou krajinou. Mne pripadala presne naopak, lebo vtedy som mal 17 rokov a to by jeden neveril, čo všetko tam človek nemôže, kým nemá 21! Na Slovensku by sa mi nestalo, že by ma ktosi nechcel pustiť do klubu či pubu... Amerika je však slobodná v tom, že ak sa človek snaží, tak mu potom ponúkne neobmedzené možnosti. Ale nikto tam nič nedostane zadarmo. Slováci tam často chodia brigádovať a pravda je taká, že takýchto ľudí Amerika jemne vykorisťuje. Ja som našťastie nikdy nemusel v USA pracovať, ak nerátam školské akcie, na ktorých sme roznášali letáky a podobne."

Práve preto, že si USA užil z tej pozitívnej stránky, takto túto krajinu aj vníma. Navyše, rodina v ktorej rok žil, patrila do takzvanej vyššej strednej vrstvy. "Pre nich bolo úplne normálne, že mali niekoľko áut a na záhrade za domom bazén s vírivkou. Ale na druhej strane, nebola to rodina, ktorá by bola, ako sa hovorí, za vodou. Museli pracovať, aby si to všetko mohli dovoliť. Amerika je skvelá v tom, že ak sa človek naozaj snaží, tak mu to prináša peniaze a s tým aj pohodlie."

Robí to, po čom vždy túžil

S tým, ako sa mu zatiaľ darí kočírovať si svoju kariéru, je spokojný. "Nemôžem si sťažovať. Veď ja robím presne to, po čom som už ako dieťa túžil. Jeden náš sused hovorieval, že zo mňa bude cirkusant. No, úplne takto to nedopadlo, ale robím to, čo ma vždy bavilo, o čo som sa zaujímal - móda, hudba, film, showbiznis..."

Niekedy, keď sa obzrie dozadu, tak si aj sám vraví, že to je takmer neuveriteľné, koľko toho už stihol zažiť, k akým úžasným možnostiam sa dostal. Považujem za neoceniteľné, že sa mohol podieľať na SuperStar. "Prvá séria bola jedinečným projektom, tou najväčšou show, aká tu bola. Aj Let´s Dance považujem za úžasnú skúsenosť. Okrem toho som sa dostal na mnoho premiér filmov vo svete, chodievam po prestížnych módnych prehliadkach v Paríži a Miláne. Prácou si plním mnohé moje sny. Nehovorím však, že tomuto sa budem venovať celý život, lebo pokojne sa môže stať, že ma pochytí chuť robiť čosi úplne iné. Momentálne som však spokojný a rozhodne si nemôžem sťažovať."

Popri práci v médiách Bruno stihol i vyštudovať vysokú školu - je z neho ekonóm. "Viac-menej som študoval hlavne kvôli rodičom. Celá naša rodina má vysokoškolský titul a keby som ja ostal bez neho, asi by som bol tŕňom v oku. Keď som prišiel u USA, urobil som rozdielové skúšky, zmaturoval som a rozmýšľal som nad tým, že vysoká škola by bola istotou. Hneď ako som začal v Bratislave študovať, začal som pracovať v médiách a pomaly ale isto som sa od školy začal odkláňať. Nikdy som sa však našťastie nedostal do fázy, kedy by som rozmýšľal nad tým, že so školou skončím. Ale povedal som si, že nemusím ísť na štúdium plnou parou, veď červený diplom by mi bol aj tak na nič. Vravel som si, že úplne bude stačiť, ak nejako cez tú školu preleziem. A stalo sa."

Ako ekonóma v nejakej veľkej firme ho však budete hľadať márne, práca za mikrofónom je to, čo ho láka najviac. "Vo FUN Rádiu som spočiatku začínal tak, že som prekladal rôzne texty, neskôr som pre Oľgu Záblackú rátal hlasy v hitparáde a pripravoval rôzne podklady. Lenže ona mi povedala, že keďže sa na tom celom podieľam, že by som si to mal vyskúšať aj za mikrofónom. Dá sa teda povedať, že práve Olina ma vytiahla do éteru. To isté sa mimochodom prihodilo aj Pycovi..."

Bruno odmoderoval jeden vstup, potom ďalší, začal robiť vlastné príspevky a už zrazu vysielal celý program. "Vďaka Oline som sa vlastne po prvý krát dostal i k nakrúcaniu. Tri roky som pracoval ako externý moderátor v Smotánke. Nikdy som nešiel pred kameru, ale bol som ten, kto chodí po rôznych akciách a hosťom kladie otázky. No a postupne sa toho nabaľovalo stále viac a viac. V tejto branži sa pohybujem už 10 rokov a prešiel som ti toho dosť..."

V poslednej dobe ho to okrem práce v médií stále viac a viac lákalo i k móde. "Už keď som robil v rádiu, tak som mal na starosti mapovanie showbiznisu a teda aj módy. Vždy ma to nejako k tomu ťahalo, zaujímal som sa, aké sú trendy. Keď som dostal príležitosť v dome Alizé sa venovať móde aktívnejšie, bez zaváhania som do toho šiel. V Paríži a Miláne nakupujem veci, ktoré však do predajne prídu až o pol roka, takže musím mať prehľad, čo sa bude nosiť. Musím o tom vedieť čo najviac, sledujem módne prehliadky, čítam si módne časopisy. Snažím sa vyznať sa v tom dlhoročne, nie iba mať prehľad o horúcich novinkách. Dúfam, že sa mi to darí..."

Aj keď má v móde dobrý prehľad, iba málokedy si trúfa pomôcť s výberom oblečenia svojim známym. "Nerád by som totiž niekomu nanucoval môj vkus. Pokiaľ sa človek v oblečení necíti dobre, tak je úplne nanič, aj keď má na sebe veci, ktoré sú najtrendovejšie." Občas však rád poradí svojim známym a kamarátom, mamine často z ciest prinesie nejaký zaujímavý ´kúsok´. "Škoda len, že za posledný rok sa s rodičmi vídavam naozaj málo... Lenže Trebišov je dosť ďaleko, navyše veľmi veľa cestujem po zahraničí... Ale otec s mamou pomerne často chodievajú za nami do Bratislavy, kde žije aj moja sestra."

Ak sa však raz za čas predsa len vyberie do Trebišova, má pár miest, na ktoré sa rád vracia. "Teraz sa veľmi teším z toho, že tam ktosi vzal rozum do hrsti, chytil sa eurofondov a začal rekonštruovať park, ktorý bol kedysi veľmi krásny. Chodieval som tam ešte ako dieťa. Dnes je úplne schátraný, treba opraviť jazierko, hrobku Andrássyovcov, vináreň. Verím, že keď ho teraz opravia, znovu bude krásny. Už sa teším, až si tam pôjdem posedieť a oddýchnuť," dodal na záver.

Dátum narodenia: 29. august 1978

Znamenie: Panna

Miesto narodenia: Trebišov

Ukončené vzdelanie: Ekonomická univerzita v Bratislave

Rodinný stav: slobodný

Relax: spánok

Dáša KIRAĽVARGOVÁ