vplyvom panujúcich veľkých horúčav, nevedel potvrdiť, ale ani to nevylúčil.
"V utorok nás iba v meste volali k vyše desiatim nehodám, vodiči asi mali z tej horúčavy uvarené mozgy," skonštatoval strážca zákona.
Prípadný vplyv rekordných teplôt na spôsobenie nehody by mohla naznačiť policajná štatistika uplynulých dní.
"V nedeľu došlo v Košiciach a na okolí spolu k šiestim dopravným nehodám, v pondelok k siedmim a v utorok k dvanástim. Z toho v meste ich bolo jedenásť," informovala nás Jana Demjanovičová, hovorkyňa KR PZ v Košiciach.
K už spomínanej včerajšej nehode na Popradskej došlo tak, že sa čelne zrazili modrý Fiat Doblo s bratislavským evidenčným číslom (EČV) a strieborná Škoda Fabia s košickým EČV. Na miesto prišlo niekoľko policajných i hasičských áut a dve sanitky. V nich najprv ošetrili a neskôr odviezli do nemocnice vodičku fabie Veroniku H. s mamou a vodiča fiata Ľudovíta W.
"Povedal policajtom, že sa zrazil s fabiou pri predbiehaní autobusu," uviedol jeden z hasičov.
Aké zranenia utrpeli účastníci nehody, sa nám včera zistiť nepodarilo. Podľa našich informácií však jedna zo žien mala údajne vážne poranený hrudník. Prípadom sa zaoberá polícia.
Ak sa objavia príznaky, treba auto odstaviť
Primár centrálneho príjmového oddelenia Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice na Triede SNP MUDr. Jozef Kolinovský upozorňuje, že pri veľkých horúčavách by si mali dávať veľký pozor nielen chodci, ale aj vodiči.
"V aute môže byť ešte teplejšie ako vonku," povedal nám J. Kolinovský. "Keď vodič nedodržiava pitný režim, dochádza k prehriatiu organizmu, voda sa stráca dýchaním i potením. Rozširujú sa cievy, znižuje krvný tlak a tiež pozornosť vodiča. Príznakmi, že niečo nie je v poriadku, môžu byť sucho v ústach, únava, malátnosť, spavosť, porucha koordinácie pohybov, zrýchlený pulz. Ale aj poruchy videnia (tma pred očami - pozn. red.), šumenie v ušiach, búšenie srdca, tŕpnutie prstov rúk, závraty, strata pozornosti. Nasledovať môžu prechodná strata vedomia, prípadne až kolaps. Nebezpečný môže byť aj pot, stekajúci pri jazde z čela do očí vodiča, rozptyľuje totiž jeho pozornosť. Ak vodič spozoruje na sebe niektorý zo spomínaných príznakov, mal by auto odstaviť, ochladiť sa, doplniť tekutiny a počkať, kým príznaky pominú. Pri jazde v aute môže trochu ochladiť telo klimatizácia alebo vzduch prúdiaci cez otvorené okná. Človek však môže ochorieť, niekedy i dosť vážne."
Rozširovanie ciev spôsobujú i niektoré lieky, ktoré vodiči užívajú. Napríklad upokojujúce sedatíva či medikamenty na upravenie krvného tlaku. J. Kolinovský dôrazne varuje týchto vodičov, aby (ak nemusia) za volant nesadali a vyhli sa šoférovaniu v čase najväčších horúčav. Teda v čase asi od 9.00 do 17.00 - 18.00 hod. No a v žiadnom prípade by nemali ľudia v týchto horúcich dňoch siahať po alkohole. Odvodňuje totiž organizmus, zvyšuje jeho teplotu a v kombinácii s horúčavou môže byť príčinou nepekných poranení.
"Dnes k nám priviezli muža, ktorý sa potúžil alkoholom, teplo spôsobilo, že zamdlel a rozbil si hlavu," uviedol včera primár Kolinovský.
Klimatizácia môže spôsobiť aj smrť
(TASR)
Nevhodne nastavená klimatizácia môže podľa praktického lekára Petra Liptáka spôsobiť aj smrť. Hrozí napríklad pacientom, ktorí trpia ťažkými chladovými alergiami. Prudko sa môže zhoršiť aj stav kardiologických pacientov, ktorým pri prechode do klimatizovanej miestnosti klesne tlak. Môže sa to stať
vtedy, ak je nastavený príliš veľký teplotný rozdiel, uviedol Lipták pre TASR.
Neprimerané ochladenie môže spôsobiť aj rôzne ďalšie ochorenia. Ide najmä o zápaly horných dýchacích ciest. Klimatizácia taktiež vplýva aj na pohybovú sústavu a svalstvo. To sa môže podchladiť a spôsobovať následne bolesti. Pri zlom nastavení môže dôjsť aj k vzniku alergií. Liečba väčšiny ochorení z klimatizácie je však jednoduchá a nenákladná. Stačí prijímať dostatok tekutín a vitamínov. Ak však dôjde k sekundárnej infekcii, odporúčajú lekári nasadiť antibiotiká.
Praktickí lekári sa zhodujú na tom, že vhodne nastavená klimatizácia nepredstavuje žiadne zdravotné riziko. Za primerané považujú, ak teplotný rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nie je väčší ako desať stupňov. Pripúšťajú však, že v prípade takýchto extrémnych teplôt je možné nastaviť aj väčšiu odchýlku. Optimálne nastavenie je na úrovni medzi 18 až 22 stupňov.
Ľudia by napriek tomu nemali ani v klimatizovaných priestoroch zanedbávať pitný režim. Klimatizácia totiž vysušuje sliznice podobne ako horúčavy. Prístroj na chladenie by mal smerovať do priestoru, v žiadnom prípade nie na chrbticu alebo hlavu. Umiestnený by mal byť minimálne vo výške jeden a pol metra. Mal by mať dobré filtre, aby pri cirkulácii vzduchu dochádzalo aj k jeho prečisťovaniu od infekčných vírusov, baktérii i alergénov.
Samostatne kategorizujú lekári klimatizáciu v aute. Tú by používatelia pri takýchto extrémnych teplotách mali použiť iba na vychladenie dlhšie zaparkovaného auta. Následne by ju však mali vypnúť, aby nevznikol príliš veľký teplotný rozdiel a ochorenia v dôsledku chladu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
