je spôsobená prílevom tropického vzduchu od juhozápadu. Okolo tlakovej výše nad Balkánom prúdi k nám tento vzduch až zo Sahary. Vo vnútrozemí je otepľovanie podporované aj prehrievaním zemského povrchu a nízkou vlhkosťou vzduchu a pôdy. To môže spôsobovať i zdanlivý paradox, že v niektorých prímorských oblastiach môže byť tomto období o čosi chladnejšie.
V Košiciach sa podobné horúčavy, ktorých sme v týchto dňoch svedkami, objavili aj v minulosti. Naposledy sa vyskytli v rokoch 2000, 1994, 1992 a 1952.
Včera napoludnie bola ešte v Košiciach na letisku nameraná teplota 32,2 st. Celzia. Teplotný rekord ale padol o 15. hodine, keď bolo na meteorologickej stanici na košickom letisku nameraných 33,8 stupňa Celzia. Doteraz najvyššia teplota, ktorá pripadala na 17. júl, bola totiž z roku 1994 a mala hodnotu nižšiu o tri desatiny stupňa.
Najvyššia teplota pridajúca na 18. júl s hodnotou 32,0 stupňov bola zaznamenaná v roku 1987. Vzhľadom k aktuálnej predpovedi môžeme ale dnes očakávať prekonanie nielen tohto, ale ešte i ďalšieho, 55-ročného, absolútneho teplotného rekordu Košíc. Ten doteraz drží záznam najvyššej teploty od roku 1950 zo 16. augusta 1952, keď sa ortuť teplomerov zastavila na 37,4 stupňa.
Pre vysoké teploty a intenzívne slnečné žiarenie možno očakávať i výskyt zvýšenej koncentrácie prízemného ozónu, ktorý dráždi dýchacie cesty a oči a má škodlivé účinky na flóru i faunu. Horúčavy, naopak, neprospievajú kliešťom.
Autor: as
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
