revízorky, ktorým situáciu pomáhali monitorovať aj príslušníci mestskej polície. V súčasnosti na cestujúcich dozerajú dve osoby, sprievodca a vodič.

Sprievodca František Kotvas sa musí dennodenne popasovať s výhovorkami a trikmi cestujúcich. "Minule prišla jedna pani so synom. Keď som pýtal lístok pre malého, odvetila, že nie je jej dieťa, pritom viem, že je. Tiež zvyknú označovať lístky, ktoré boli použité."

Trpezlivosť mu nedošla ani potom, ako ho rómska dôchodkyňa presviedčala, že už má nad 70, ale nemá so sebou doklad. "A aspoň zdravotný preukaz máte?" "Mám doma. To môžem nosiť so sebou?," opýtala sa prekvapene. Nakoniec si lístok kúpila. "Ja ju už poznám, viem, koľko má rokov, ale musí sa naučiť preukázať. Nemôžem si predsa pamätať každého." Smutné je konanie "bielych", často sú rozčúlení a odmietajú predložiť cestovné doklady. "Nerobím výnimky, keď musia ukazovať jedni, tak aj druhí."

Počet rokov, počas ktorých Martin Tóth sedel za volantom linky, sa rovná číslu, ktoré ju označuje. "Nemal som s cestujúcimi nikdy vážne problémy, pretože keď zistili, že so mnou sa neoplatí naťahovať, prestali robiť výtržnosti." Ľuďom sa musí zdať, že bez zranenia sa šofér pri tejto práci nezaobíde. Aj Martin utrpel pracovný úraz. "Počas mojej služby sa pokúsili rozbiť okná a chcel som ich odohnať. Mal som rozviazané šnúrky, potkol sa o ne a dopadol kolenom na kameň. Zašili mi ho siedmimi stehmi."

"Nechcite radšej vedieť, ako to vyzeralo predtým. Povaľovalo sa tu hocičo od chleba až po šatstvo. Zvykli ponechávať aj použité plienky a "ženské veci," spomína na minulé časy šofér Štefan Slivka. Od januára sa stal pravidelným vodičom na trase. Predtým jazdil aj na iných, ale z 11 má najviac zážitkov.

"Často sme mali porozbíjané okná a raz sme jazdili týždeň bez nich. Konečná zastávka nezvykla byť osvetlená, radšej sme ju vždy prečkali v autobuse. Niekedy tadiaľ prechádzala policajná alebo domáca hliadka (v súčasnosti zrušená - pozn. red.). Mohli sme zavolať aj na dispečing, ale viete, kým by prišli, bolo by neskoro," uzatvára rozprávanie o tom, čo bolo predtým. "Keby som mal zhodnotiť terajšiu situáciu, určite sa zlepšila kultúra cestovania. Nedá sa to porovnať."

Boli sme svedkami, ako niektorí nastupujúci pozdravili a bez vyzvania označili cestovný lístok. Dokonca aj samotní Rómovia tvrdia, že autobus je čistejší a sú radi, že sa zbavili "feťákov". Ešte stále však mávajú problém s novými tarifami a drvivá väčšina kupuje za drahšie v autobuse. Počas dňa si vodič so sprievodcom vypočujú nadávky a niekedy sa im vyhrážajú fyzickým napadnutím, ale konštatujú rovnako: "Niekto to robiť musí. Práca ako každá iná, len sa nesmiete zľaknúť."

Autor: kag

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári