Štefana Krčméryho (1892-1955). Narodil sa v rodine evanjelického farára. Ľudovú školu navštevoval v Jasenovej, gymnázium v Banskej Bystrici, evanjelické lýceum v Bratislave a bol aj na študijnom pobyte v Paríži. Vzdelanie si doplnil neskôr na Karlovej univerzite v Prahe, kde získal titul PhDr.
Chvíľu pôsobil ako kaplán, ale potom zanechal kňazské povolanie a stal sa redaktorom Národných novín, neskôr sa stal šéfredaktorom Slovenských pohľadov v Martine. Pôsobil aj ako tajomník obnovenej Matice slovenskej. Prvé verše napísal v roku 1909 a prvé básne začal publikovať o desať rokov v Národných novinách, Slovenských pohľadoch, Svete, Živene a iných. V poézii sa opieral o slovenskú literárnu tradíciu a o Hviezdoslava, európskych romantikov a symbolistov.
Básnickym debutom Keď sa sloboda rodila, reagoval na spoločenské premeny súvisiace so vznikom Československej republiky. Napísal aj básnicke zbierky Herbarium, Pozdrav odmlčaného básnika, Piesne a balady. Písal aj prózu, o čom svedčí dielo Oslobodenie, ktoré je básnickou prózou o vlastnom živote a o živote poprevratového Slovenska. V cykle próz a čŕt Zimná legenda zachytil obraz národných dejín na pozadí historických osobností. Významné sú aj jeho literárno-historické diela Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti, Moyses a Kuzmány, Ľudia a knihy, Zo slovenskej hymnológie, Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry a Dejiny literatúry slovenskej 1-2. Prekladal diela z maďarčiny do slovenčiny a naopak.
Po návrate z Paríže redigoval obnovené Slovenské pohľady, Knižnicu Slovenských pohľadov a dočasne i Slovenského ochotníka, Naše divadlo, Včielku a iné časopisy. Keď sa u neho začali prejavovať psychické problémy, ktoré prerástli do vážnej choroby, prestal redigovať Slovenské pohľady a vzdal sa miesta tajomníka Matice slovenskej. V literárnej práci však neustal.
Zajtra sa pozrieme na Križinovu ulicu v Krásnej.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
