súčasnej koalície, aj tak nemá dobrý pocit z niektorých jej krokov v tejto oblasti. My sme sa s exministrom financií (na snímke) pri jeho nedávnej návšteve Košíc porozprávali o aktuálnych ekonomických témach.

Ako hodnotíte po roku činnosti prácu vášho nasledovníka Jána Počiatka, ktorý si pomerne prekvapujúco najmä v začiatkoch ponechal vo svojom tíme aj zopár vašich ľudí?

- To, že dôveroval takmer celému môjmu tímu, považujem za prezieravé a múdre v tom zmysle, že ministerstvo fungovalo veľmi dobre. Musím uznať, že v prípade pána Počiatka ide o jedného z tých kompetentnejších ministrov súčasnej vlády. Je potešiteľné, že nechce rušiť reformy a podporuje zavedenie eura. Avšak je aj dosť dôvodov na kritiku, nepáči sa mi najmä nastavenie priorít pri zostavovaní rozpočtu.

Európska centrálna banka pochybuje, že Slovensko je schopné udržať nízku infláciu aj po prijatí eura, čo môže ohroziť náš vstup do eurozóny v roku 2009. Myslíte si, že môže nastať situácia, že aj po splnení všetkých maastrichtských kritérií nebudeme mocť od 1. januára 2009 platiť eurom?

- Áno, prijatie eura môže byť aj napriek tomu ohrozené, keďže problémy môžeme mať s dlhodobou udržateľnosťou plnení všetkých sledovaných kritérií. Vláda mešká v otázkach technickej pripravenosti na euro a informovanosti obyvateľov. Namiesto tých, čo by sa o to mali starať, informujú verejnosť exviceguvernérka NBS E. Kohútiková alebo bývalý splnomocnenec a zároveň náš poslanec I. Štefanec. Polroka chýbal splnomocnenec vlády a až po vyše roka sa našiel kandidát na viceguvernéra NBS.

To sú však skôr len technické záležitosti...

- Áno, lenže aj tie sú dôležité. Okrem toho v systéme verejných financií sa zvyšuje deficit tých položiek, resp. subjektov, ktoré nie sú priamo brané ako ich súčasť. Ide najmä o rýchlo narastajúci dlh v zdravotníctve, ktorý za minulý rok dosiahol vyše 5 miliárd a tento rok sa predpokladá dvojnásobok. Takisto je to aj v prípade Národnej diaľničnej spoločnosti, či verejno-právnej televízie, či rozhlasu. Eurostat to veľmi pozorne sleduje. Ak v budúcnosti započíta tieto záväzky do dlhu verejného sektora, môže to zvýšiť deficit HDP nad povolenú hranicu. Takisto k plneniu kritérií najmä kvôli pružnosti politiky zamestnanosti neprispieva ani nový Zákonník práce. Ak nedôjde k zmene prístupu vlády a tá nezačne robiť zodpovednejšiu politiku v otázke udržania deficitu verejných financií, je veľmi otázne, či euro prijmeme v stanovenom termíne.

Váš predseda M. Dzurinda stále tvrdí, že vláda R. Fica žne len to, čo ste zasiali vy. Vyzerá to však tak, že slušný rast ekonomiky bude aj naďalej trvať bez ohľadu na to, čo súčasná vláda robí.

- Pozrite, slovenská ekonomika je v dobrej kondícii vďaka zotrvačnosti z našich čias. Do roku 1998 bola ekonomika vo veľmi zlom stave, nám trvalo až 4 roky, pokiaľ sme otočili kormidlom. V zásade platí, že ešte ďalšie tri roky z nás bude terajšia vláda žiť. Avšak z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sa tento pozitívny vývoj môže stať minulosťou práve tým, že vláda ruší, alebo mení niektoré naše reformy. Okrem toho sa tu nerozvíja vzdelanie, výskum a celkovo znalostná ekonomika. Je evidentné, že konjuktúru máme vďaka už uskutočneným reformám. Takýto rast, ako my, majú v Európe len Írsko a tri pobaltské krajiny. Sú to všetko štáty, ktoré urobili podobne hlboké štrukturálne reformy v oblasti daní alebo zlepšenia podnikateľského prostredia.

Premiér však tvrdí, že je to najmä preto, že ľudia na Slovensku sú ochotní pracovať za veľmi nízke mzdy.

- To je holý nezmysel. Ľudia pracovali za nízke mzdy už veľmi dlhý čas. Prečo potom ten rast nebol aj vtedy za Mečiarových vlád, ale je len teraz? Ľudia tvrdo pracujú aj v Severnej Kórei, tak potom prečo to nie je jedna z najrozvinutejších krajín na svete, ale je tam hladomor? Všetko to je o systéme a pravidlách fungovania ekonomiky, ktoré sme zmenili a vďaka tomu, teda reformám, príchodu nových investorov a samozrejme vstupu do EÚ máme vysoký rast. Zotrvačnosť rastu je síce veľká, no nevyužívame šancu napodobniť Írsko a byť dlhodobo úspešní. Dlhodobý rast ekonomiky je ohrozený.

Nárast životnej úrovne, resp. bohatstva domácností ani zďaleka nedosahuje úroveň rastu HDP.

- Bohatstvo domácností sa neznížilo, len predstih rastu HDP je vyšší. To je však prirodzené. Tak ako je isté oneskorenie v reakcii ekonomiky na kroky vlády v oblasti reforiem, tak je isté oneskorenie rastu životnej úrovne za rastom ekonomiky. To je prirodzené všade na svete. Práve rast HDP vytvára podmienky a potom ťahá aj rast životnej úrovne a rast miezd. Neskúmal som, koľko je to rokov, no po istom časovom období sa to vyrovná a potom aj domácnosti budú vo väčšej miere, či už vo svojej peňaženke alebo

v raste osobného bohatstva, cítiť tento rast HDP. Preto je dôležité, aby ekonomika dlhodobo rástla, lebo potom sa to premietne do rastu životnej úrovne, reálnych príjmov a celkového bohatstva nielen ekonomiky, ale aj samotných ľudí.

Ešte pred voľbami ste mali plán znižovať dane a odvody. Je Slovensko pripravené na to, aby sme mohli znížiť priame dane z 19 napr. aj na vami vtedy spomínaných 16 percent?

- Pri súčasnej kondícii ekonomiky je nielen teoreticky, ale aj prakticky možné znižovať daňové zaťaženie. To však vyžaduje aj zodpovednú a kompetentnú politiku vlády. Zároveň je to potrebné kombinovať aj s rozumnou výdavkovou politikou, teda dávať peniaze najmä to tých oblastí, ktoré prispievajú k dlhodobému rozvoju ekonomiku. Určite to nie sú priame dotácie do poľnohospodárstva a ani vianočné dôchodky. Tie peniaze by omnoho viac pomohli rozvoju znalostnej ekonomiky, teda išli by na vedu, výskum, vzdelanie a všetky podobné aktivity.

Koľko percentnú daň z príjmov by Slovensko ešte bolo teraz schopné zvládnuť?

- Ak by sa zrušili všetky odpočítateľné daňové položky, tá sadzba by sa mohla pohybovať na úrovni 15-16 percent. Samozrejme, všetky sa nemôžu zrušiť, lebo v niektorých prípadoch sú naozaj odôvodnené. Čiže, ak zostaneme pri dnešnom daňovom systéme, viem si predstaviť úroveň asi 17 percent.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári