Znalec starých máp a amatérsky historik Jaroslav Gorás o nej zistil úplné detaily. Nečudo, aj vo svojich časoch bola najdôležitejšou inštitúciou pre správu a výkon moci.
Pôvodné miesto, kde pred jej vybudovaním úradoval birov a föbirov (starosta a jeho zástupca), zostáva zahalené tajomstvom. Isté je, že tieto samosprávne funkcie existovali už dávno predtým. Gorás zistil, že na mape z r. 1866 je na parcele č. 512 postavený dom s číslom 513. „Bol síce tvaru 'L', ale nestál na šírku celej parcely. Podľa knihy parciel z r. 1882 to nebola varošska chiža, ale súkromný dom. Samozrejme, nevylučujem, že magistrát tu mohol byť v prenájme," hovorí Gorás.
Po predchodcovi varošskej chiži pátra ďalej. Ako jednu z alternatív skúmal objekt neznámeho účelu, ktorý je na mape z r. 1826 presne v strede námestia: „Musel byť významný, keď dominoval ostatným. Pýtam sa, prečo na mape z r. 1772 ešte nie je a na neskoršej katastrálnej už nie je. Nebola to práve úradovňa 'birova'? Kto vie? Potvrdiť to nemožno, ale ani vyvrátiť." Isté je, že v r. 1927 na mieste súkromného domu na šírku celej parcely vyrástla varošska chiža, dnes známa ako magistrát.
Podľa Gorásových zistení ju naprojektoval Ľudovít Oelschläger, stavala ju firma Barkany z Prešova. Základný kameň postavili takmer presne pred 80 rokmi - 8. júna 1927. O rýchlosti stavbárov svedčí dátum odovzdania - 1. august 1928. Áno, naozaj vyrástla „do roka a mesiaca". Napriek tomu ani ju neobišli problémy. Gorás vypátral, že Barkany zákazku dostala kvôli najnižšej cenovej ponuke, v tých časoch 1,7 milióna korún. Najdrahšia ponuka bola o pol milióna vyššia. Pravdaže, firme financie nestačili a tak sa navyšovalo... až kým napokon michalovským radným nechýbalo presne pol milióna, kvôli ktorým Barkany vybrali... Keďže termín horel, suchoty v mestskej kase museli riešiť. Ako? Spomínate si na Bazáre na konci opačnej strany námestia? Patrili mestu, ktoré ich prenajímalo a krásne z toho profitovalo. Postavené pred otázku dokončiť alebo nedokončiť magistrát ich muselo obetovať. Chýbajúceho pol milióna získalo práve predajom Bazárov nájomníkom. Ak sa teraz usmievate a spomínate na nekonečné navyšovanie nákladov na rekonštrukciu námestia, či Zlatého býka, ste v obraze. Platí to známe - najlacnejšie nemusí stáť vždy najmenej... A aj to, že história sa opakuje...
Ako všetky lukratívne priestory v centre mesta, aj magistrátne kedysi prenajímali. Dlho tu bola Lekáreň, rádionáradie tu predávala firma Rehák a spol., Mór Grűnfeld tu mal tlačiareň, dokonca tu sídlila Slovenka a bola tu aj vychýrená cukráreň Ďuročík. Ako inak, sídlo tu mala aj banka - známa ako Michalovská Eskompná. Zabudnúť nemožno ani na holiča a vlásenkára Dezidera Grófa. „Ale inak si budova dodnes zachováva najmä charakter riadiaceho a správneho centra. Vždy tu boli rôzne organizácie a úrady, ich názvy sa menili v súlade s aktuálnym spoločenským systémom a duchom doby. Obchodné priestory sa postupne vytrácali a na ich mieste pribúdali kancelárie," vysvetľuje Gorás.
Pred budovou kedysi boli dva parčíky so sochou Adolfa Dobrianskeho. Ten sa v toku času vytratil, keďže nemal správny kádrový profil. Chvíľu odpočíval na pôjde, neskôr bol za kinom na Námestí 26. novembra, potom pri zdravotnej škole a napokon navždy skončil v zberných surovinách... Apropó, parčíky. V jednom z nich bolo pochovaných niekoľko červenoarmejcov "na znak úcty občanov k osloboditeľom." Keď na Hrádku neskôr zriadili cintorín Červenej armády, exhumovali ich a previezli naň. Zaujímavosťou je, že vo varošskej chiži kedysi bola aj väznica, či skôr cela predbežného zadržania.
Za zmienku stojí aj look magistrátu. Priečelie budovy bolo symetrické, pôdorysom vytvárala uzavreté nádvorie. Prístup do neho bol možný stredným podchodom, zadnou bránou a bočným pravým vchodom: „Na rozdiel od súčasnosti mala po oboch stranách dva dufardy. Ľavým z námestia sa šlo popri budove a cez ďalší podchod do Ľudovej školy. Pravým sa zase šlo do malého dvora medzi varošskou chižou a susedným domom č. 52."
Výrazné zmeny magistrát neabsolvoval - až na dufardy. Ľavý z námestia, aj ten za ním zamurovali, dnes sú tu kancelárie. Stredný dostal mrežu, schodíky a presklené dvere - teraz je tu vstup do budovy. Pravý dufard čiastočne zamurovali už krátko po dokončení magistrátu a využívali ho na komerčné účely. Dnes je zamurovaný úplne - je tu kuchyňa a jedáleň úradu. Menil sa aj vzhľad výkladov na prízemí, niektoré aj zamurovali. Dnes už ani jeden neslúži na vstup do obchodných priestorov, ako kedysi. Tvar strechy sa zachoval, hoci rímsu, krov a krytinu museli po požiari na konci minulého storočia urobiť nanovo. Zachovali sa aj hodiny na hrebeni veže: „Pôvodne to bola sledovacia veža pre hasičský zbor. Ten sídlil priamo vo varošskej chiži. Vyššej stavby totiž v okolí nebolo. Hasiči mohli z veže uvidieť dym, či požiar aj v diaľke. Hodiny pribudli až neskôr." Perličkou je, že hasiči mali staručkú Tatru 53 s cisternou, volali ju Zuzka. A keďže z nej stále tieklo, hovorili jej "zošikana Zuzka".
Na záver už zostáva len zaželať Michalovčanom, aby na magistráte stále sedeli múdri radní. Radní, ktorým ide o rozvoj mesta bez postranných záujmov. Radní, ktorí si vážia históriu ako čosi, z čoho sa možno poučiť, neopakovať chyby a posúvať sa vpred. Radní, ktorí hoci aj nie sú rodom z Michaloviec, ale srdce majú pre toto krásne mesto a dokážu to aj skutkami. Skutkami, ktoré budú hodnotiť naši potomkovia. Aj oni asi budú o 100 rokov pátrať po histórii ako my. Zostáva veriť, že súčasníkov vo varošskej chiži zhodnotia ako múdrych správcov mesta...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
