oslávila v kruhu rozvetvenej rodiny. Vychovala totiž dve dcéry a syna. Je nielen babičkou, prababičkou, ale aj praprababičkou.
V mladosti slúžila na fare, neskôr na gazdovstve a potom pracovala na poľnohospodárskom družstve. Keď hovorí o svojom živote, spomína na rôzne prekážky, ale jej oči sa usmievajú. Keď si spomenie na niečo zlé, len mávne rukou a usmeje sa. Niektoré spomienky sú bolestné. Keďže bola najstaršia z ôsmich súrodencov, už od detstva bol jej život poznamenaný prácou a zodpovednosťou za mladších bratov a sestry. „Ťažko sa žilo, no bolo veselšie. Viac sme sa vedeli smiať a tešiť sa zo života," povedala nám jubilantka. Dnes už slabšie počuje a trápi ju slabnúci zrak, ale ako sa priznáva, tabletky neužíva. Vraj, keď ju niečo bolí, je to zo staroby. Choroby si jednoducho nepripúšťa.
Na otázku, či má nejaký recept na dlhovekosť, prekvapujúco odpovedá. „Mám rada sladké. Rada jedávam koláčiky, čaj si tiež poriadne osladím a dám si aj za kalíštek sladkého," hovorí so smiechom. Pochutnáva si aj na iných dobrotách, ale mäso vraj nemusí. „Slaninu veľmi nemôžem, lebo už nemám také mocné zuby. Tej som sa najedla už dosť. Aj mäsa. Môj otec bolo poľovníkom a diviny som sa aj prejedla," dodáva.
Anna Vrábliková sa narodila v Radome v roku 1907, ako sme už spomínali vychovala dve dcéry. Strašia dcéra Mária má dnes 78 rokov a Anna je o dva roky mladšia. Najmladší Jozef má 61 rokov. Manžel Juraj jej zomrel ako 70-ročný, ale aj on sa stihol tešiť z ôsmich vnúčat. Nepozná však všetky z terajších devätnástich pravnúčat a sedemnástich prapravnúčat. „Deti rýchlo rastú a niekedy všetkých už ani ja nepoznávam, ale keď sa pri mne všetci zídu, tak je nás naozaj plný dom," vraví Anna Vrábliková.
Babka Vrábliková je rada informovaná. Sleduje politické dianie, hoci priznáva, že už mu veľmi nerozumie, najmä ak politikov porovnáva s tými, ktorých poznala v svojej mladosti. Oveľa radšej však sleduje také relácie ako je Milionár, Pošta pre teba, alebo Dereš. Je nielen rodáčkou z Radomy, odkiaľ nikdy neodišla, ale ani raz nevynechala voľby. Dokonca ani keď ju boleli nohy. Vtedy žiadala, aby s urnou prišli k nej domov. „Pred každým krokom, ktorý chcem urobiť, sa modlím, aby som to zvládla a nespadla," zosmutnie na chvíľu a jedným dychom dodáva: „ Nikto si nemôže vyberať. Ja sa môžem len tešiť z toho, že som prežila pekný život, dožila som sa vysokého veku a to isté by som priala každému."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
