ulica v Starom meste, ktorá bola pôvodne obývaná remeselníkmi, spracujúcimi kov. Ich domy sú väčšinou renesančné zo 17. storočia, ktoré neskôr prešli stavebnými úpravami. Dominantnými stavbami tejto ulice sú budovy Právnickej akadémie, postavenej v rokoch 1893-94 a gymnázia z roku 1905.
Košice sa pýšia najstarším dokladom existencie cechovej organizácie v celom Uhorsku. Cechy sa začali v Košiciach naplno rozvíjať až od druhej polovice 15. storočia. Boli to organizácie združujúce majstrov jedného alebo viacerých remesiel, založených na ochranu ich záujmov. Celý život cechov bol podriadený normám, zvaným štatúty, ktoré museli byť schválené mestskou radou a neskôr potvrdené panovníkom. Zodpovednosť za plnenie štatútov a záväzkov voči mestu niesli volení predstavitelia cechu - jeden alebo viacerí cechmajstri. Svoje cechy si vytvorili takmer všetky remeslá. Dôležité úlohy plnili aj pri hasení požiarov a pri obrane a údržbe mestských hradieb. Jednotlivé cechy strážili a bránili pridelené bašty, ktoré sa potom podľa toho nazývali. Jednou z nich bola aj kováčska.
Úžitkové a umelecké predmety z kovov svedčia o bohatej tradícii remeselnej zručnosti a umeleckého citu majstrov kovospracujúcich remesiel. Títo remeselníci sa začali združovať do cechov od druhej pôolovice 14. storočia. Najstarším železospracujúcim remeslom bolo kováčstvo, z ktorého sa vyvinuli ďalšie, napríklad zámočníctvo, nožiarstvo, mečiarstvo, ihlárstvo. V Slovenskom technickom múzeu je vyše 300 exponátov z kovu. V expozícii je zdokumentovaná činnosť umeleckého zámočníka, kováča a majiteľa kovolejárne Alexandra Buchnera. Vystavené sú majstrovské výrobky z jeho dielní, ako kovaný príborník, secesný stojan na kvety, štylizovaný svietnik, ozdobná predložka ku kachliam, kovaný stojan s čajovarom, ozdobná váza s motívom ruže, zvonolejárske šablóny. Figurálne a zvieracie plastiky kované z plochého pásového železa a železného plechu sú ukážkou z tvorby majstra ľudového umenia - umeleckého kováča Gabriela Nemčíka z Košíc.
V Košiciach je viacero ulíc, ktoré nesú pečať niektorého z cechu remeselníkov a prirodzene boli pomenované podľa niektorého z remesiel. Stopy po kováčskom remesle nachádzame aj v mestskej časti Poľov. Druhá najdlhšia ulica bola pomenovaná ako Kovaľská z dôvodu, že tam kedysi býval kováč, ktorý podkúval kone. V nárečí sa kováčovi hovorí kovaľ, takže po zručnom majstrovi sa volá aj ulica.
Zajtra sa dozvieme o ulici Kpt. Jaroša na Sídlisku Dargovských hrdinov.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
