Pozrime sa bližšie na ďalšie vyobrazenia severného portálu Dómu sv. Alžbety
Ukrižovaný Ježiš Kristus visí na strome života
Minulý týždeň sme sa venovali bohatému umelecko-historickému materiálu, ktorý ponúka Dóm svätej Alžbety. Bežnému oku uniká, ale ak si nájdeme čas na to, aby sme sa pokochali v detailoch, máme možnosť sa zoznámiť s veľmi zaujímavými vyobrazeniami. Aj dnes sa pozrieme bližšie na výzdobu severného portálu.
Nad severným portálom Dómu Sv. Alžbety môžeme nájsť päť, symetricky a stupňovito usporiadaných reliefov oddĺžníkovitého tvaru. "Výklenky" vznikli v prvej štvrtine 15. storočia. Na najvyššom vidíme zobrazeného ukrižovaného Krista, ktorý visí na strome života (Arbor vitae). Tento strom je podľa stredovekých predstáv ten istý Strom života, ktorý bol aj v raji a symbolizuje tú myšlienku, že síce Krista popravili a na kríži zomrel, ale jeho smrťou sa nič nekončí. Je to začiatok nového života nielen pre neho ale pre celé ľudstvo, nakoľko vstal z mŕtvych, zobral na seba hriechy každého a tak pomocou tohto vykúpenia aj my máme šancu na nový, večný život.
Takéto zobrazovanie kríža sa objavuje už v 11. storočí. Podľa Jacobusa de Voragine (Legenda aurea Zlatá legenda) kríž bol vyrobený zo stromu, ktorý vyrástol z jednej vetvičky Stromu poznania z rajskej zahrady. Zasadil ju syn Adama, Seth. Toto zobrazenie nám teda jasne hovorí, že kríž je síce potupný symbol popravy Ježiša Krista, ale je predovšetkým symbolom triumfu nad smrťou. A pretože pochádza zo Stromu poznania, my tiež môžeme poznať toto tajomstvo. Veď aj vianočný stromček nám chce pripomenúť Strom života z príležitosti osláv narodenia Spasiteľa. Nech nikoho nepletie, že niekedy sa hovorí o Strome (večného) života, inokedy o Strome poznania. Ako vieme, oba stromy rástli v raji a Boh zakázal Adamovi a Eve, aby z týchto dvoch jedli. Z prvého ešte stihli jesť, no z druhého už nie, takže náš pozemský život netrvá večne.
Telo Krista takpovediac leží na stromo-kríži a hlava padajúca na jeho pravé rameno má bolestivý výraz, očí sú zatvorené. Nad hlavou má "tabuľku", ktorá symbolizuje tradičný nápis INRI (Iesus Nasarenus Rex Iudeorum Nazaretský Ježiš kráľ Židov). Napravo od Ukrižovaného je lotor, ktorý bol spasený, lebo požiadal Krista o milosť. Nad ním vidíme anjela, ktorý drží v rukách jeho dušu vo forme malého dieťaťa, čo je obvyklé zobrazovanie ľudskej duše. Ľavý lotor aj na kríži sa naďalej ruhal ako vieme z Nového zákona a tak jeho dušu vychádzajúcu z úst taktiež vo forme malého dieťaťa drží v rukách netvor, čiže diabol.
Ak Ježiš Kristus je prikovaný na kríž, ktorý má formu Y, dvaja lotri visia na kríži, ktorý már tvar T. Kríž v tvare Y má často rozvetvené zakončenie, aj tu môžeme vidieť púpence na strome, teda nie je "mŕtvy", a poukazuje na prastarý symbol Stromu života. Strom sám osebe je symbolom, ktorý spája nebesá s podzemím. Veď jeho konáre sa dotýkajú neba, korene sú v podzemí (v pekle) a kmeň vo svete, v ktorom žijeme. Staré národy verili, že stromy sú sídlom nadprirodzených bytostí, ale často stromu pripisovali funkciu svetovej osi, okolo ktorej je zoskupený celý Všehomír, čiže kozmos. V kresťanskom zobrazovaní (ikonografii) symbolizuje Bohom darovaný život. Premeny stromu podľa ročných období znamenajú život (rast a plody), smrť (opadanie lístia a zimný odpočinok) a zmvrtvychvstanie (jarné prebudenie). Neplodné stromy predstavovali hriešnikov. A takýto je aj kríž vo forme T, čiže kríž tau, alebo zvaný Antonov. Je to starý symbol Bohom vyvolených a spomína sa v Starom zákone (Ezechiel 9,4).
Kríž vo všeobecnosti je kozmický symbol, známy všetkým starovekým národom. V prvom rade odrážal orientáciu v priestore. Stelesňuje bod, v ktorom sa pretína horno-dolná (nebopeklo) a pravo-ľavá (dobré-zlé) os. A tak zjednocuje mnohé duálne systémy. Tieto tvrdia, že božstvo so stelesneným zlom (diablom) spolu vzájomným bojom - vytvárajú, plodia svet. Pretože má štyri ramená stelesňuje číslo 4, ale spolu s bodom, ktorý je tvorený prekrížením oboch osí aj päťku. Štvorka predstavuje dokonale ukončený cyklus. Súvisí to zrejme aj so štyrmi ročnými obdobiami. Ak trojka symbolizuje aj mužskosť, a v kresťanstve Sv. Trojicu (Boh-otec a Boh-syn sú predsa muži) doplnením o ženský element (Panna Mária) sa zneho stáva štvorka, ktorá je takto symbolom harmónie. Kríž predstavoval však aj ľudskú postavu s roztiahnutými rukami. Vždy bol aj znakom obetujúceho sa božstva a tak isto bol aj symbolom mystickej smrti. V kresťanstve samozrejme znamenal vždy obetu Ježiša Krista, ale aj biblický raj, ktorý bol kreslený vždy so štyrmi riekami.
Päťka symbolizuje ľudské telo (štyri končatiny a hlava) a taktiež splynutie mužskosti (3) a ženskosti (2) v harmonický celok čo je aj základným znakom, kvintesenciou kríža aspoň podľa tejto predstavy.
Ak sa vám zdá, že niektoré vysvetlenia, ktoré tkvejú v prastarých predstavach predkresťanského obdobia, si navzájom protirečia, je to samozrejmé, pretože tieto predstavy čerpali veľakrát z rôznych náboženských, či mystických predstáv.
Kresťanstvo túto symboliku prevzalo, ale dalo jej nový, kresťanský rozmer. V čase, keď Dóm Sv. Alžbety bol stavaný, ľudia ešte poznali mnoho z predkresťanského významu týchto zobrazení, ale na dóme už prezentovali predovšetkým kresťanský pohľad. Práve tento relief je očividne príbuzný s reliefmi, ktoré vidíme na priečelí františkánskeho kostola.
Názor publicistu Lajosa Gergelyho na objavenie rádia a jeho možného vplyvu na život pred 80 rokmi
Hudba sa miešala so zvukmi, akoby sa na oleji škvarila masť
Tohto roku sme si pripomenuli 80. výročie založenia košického štúdia Československého rozhlasu. Môže byť pre nás zaujímavé, ako hodnotili túto technickú vymoženosť práve pred ôsmimi desaťročiami, keď sa rodilo vysielanie.
Vtedajší novinár - publicista Lajos Gergely (čítaj: gergej) sa zaoberal otázkou, či rádio zmení svet, práve v našom meste vydanom A KASSAI NAPLÓ ALMANACHJA 1927. ÉVRE (Almanach Kassai Napló na r. 1927). Spočiatku hovorí autor ho mnohí prijali s nevôľou. Je to znovu nástroj, ktorý naruší ticho domácnosti. Ale Američania prišli na to, že je to praktická vec. Biznismen zistil, že doma môže filharmonikov počúvať lacnejšie, ako v koncertnej sále. A na Wild Weste už nemôžu človeka podviesť s falošnými kurzami, lebo rozhlas každú polhodinu vysiela pravé.
"Rozhlas je dnes ešte pomerne nedokonalé niečo, stojí zhruba tam, kde stál automobil pred 30 rokmi," píše L. Gergely. "Hlavne, ak ho počúvame cez lievik, je celkom ako fonograf. K tomu ešte prispieva, že hlavne v teplejšom počasí v povetrí nad anténami sa zhromažďujúca eletrina, tzv. summer static, celkom pokazí nahrávku, lebo vtedy napr. prichádzajúce zvuky hudby sú premiešané s takými, aké vyvoláva na ohni sa škvrčiaca masť, cifrovaná jarným mačacím koncertom. Cez telefónne sluchátka je oveľa príjemnejšia."
Podaktorí sa domnievali, píše autor, že deti prestanú chodiť do školy, veď doma môžu počúvať prednášky, ľudia prestanú kupovať noviny, časopisy a snáď aj knihy, "veď rozhlas vysiela každú novú správu, poobede čítava, večer prednáša uspávajúcu rozprávku. Načo by chodili na politické schôdze, keď aj doma môžu počúvať, ako vládnuca strana zachráni krajinu, alebo ako opozícia nadáva na vládu. Dúfajme, toho všetkého sa nemusíme obávať. Rádio nezmení náturu človeka, a keď aj áno, tak veľmi pomaly a veľmi málo."
A ďalej sa zaoberá otázkou, prečo ľudia sa nestanú rozhlasovými maniakmi. Budú k tomu chýbať psychické predpoklady. Prednášajúceho nestačí len počuť, treba ho aj vidieť. Politikovi nestačí hovoriť v rozhlase, lebo tam mu bude chýbať potlest publika, alebo pískanie. Jedny priemerné americké noviny "dnes" obsahujú zhruba 100.000 slov. Keby to rozhlas mal vysielať, trvalo by to 8-10 hodín. A kto je zvedavý na celé noviny?
Gergely končí celkom triezvo: "Máme jedno zázračné zariadenie, ktoré môže doteraz netušenou rýchlosťou zdielať myšlienky, ale namiesto toho je hračkou v rukách masy, ktorá má rada ľahké veci. A to nám bolestivo pripomína, že storočie nádherných vynálezov zároveň nevytvorilo ešte väčšiu inteligenciu."
A s touto trpkou myšlienkou sa môžeme kľudne stotožniť, veď darmo budú ďaľšie závratné vynálezy, možná sa staneme informovanejšími, ale prezieravejšími, či etickejšími asi sotva.
Georg Hoefnagel v Košiciach ani nebol
Najstrašia rytina má až 350 rokov
Vydavateľ Georg Braun (1541-1622) kolínsky kanoník a nizozemský maliar, medorytec Franz Hogenberg (1535-1590) a jeho syn Abraham vydali v rokoch 1572 až 1617 v Kolíne na Rýnom 6-zväzkové dielo nazvané Civitatis orbis terrarum (Mestá šíreho sveta). Na 360 listoch zobrazili takmer 500 miest a hradov z vtáčej perspektívy. Je to jedna z najdôležitejších prác obdobia počiatku kartogracického a topogracického zobrazovania, veď v druhej polovici 16. storočia začali vychádzať prvé moderné atlasy. Je to prvé systematické dielo v danom obore. Nájdeme v ňom Kolín, ako Londýn, Gdaňsk, Oxford, Hamburg a Bordeaux... Po smrti Brauna a Hogenberga rytiny odkúpil Jan Jansson a znovu ich vydal v roku 1657, teda práve pred 350 rokmi. Jednotlivé zobrazenia, ktoré sa dnes ponúkajú na predaj stoja od 450 do 1250 USD. V Maďarsku sa predávajú za 160 000 forintov (cca 22 000 Sk).
V diele, ktoré vyšlo po prvý krát práve roku 1617, čiže pred 350 rokmi nájdeme aj zobrazenie Košíc tak, ako vyzeralo koncom 16. storočia (na snímke). Zhotovil ho pôvodom Holanďan Georg (Joris) Hoefnagel. Umelec sa nedožil vydania tejto rytiny, lebo v roku 1600 vo Viedni zomrel vo veku 58 rokov. Na sklonku života bol dvorným maliarom cisára Rudolfa II. Pochodil celú Habsburskú ríšu a zobrazoval jednotlivé mestá. Nie všade mal možnosť osobne skicovať námety a tak niekedy pracoval podľa iných predlôh. Ani v Košiciach asi nebol, lebo pracoval podľa predlohy van der Rye-ho. Prvé vydanie dohromady zobrazuje 19 uhorských hradov. (Spolu s ďaľšími dvoma chorvatskými hradmi tieto rytiny vydražovali pred piatimi rokmi za 4 milióny forintov!)
Na farbenej košickej rytine Dóm sv. Alžbety má ešte typickú gotickú vežu a vidieť aj pred nedávnom reštaurovanú kaplnku sv. Michala. Veža kostola dominikánov nemá strechu, lebo slúžil ako sklad obilia. Kláštor je tiež v ruinách. Františkánsky kostol má ešte gotickú podobu, ktorý bol vtedy využívaný ako vojenský sklad a vidieť aj mestské hradby s vežami a baštami, západnú Forgáchovu baštu a časť zahrád a majerov i v popredí sviatočné oblečených občanov mesta. Vtedajšie okolie mesta umelec taktiež zachytil.
Boli to roky, keď aj na obrázku zobrazený Dóm sv. Alžbety bol v rukách lutheránov a bohoslužby sa slúžili pod vedením hlavného pastora Pétera Alvinczyho. Mestská rada potláčala nielen náboženský život katolíkov, ale aj kalvínov a ostatných náboženstiev. V tomto období v meste pracovala tlačiareň Johanna Fischera.
Toto dobové zobrazenie je aj preto dôležité a cenné, lebo mesto od dátumu vydania tejto rytiny malo takúto podobu už len dva roky. 12. júla 1619 západná časť Košíc ľahla popolom až po južnú bránu. Bola zničená Mäsiarska ulica a Alžbetina, okolie dominikánskeho kostola, strecha mestských hradieb, poškodili sa bašty a mnoho občanov stratilo celý svoj majetok. Mnohí zahynuli. Nehovoriac o tom, že bolo zničených aj veľa dôležitých listín a dokumentov.
Zoltán BALASSA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
