(1833-1885), aj keby sa dalo polemizovať o tom, po kom z výtvarníckej rodiny meno dostala.
Rodina Klimkovičovcov založila v Košiciach regionálnu umeleckú tradíciu. Najstarší člen rodiny Ignác vlastnil rodinnú dielňu, ktorá sa špecializovala na výzdobu kostolných interiérov maľbami a rezbárskym mobiliárom. Jeho synovia, ktorí neskôr svoje umelecké vlohy rozvili na akadémiach vo Viedni a Budapešti, založili v Košiciach súkromnú maliarsku školu a stali sa aj spoluzakladateľmi Hornouhorského múzea, predchodcu Východoslovenského múzea v Košiciach. Vojtech bol jeho prvým riaditeľom, kde pôsobil až do smrti.
Na poli výtvarného umenia a kultúrneho života zohrala rozvetvená maliarska rodina Klimkovičovcov významnú úlohu. Zakladateľom maliarskej dynastie bol Florián, ktorý pracoval ako úradník mincovne v Smolníku a až na konci života sa venoval maliarstvu profesionálne. Syn Ignác ho nasledoval. Spočiatku pracoval ako banský úradník v Smolníku a v roku 1820 sa usadil v Košiciach, kde pôsobil ako rezbár, pozlacovač a reštaurátor a maliarstvu sa venoval ako samouk. Zhotovil nástenné maľby, olejomaľby a rezbárske interiérové práce pre viaceré východoslovenské kostoly.
Významnými predstaviteľmi výtvarného a kultúrneho života v 2. polovici 19. storočia boli jeho synovia - maliari František a Vojtech, rezbár a sochár Florián a vojak, amatérsky výtvarník a múzejník Gabriel. František a Vojtech študovali u majstra viedenského biedermeieru F. G. Waldmüllera na viedenskej akadémii. Vojtecha zlá finančná situácia prinútila čoskorov vrátiť sa do Košíc, kde prevzal vedenie rodinnej dielne.
Osobitný význam mala výtvarno-pedagogická činnosť Vojtecha Klimkoviča. Súkromná maliarska škola, ktorú založili s bratom, bola jedinou v celom Uhorsku. František potom odišiel študovať do Paríža a usadil sa v Budapešti. Vojtech pôsobil aj ako profesor kreslenia na košickej reálke. U neho sa učili takí maliari ako Benczúr, Horovitz a Csordák.
V umeleckej rodinnej tradícii pokračoval aj Vojtechov brat Florián. Vojtechove dvojča Gabriel sa po jeho smrti stal riaditeľom Hornouhorského múzea.
Viacgeneračná rodina Klimkovičovcov pôsobila na území východného Slovenska a Košíc od konca 18. storočia. Klimkovičova ulica by teda mala patriť všetkým.
Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Kmeťova ulica v Starom meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
