(1598-1660), ktorý v Jasove založil základinu vo výške 40-tisíc zlatých na vytvorenie jezuitskej univerzity v Košiciach. Spolu s Trnavskou boli v 17. storočí jedinými vysokými školami v Uhorsku.
Nedostatok dobrých a vzdelaných kňazov bol hlavný a najpálčivejší problém cirkvi na Slovensku v 16. a 17. storočí. Týkalo sa to aj košickej oblasti. P. A. Possevino už roku 1583 volal po seminári-univerzite v Košiciach. Začiatkom 17. storočia, keď sa stal predstaviteľom cirkvi v Uhorsku P. P. Pázmaň, koncipoval novú štruktúru cirkveného zriadenia v Uhorsku a osobitne pritom pamätal na Košice. Pri zakladaní Trnavskej univerzity dôrazne prízvukoval, že univerzitu potrebujú aj Košice. Túto úlohu zveril jágerskému biskupovi Benediktovi Kisdymu, ktorý vydal jej zakladaciu listinu v Jasove 26. februára 1657.
Z peňazí, ktoré venoval biskup, sa mali vybudovať vhodné priestory pre študentov, zriadiť knižnica a vydržiavať dosť profesorov, kazateľov, spovedníkov. Cisár Leopold I. schválil túto školskú ustanovizeň podpísaním zlatej buly 7. augusta 1660 v Štajerskom Hradci, až keď bola zabezpečená z materiálnej stránky. Bulu signoval arcibiskup Juraj Selepčéni-Pohronec. Biskup B. Kisdy sa tejto udalosti nedožil. Zomrel v Jasove v júni 1660. Pochovaný je v Košiciach vo františkánskom kostole, ktorý patril jágerskej kapitule.
Filozofický a teologický kurz (fakulta) otvorili v roku 1658. Prvé promócie bakalárov a doktorov sa uskutočnili v roku 1661. Prvým rektorom bol M. Palkovič a po ňom M. Gribóci. Pri univerzite založili konvikt a seminár. Navštevovalo ju 400 až 500 poslucháčov. V univerzitnej tlačiarni vydávali dizertácie, vedecké práce, učebnice i kalendáre.
Košice dostali inštitúciu, akú dovtedy nemali. Univerzita získala veľké majetky. Patrili jej na Spiši Milbach, Smolník, Harichovce, Žakarovce a Illiašovce, v Šariši Brestov, Janov, Mirkovce, Malá Vieska, Ploské a Žegňa, v Abovskej a Zemplínskej stolici Vyšná a Nižná Hutka, Hýľov, Blažice, Košická Nová Ves a usadlosti v Máde, Tállyi, Szántóve a inde, v Gemeri univerzite patrilo mesto, hrad a železiarne Jelšava.
Po zrušení rádu jezuitov v roku 1773 univerzitu prevzal štát. V roku 1777 sa zmenila na kráľovskú akadémiu, filiálku univerzity v Budíne, s právom promovať svojich absolventov.
Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Klimkovičova ulica na Sídlisku KVP.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
