Dovtedy kopal do klietky s levom, kým mu jeden odkusol celú nohu...

Cirkus Humberto je pojem. Ľuďom sa stal známy hlavne vďaka českému seriálu rovnomenného názvu, ktorý divákom ukázal to, čo pred ich zrakmi vždy zostávalo ukryté - cirkusové zákulisie. Keďže cirkus Humberto tento týždeň rozložil šapitó v Košiciach pri OC Carrefour, využili sme príležitosť a s principálom Bohumilom Navrátilom sme nahliadli za túto slávnu, tentoraz skutočnú oponu.

"Teraz sme už tretiu sezónu na Slovensku. Návštevnosť máme slušnú, nemôžeme sa sťažovať. Vďaka nášmu programu a tiež menu. Ľudia už vedia, že u nás naozaj niečo uvidia. Dnešná doba praje cirkusom," hodnotí riaditeľ cirkusu, temperamentný 72-ročný B. Navrátil. Pred piatimi rokmi to však takto nebolo. Ľudia na vystúpenia nechodili, mnohé cirkusy klesajúce tržby položili na kolená.

V súčasnosti teda cirkus ako taký začína prežívať akúsi renesanciu. Ľudia už nepozerajú ´telku´ ako kedysi. Cirkus je zábava s tradíciou pre malých i dospelých. "Najviac ľudí chodí do cirkusov vo Francúzsku a Holandsku. Tam jazdia veľké cirkusy s kapacitou až 5 000 návštevníkov. Záujem je vyšší aj preto, že ľudia majú vyššiu životnú úroveň. Samozrejme, to vstupné sa nedá porovnať s našim. Tu sa ľudia chytajú za hlavu, keď musia za predstavenie zaplatiť 100 až 150 korún. Tam stojí vstupenka 50 až 80 Eur. A na veľké galapredstavenia až 300 Eur."

Zvierací park má cirkus Humberto početný. Chová 80 rôznych druhov zvierat - kone, ťavy, lamy, hady, kozy, pudlíky... Levov má až 15. "Žiadna zoo ani cirkus, nedrží také stádo levov ako my. Okolo 8 tisíc korún denne minieme len na mäso pre levy. A to je cena lacného mäsa z bitúnkov. Tých je málo, preto sme niekedy odkázaní, kúpiť 70 kurčiat v Carefoure alebo Tescu a vtedy sa náklady na ich stravu zvýšia raz toľko."

Kvôli mäsu pre levy sa im oplatí cestovať do bitúnku aj 200 km. Mäso kupujú aj do zásoby. V mraziacich boxoch, ktoré vozia so sebou, uskladnia asi 200 kg. Jeden lev zožerie denne 5 kg mäsa, všetci teda 75 kg. Najviac si vedia pochutnať na hovädzinke. "Okrem mäsa musíme kupovať seno, slamu, kŕmne obilniny, zeleninu a chlieb pre ostatné zvieratá." Treba tiež zaplatiť prenájom verejného priestranstva, vodu a elektrinu. Až 15 vozidiel, s ktorými sa presúvajú, treba tiež "živiť" a to vyjde na slušnú čiastku.

Náklady sú vysoké, šetrí sa tam, kde sa môže. Naposledy zredukovali počet maringotiek. Zamestnanci ešte nedávno bývali v jednej maringotke po dvoch, teraz štyria. Nesťažujú sa, sami chápu, že keď má cirkus prežiť, musí sa všetko prispôsobovať. Každá maringotka je vybavená prvotriedne. Sú v nich spálne, obývačky, kuchyne, kúpeľky s chemickým WC, vaňou, sprchovacím kútom, pračkou. Nechýba ani klimatizácia.

Cirkus tvorí 40 ľudí. Polovica z nich patrí do rodiny Navrátilových. Externí sú klauni z Poľska a technický personál. "Klaunom platíme 3500 korún za vystúpenie. Technických zamestnancov vyplácame denne. Dostanú 400 Sk a obedy, ubytovanie, pranie, vodu, elektrinu majú zadarmo. Prakticky ich nemajú kde minúť, sú to ich čisté vreckové. Nemusia chodiť nikde po reštauráciách, lebo máme svoj bufet. Napriek tomu je so zamestnávaním ľudí problém, lebo aj keď je vysoká nezamestnanosť, stálu prácu si nikto nehľadá. Všetko sú to Česi, ale máme aj dvoch Slovákov."

Na predstaveniach vystupuje rozvetvená rodina Navrátilových. Synovia, vnúčatá principála, rodina jeho brata a bratrancov... Deti sa od malička pripravujú na budúce vystúpenia, lebo nacvičenie artistického čísla trvá niekoľko rokov. Syn Bohumil, umeleckým menom Bob Navarro, sa venuje drezúre levov a koní. Za svoju drezúru zbiera každú sezónu prestížne ceny v Monte Carle. Syn Hynek cvičí medvede, ťavy a pudlíky. Drezúra šeliem je náročná a riskantná. Už mnoho cirkusových drezérov prišlo kvôli svojim zverencom o život. "Bojím sa o nich, ale to je všetko zvyk. Tie zvieratá sú u nás odchované, poznáme ich od mala, tak nám ani nepríde, že sú nebezpečné. Ja som cvičil slony a tigre, od ktorých mám roztrhnutú kožu na hlave," ukazuje na hlbokú jazvu na čele a temene. "Tiger ma škrabol pazúrom. Ale zviera to nechcelo urobiť, stačí, že sa po drezérovi trošku zaženie, ani nevie, že trhne a už má roztrhnuté rameno. Úrazov od zvierat máme veľa, ale to je normálne. Nepozastavujeme sa nad tým."

Starosti im občas narobia aj príliš odvážni občania, ktorí si neuvedomujú aké nebezpečné môžu byť šelmy. V Ústi nad Labem na svoju odvahu doplatil jeden alkoholom posilnený študent. Dovtedy kopal do klietky levom, pokiaľ si jeden z nich nepovedal dosť. Stačilo, aby sa mu noha dostala len kúsok dovnútra, v okamihu sa mu lev labou do nej zakvačil, zatiahol ju dnu a odkusol až v oblasti panvy... "On si človeka pretiahne hocijakou malou mriežkou. To si nikto nevie ani predstaviť, ako to dokážu. V Bielorusku jedna žena chcela pohladkať leva pri nozdre. Nestačihla to, lebo prišla o ruku."

Pracovná doba cirkusanta je nepretržitá a rozhádzaná. Principál vstáva zo všetkých najskôr, už o 5. hodine. Ostatní majú budíček o šiestej. Do 10. hodiny musí technický personál nakŕmiť zvieratá. Všetci členovia rodiny majú práce podelené, niektorí sa pripravujú na vystúpenie, iní idú po žrádlo zvieratám, ktoré principál dohodol niekoľko dní vopred. Manželky vykonávajú bežné domáce práce, varia a učia deti. Podľa potreby sa pripravujú na vystúpenie, ktoré začína o 16. a 18. hodine. Kým odíde posledný návštevník z areálu, je 21. hodín.

"Ešte treba poupratovať manéž, vymeniť piliny ak je to potrebné, pozbierať odpadky po divákoch, poukladať stoličky. Všetko sa robí ešte večer, lebo ráno je už iná práca. Končí sa v noci o 10. hodine, ale aj neskôr. Potom sa všetci zídeme, keď je ešte čas, tak si rozdelíme úlohy na ďalší deň a keď nie je, tak to necháme na zajtra. Spať ideme okolo polnoci, a niekedy aj neskôr." Voľné víkendy alebo dovolenky sú u cirkusantov neznámym pojmom. Na dovolenke sú vraj stále, lebo sú zakaždým v inom meste... Deti chodia do školy v zime, cez sezónu sa učia podľa individuálneho študijného plánu. "Keď sa porovnávajú s inými deťmi, tak sú väčšinou pred nimi. A učia sa lepšie."

Principál prestal vystupovať ako 52-ročný. Odvtedy sa venuje manažovaniu cirkusu. Vďaka nemu klape cirkus ako švajčiarske hodinky. Všetko má naplánované dopredu. Nové štácie i množstvo formalít, ktoré si vyžadujú. Niekoľko dní pred termínom príde na miesto a vybaví všetko potrebné. Obchodí úrady, zisťuje a dohodne stravu pre zvieratá, zabezpečí propagáciu. Myslí aj na zdanlivé "maličkosti". Nič necháva na náhodu, či poslednú chvíľu. "Mám dopredu zistené kde sa nachádza od nášho stanoviska najbližšia nemocnica, prejdem si trasu, ktorou sa k nej ide. Počítať sa musí so všetkým. Vždy mám na predstavení prichystané auto na odvoz do nemocnice, keby sa nedajbože niekomu niečo stalo. Našim alebo návštevníkov. Stáva sa, že návštevník omdlie. Nikdy sa nespolieham na sanitku. Kým by prišla, ja som už v nemocnici."

V minulosti väčšinou uzatvárali cirkusanti manželstvá medzi sebou. "Dnes to už nie je moderné, lebo cirkusových dievčat tak veľa nie je. Preto si naši chlapci berú dievčatá zvonku. Tie sa vedia tak prispôsobiť, že sú mnohokrát lepšie ako cirkusantky." Zoznamovanie prebieha vo veľkej miere cez internet. S chlapcami z Humberta si píšu dievčatá zo všetkých kútov Čiech i Slovenska. Chcú sa s nimi stretnúť a mnohé z nich by aj radi vystupovali.

Humberto zimuje v bývalých objektoch poľnohospodárskeho družstva v Lisej nad Labem, 20 km od Prahy. Schátrané kravíny postupne rekonštruujú tak, aby zodpovedali prísnym normám pre ustajnenie zvierat. Niektorí synovia a vnuci vystupujú cez zimu na galapredstaveniach v zahraničí. Aj ich honoráre sa postarajú o to, aby cirkus zimu prežil. Tí čo ostávajú doma, trénujú program budúcej sezóny v novopostavenej hale. V zimovisku sú budovy, kde býva rodina Navrátilových a pracovníci technického personálu.

Život cirkusanta býva dobrodružný, bohatý na rôzne zážitky z ciest. Tie by hravo naplnili hrubú knihu. Najneuveriteľnejšie sú z čias bývalého režimu, kedy musel cirkus povinne vystupovať v krajinách Sovietskeho zväzu. "Poslali ma do Novosibírska za trest, že som nestraník. Naložili nás do vagónov aj so zvieratami a cestovali sme tam 20 dní. Nielenže bola cesta strašná, cez tú púšť, ale keď sme konečne dorazili na miesto čakalo nás ďalšie prekvapenie. Platil tam zákon, že každá osoba dostala kilo mäsa alebo salámy na mesiac. Nakoniec nám ale predsa len pridali."

Sibírska štácia končila v čase, keď vonku štípal 48 stupňový mráz. Celý cirkusový "ansámbel" naložili do vagónov a vydali sa na cestu domov. "Stáli sme asi každých 400 km. Vtedy sme rýchlo utekali nabrať vodu, aby sme zvieratá napojili, ale kým sme ju doniesli, zamrzla. Vedrá sme preto dávali do hnoja, aby sa voda roztopila." Čo čert nechcel, cestou sa im rozbila jediná pec, ktorou si vo vagónoch kúrili. Aby nepomrzli, museli rýchlo konať. "Urobili sme si vo vagónoch podlahu z hnoja od slonov a koní, na ktorú sme si dali slamu a deky. Na tom sme spali. Takto sme cestovali až do Čiernej nad Tisou asi týždeň. Prišli sme domov špinaví, smradľaví a bez jednej koruny. Ešte niekoľko mesiacov sme sa z toho nevedeli spamätať. Takto ma trestali 20 rokov. Pol života som stratil v bývalom Sovietskom zväze. Keby sa to malo opakovať, radšej by som sa odstrelil."

Inú možnosť ako to všetko pretrpieť, nemal. Nič iné ako drezérstvo totiž robiť nevedel. A keby sa tejto práce vzdal, cirkus by mu zobrali a dali niekomu inému. Nikto z rodiny Navrátilových by si nevybral inú kariéru ako cirkusovú. "Keby dostali ponuku na stále zamestnanie so 40-tisícovým platom, od cirkusu by neodišli. To garantujem. Všetci sú naviazaní na mňa, na cirkus a rodinnú tradíciu," dodáva na záver.

Do rámčeka:

Cirkus Humberto vznikol v roku 1857, pod menom Navarro. Viedol ho pradedo dnešného principála Bohumila Navrátila. Pod týmto názvom fungoval až do roku 1950, kedy ho znárodnili a premenovali. Za čias komunizmu bol jedným z viacerých cirkusov zastrešovaných štátnou cirkusovou organizáciou v Prahe. V roku 1991 sa vrátil do rúk rodiny Navrátilových, ktorá už jeho názov nezmenila. Humberto svojou slávou presiahol české i slovenské hranice. Drezérskym a artistickým umením pobavil ľudí v Európe, strednej Ázii i Rusku.

Cirkus Humberto bude mať v Košiciach premiéru zajtra o 18. hodine pri OC Carrefour. Bude tu vystupovať dva týždne a potom sa presunie do Moldavy nad Bodvou a Rožňavy. B. Navrátil venoval našim čitateľom 10 lístkov pre dve osoby na deň i hodinu podľa vlastného výberu. Na kupóny čakáme do štvrtka do 10. hodiny. na druhý deň zverejníme mená výhercov.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári