kvalitatívnej úrovni. Práci s textom zasvätil svoju tvorbu výtvarník Blažej Baláž, ktorého výstavu si môžete v týchto dňoch pozrieť vo Východoslovenskej galérii. Pred vernisážou si našiel čas porozprávať nám o tvorivých impulzoch, víziách i drobných zádrhoch tvorby.
Čo bolo u Vás prvotným impulzom k tomu, aby ste sa vo svojej tvorbe zamerali na text a nebrali až tak do úvahy estetickú rovinu umenia?
- Ovplyvnila ma druhá polovica 80-tych rokov, keď sa začalo uvoľňovanie v spoločnosti i vo výtvarnej sfére. Prerod sa u mňa udial približne v roku 1988 a táto oblasť umenia mi začala vyhovovať tým, že je prostredníctvom nej možné ísť k samotnej podstate, k absolútnemu jadru problému. Aj v literatúre Faulkner používa zložitý jazyk, Hemingway je zase známy jednoduchou novinárskou rečou. Konceptuálny text ma zaujal, pretože nič neprikrášľuje, kvetnato nespieva, ale vyjadruje sa priamo k problému.
Tvorba vašich diel pripomína sčasti vytváranie krížoviek...
- Je to trošku príbuzné. Napríklad môj obraz Idealisto si bežný návštevník môže vysvetliť ako prešmyčku z troch slov - ide, ali, sto a povie si, že to má znamenať akýsi pochod stovky Arabov. Na mňa je to ale príliš prvoplánové. Snažím sa ísť do hĺbky a v takomto slove nájdem trinásť ďalších významov. Pre laikov však prikladám k svojim dielam tabuľky na vysvetlenie.
Vyjadrujete sa prostredníctvom diel k akútnym spoločenským témam?
- Pravda je, že keď ma spoločenská situácia irituje a nesúhlasím s ňou, pomenujem veci priamymi slovami. Môžem sa s nimi dosýta pozabávať. Také sú napríklad moje veľké skladačky zložené z 360 písmen a 40 slov.
Necítite sa byť možno trošku viac jazykovedcom ako umelcom?
- Keď má návštevník výstavy trošku prehľad o súčasnom umení, dá mi za pravdu, že toto je v dnešnej dobe prevládajúca línia. V galériách sa dnes už často vystavujú napríklad aj zvuky či hudba. Vizuálne umenie je už tiež veľmi širokospektrálne. Vezmite si napríklad videoart. Poučený divák je však na to zvyknutý, a keď nie je, mal by si pomaly začať zvykať.
Umelec v procese tvorby relaxuje, vaša tvorba je však mimoriadne náročná na intelektuálne sústredenie. Ako teda relaxujete?
- Musím povedať, že ja pri tvorbe relaxujem, aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá. Oficiálnym povolaním som vysokoškolský pedagóg na Trnavskej univerzite, pretože všetci sme dnes, žiaľ, v pozícii nedeľných maliarov. Keď sa preto konečne dostanem do ateliéru a môžem svoje veci fyzicky robiť, je to obrovský relax.
Pracujete aj s mincami a mincovým prachom. Čím vás tento materiál zaujal? Ako vám takáto myšlienka vôbec napadla?
- Začínal som v 90-tych rokoch využívaním handričkových kobercov, neskôr som preferoval špagát a piesok. V roku 1992 som chcel urobiť prelom aj v mojej grafickej tvorbe a začal som sa venovať tvorbe grafík z rozpílených matríc. Ako som začal mince odtláčať, zistil som, že majú rôznu hrúbku a prederavujú mi papier. Tak som ich meral posuvným meradlom a každú jednu som musel opilníkovať na 1 mm. Akonáhle som k tomuto kroku dospel, bol som doslova očarený vzniknutou nádhernou matériou a okamžite mi bolo jasné, že to budem často používať.
Musí byť aj finančne náročné zostaviť vyše trojmetrový obraz z mincí.
- Peniaze, žiaľ, aj na Slovensku ľudí zároveň oslobodzujú aj zotročujú. Využívam ich ako pomerne častý motív mojich diel. Z ničoho obrazy neurobím, až taký konceptuálny umelec nie som. Takýto obraz si, prirodzene, vyžaduje obrovské finančné vklady.
V oblasti, ktorej sa venujete, ste už mnohých prekonali. Máte však ešte niečo pred sebou, nejakú víziu, kam ďalej až sa dá ísť?
- Viete, moja tvorba je veľmi pestrá, ja sa teraz skôr potrebujem pribrzdiť. Chcem to, čo na mojej aktuálnej výstave môžete vidieť, rozvinúť. Mám neuveriteľné množstvo skíc. Vyše tristo prác sme nevystavili, každú jednu môžem zväčšiť na tri metre. Chcem všetky tieto princípy poriadne domyslieť a mám, dúfam, program na najbližších desať rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
