pedagóg pochádzal z rodiny evanjelického farára. Narodil sa v Hornom Záturčí. Študoval na evanjelickom lýceu v Levoči a Bratislave. V štúdiu filozofie a histórie pokračoval na univerzite v Halle. Pre jeho osobné a literárne formovanie boli veľmi dôležité kontakty so štúrovcami a priateľstvo s Ľudovítom Štúrom.
Po návrate z Nemecka sa s ním názorovo rozišiel a stal sa oponentom jeho literárnoestetických názorov. Preto mu nezveril pozíciu redaktora Slovenských národných novín. Namiesto toho prijal miesto vychovávateľa. Neskôr sa stal riaditeľom evanjelického lýcea v Modre, kde učil latinčinu, nemčinu a maďarčinu. Potom sa stal riaditeľom nemeckého Štátneho evanjelického gymnázia v Českom Tešíne. Z politických dôvodov bol po jedenástich rokoch predčasne penzionovaný. V rokoch 1869-1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol.
Kalinčiak participoval na kodifikácii spisovnej slovenčiny a bol jedným z prvých spisovateľov, ktorí začali písať novou spisovnou slovenčinou. Ťažisko jeho umeleckej tvorby je v próze, ale tvoril aj básne. V pozadí mnohých básní stojí silný individuálny zážitok. Spracovával námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska. Prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho úpadku. Inšpiroval sa aj historickými udalosťami, miestnymi povesťami a ústnymi podaniami. V historických prózach prevažujú novely z čias bojov proti Turkom alebo protihabsburských povstaní, príbehy šľachtických rodov, v ktorých ide o vysoké mravné hodnoty, o česť umrieť za národ. Na motívy jeho Reštavrácie vznikol film Zemianska česť.
Dejovo sú Kalinčiakove prózy zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov. Diela zo 40. rokov 19. storočia ako sú Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Serbianka, Svätý duch majú romantický charakter, neskoršie texty Knieža liptovské, Láska a pomsta, Reštavrácia, Mních, román Orava nadobúdajú zreteľné realistické tendencie. Estetické názory formuloval predovšetkým v rámci polemiky o Záborského básnickej knihe Žehry.
Veľký kus práce vykonal aj na poli kultúrno-organizačnom a spoločensko-výchovnom. Jeho pedagogická práca mala pevné filozofické a teoretické zázemie.
Zajtra sa dozvieme viac o Kalinovskej ulici na Sídlisku dargovských hrdinov.
(pod)
Autor: Kalinčiakova
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
