Nová fakulta môže vzniknúť, keď budú vytvorené všetky podmienky
Marek PORACKÝ
Košice - Akademický senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (AS UPJŠ) v máji tohto roku navrhol na kandidáta rektora nového človeka. Právnika Vladimíra Babčáka tak po štvorročnom pôsobení vo vedúcej funkcii UPJŠ strieda lekár Ladislav Mirossay (na snímke), ktorému funkčné obdobie začne 1. augusta 2007. O konkrétnych personálnych otázkach hovoriť nechcel, pretože je to, podľa neho, priskoro.
Čo bolo hlavným motívom vašej kandidatúry?
- Prispieť svojou troškou k rozvoju Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a k posilneniu všeobecného uvedomovania si existencie univerzitného života v meste.
Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie rektora UPJŠ Vladimíra Babčáka?
- Pôsobenie pána rektora Babčáka považujem za úspešné. Napriek rôznym prekážkam sa jemu a jeho kolegom na postoch prorektorov podarilo presadiť viaceré pozitívne trendy na univerzite a rozšíriť mnohé aktivity.
V januári tohto roku bola zriadená nová fakulta - filozofická. Bol to, podľa vás, dobrý krok?
- O zriadení filozofickej fakulty na pôde UPJŠ sa začalo diskutovať ešte v roku 1997, hneď po rozdelení pôvodnej univerzity a vzniku Prešovskej. Z pohľadu univerzity a mesta to bol určite dobrý krok. Personálne zabezpečenie novej fakulty je takisto excelentné. Ostáva doriešiť problémy s priestormi a zabezpečiť strechu nad hlavou.
Univerzita plánuje zriadenie aj ďalšej fakulty. Budete presadzovať túto myšlienku aj naďalej?
- Práve z dôvodov priestorových problémov, ako aj problémov rekonštrukcie nehnuteľností už patriacich univerzite som zástancom názoru, že nová fakulta môže oficiálne vzniknúť až vtedy, keď budú vytvorené všetky podmienky. To neznamená, že na univerzite nemôžu vznikať a prebiehať nové študijné programy, ktoré môžu byť zárodkom novej fakulty.
Aké zmeny plánujete vo vedení univerzity?
- Hlavné zmeny vo vedení univerzity môžu byť hlavne v oblasti personálnej a organizačnej. Každý rektor má právo na výber svojich prorektorov, ktorých podľa súčasnej platnej legislatívy schvaľuje AS univerzity. Verím, že budem mať šťastnú ruku pri ich výbere a pochopenie zo strany senátorov. Po stránke organizačnej je na univerzite najviac skloňovaný problém centralizácie alebo decentralizácie riadenia. Sú zástanci jedného aj druhého spôsobu, pričom každý má svoje výhody aj nevýhody. Hneď v úvode svojho funkčného obdobia sa budem musieť v prvom rade dôsledne oboznámiť so súčasným stavom a po porade s kompetentnými kolegami rozhodnúť, ktorý spôsob prijať a presadzovať.
Aká je vaša predstava ďalšieho budovania univerzity?
- Univerzitu treba momentálne stabilizovať pri súčasnom kvalitatívnom rozvoji. Nedoriešené sú mnohé priestorové a vlastnícke vzťahy, a ako som už spomenul vyššie, chátrajúce nehnuteľnosti. Na to všetko treba stovky miliónov korún a jednoznačné stanovenie priorít. Za kľúčové považujem hľadanie a získanie zdrojov. K tomu má vedenie univerzity vytvárať maximálne vhodné podmienky pre všetkých tvorivých, ale aj tvoriacich pracovníkov. Bez nich to totiž nepôjde. Aktivácia každého člena akademickej obce a jeho zapojenie sa do týchto procesov je základom úspechu ďalšieho rozvoja univerzity.
Dotkne sa zmena rektora aj študentov?
- Myslím si, že pán rektor Babčák mal snahu vychádzať a vychádzal v ústrety študentom. Takisto sa o to budem snažiť aj ja a urobím maximum v rámci svojich možností. Veď univerzita je tu v prvom rade pre študentov. Netreba však zabúdať, že bezprostrednejší vplyv na život študentov má stále fakulta a v prvom rade každý konkrétny pedagóg. Veď meno celej inštitúcie stojí a padá zásadne na individualitách. Dobrých alebo zlých. Slobodných v rozhodovaní a zodpovedných v konaní. Univerzita však môže podmienky vytvárať a zlepšovať. Nie však nariaďovať a zväzovať.
Ako si predstavujete ekonomický rozvoj univerzity?
- Veľkou nádejou nás všetkých sú otvárajúce sa možnosti získania financií z európskych fondov. Veľa sa o tom hovorí a málo je zatiaľ úplne jasné. Ak to naozaj bude pravda, bude to jedinečná a neopakovateľná šanca vyšvihnúť sa z momentálnej situácie na kvalitatívne vyššiu úroveň. Okrem toho by univerzita, teda jej jednotlivé pracoviská a zamestnaci mali viac rozmýšľať o ďalších alternatívnych zdrojoch financií. Nie náhodou sa dotácia zo štátneho rozpočtu volá dotáciou. Pokrýva časť nákladov, to ostatné na dofinancovanie prevádzky a v lepšom prípade na zabezpečenie rozvoja treba hľadať inde. Ale to zas neurobí len vedenie univerzity bez pomoci ostatných pracovníkov.
Novela vysokoškolského zákona by mala byť účinná od nového akademického roka, ktorá hovorí aj o spoplatnení externého vysokoškolského štúdia. Bude táto forma aj prístupná pre slabšie sociálne vrsty?
- Externé štúdium na univerzitách by malo byť viac limitované, aby sa nestalo zárobkovým podnikom pri súčasnom zanedbaní ostatných, zo zákona vyplývajúcich povinností univerzít (napr. vedecký výskum). Aj navrhových 50 percent externistov z počtu denných študentov sa mi zdá veľa. Pre študentov zo slabších sociálnych vrstiev sa ponúkajú možnosti získavania finančných prostriedkov z rôznych projektov, nadácií a fondov. Nie je však zrejmé, či by sa z týchto zdrojov dali pokryť celkové náklady na štúdium.
00-spravodajstvo/UPJŠ-Mirossay ROSA/Mirossay ROSA (nevyrezávať)
Foto: Róbert SÁNDOR
Autor: ŠKOLSTVO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
