Jilemnického
Košice - Staré Mesto je galériou osobností, ktoré sa spájajú s literárnou tvorbou. Do názvu ulice sa dostal aj Peter Jilemnický (1901-1949), podľa ktorého bola pomenovaná Jilemnického ulica.
Narodil sa v rodine rušňovodiča. Do ľudovej a meštianskej školy chodil v Kyšperku, kde vyštudoval aj hospodársku školu a v Leviciach učiteľský ústav. Bol učiteľom a vojenčil na Slovensku. V roku 1922 sa zoznámil s K. Gottwaldom a vstúpil do KSČ. Učil vo Svrčinovci a z Kysúc odišiel ako učiteľ a kronikár družstva Interhelpo do Kirgizska a potom do Moskvy do Štátneho ústavu žurnalistiky. V roku 1928 sa stal redaktorom Pravdy a po dvoch rokoch sa vrátil k učiteľovaniu. Zo Slovenska musel odísť do Čiech. Pracoval ilegálne ako spojka ilegálneho ústredného vedenia KSČ. V októbri 1942 ho zatklo gestapo. Odsúdený bol na osem rokov nútených prác.
V roku 1945 sa vrátil na Slovensko. Zvolili ho za poslanca KSČ a stal sa vedúcim oddelenia na Povereníctve školstva. V roku 1947 začal pracovať ako delegát Stáleho slovanského výboru v Belehrade, neskôr bol kultúrnym atašé v Moskve, kde po srdcovej porážke zomrel.
Do literatúry vstúpil veršami v časopise Mladé proudy prvotinou Devadesátdevět koní bílých, ktorá je autobiografickým príbehom. Písal fejtóny a poviedky do slovenských komunistických časopisov a stal sa spolupracovníkom časopisu DAV. Pred odchodom do ZSSR dopísal román z Kysúc Víťazný pád. Ďalší súbor poviedok Červená sedma bol vydaný až po jeho smrti. Jilemnický vydal súbor reportáží zo Sovietskeho zväzu Dva roky v krajine Sovietov. Pod spoločným názvom Návrat vyšli dve novely Návrat a Prievan. Prvá je obrazom vysťahovalectva, druhá obrazom rastu robotníka, ktorý z Kysúc odchádza za prácou do Ostravy. Zuniaci krok zachytáva kolektivizáciu v ZSSR. Román Pole neorané opisuje sociálnu štruktúru Kysúc a osudy jednotlivcov. V románe Kus cukru vykreslil nevyhnutnosť spojenectva robotníkov a roľníkov proti buržoáznemu poriadku a proti cukrovarníckym kartelom. Kompas v nás je cyklus noviel z domova a Kaukazu. Kniha Návrat zahŕňa dve novely Tma a Sklári venované problematike sociálneho temna a vysťahovalectva. Posledný román Kronika zachytáva Slovenské národné povstanie v Čiernom Balogu. Práve za toto dielo bol ocenený Štátnou cenou a in memoriam sa stal národným umelcom.
V pondelok sa dozvieme o Jiskrovej ulici v Starom Meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
