Ani vyvrtnutý členok z finále mu nezabráni prísť pred oltár

Už niekoľko rokov Česi hútajú ako zosadiť Slovákov z nohejbalového trónu. Nedarí sa im to na úrovni reprezentácií, ani na úrovni klubových tímov. A to si český majster z časti Brna zvanej Modřice nachystal na hráčov DPMK Košice v Pohári európskych majstrov až dvojitú pascu.

Keďže ako organizátor turnaja si tak trochu mohol určovať pravidlá, alebo noty, podľa ktorých musia ostatní hrať, zapracoval do nich namiesto klasickej dvojky nie príliš obľúbený cross double a za hrací povrch zvolil antuku. S vedomím, že oboje Košičanom nie je veľmi po chuti. Opäť sa prerátali. Obhajcovi trofeje stačilo na antuke kúštik potrénovať a cítil sa na nej ako doma, a s tými krížnymi dvojkami si Brňania urobili búdu sami na seba. Vo finále ich bratia Perunovci po kurte tak preháňali, až sa im z toho sem-tam aj nohy krížili...

"Na antuke sa hráva len v Česku, aj známy Šacung prebieha na takom povrchu. Ale inak, všetky najdôležitejšie svetové turnaje boli, chvalabohu, presunuté do telocvične. Česi dobre vedeli čo robia, antuku vybrali hlavne preto, že nesedí nám. Oni sú na ňu zvyknutí, hrajú na nej aj ligu, my na antuke ani netrénujeme," vraví člen najlepšieho európskeho klubového celku, čerstvého víťaza PEM, Martin Perun. "Keď sme sa dozvedeli na akom povrchu sa bude turnaj hrať, tak sme sa antukovej príprave venovali mesiac a pol. Keby sme to podcenili a išli do Brna bez tréningu na antuke, tak by nás zmietli z kurtu. Predsa len, je to čosi iné ako umelý povrch alebo palubovka, na antuke sa viac šmýka, nemáte takú výbušnosť ako v hale, iný je aj štart na loptu. Sám som na to v Brne doplatil, keď som si vo finálovom stretnutí s Modřicami vyvrtol členok, v úvodnej disciplíne cross double, hneď v prvom sete. V zápale boja som to ani veľmi nevnímal a hral som ďalej, odohral som ešte aj trojice, lebo v nich sa rozhodovalo o našom prvenstve. V pondelok som s tým bol u lekára, a našťastie sa ukázalo, že to nie je zlomené, iba pomliaždené. Kostička je len naštiepená, takže noha nemusí do dlahy. Ešteže tak, lebo v sobotu sa žením, a ísť pred oltár s nohou v sadre by nebola žiadna sláva," smeje sa Martin.

Ono to vyzerá na celkom ľahko vybojovanú trofej pre európskeho klubového šampióna, ale až také jednoduché to Košičania (hrajúci v zostave Patrik Perun, Martin Perun, Ján Brutovský, Milan Ižol, Ladislav Stupák a Štefan Forrai) nemali. Najmä v skupine, kde ich čakali z roka na rok nebezpečnejší Rumuni z tímu Petrom Ploesti. Hneď úvodná krížová dvojka mohla byť pre košický DPMK osudná, Rumuni, s ostrieľaným Puricem, im uštedrili porážku 0:2. V nasledujúcom súboji trojíc síce Perunovci s Brutovským úlohu jasných favoritov zvládli, zvíťazili hladko 2:0, ale skúseným borcom v žlto-modrých farbách nebolo všetko jedno, keď v rozhodujúcom singli proti niekdajšiemu majstrovi sveta Puricemu išiel s kožou na trh Ladislav Stupák. Borec, ktorý toho na medzinárodnej scéne ešte veľa neodohral. Tréner DPMK Jaroslav Žigala však dobre vedel čo robí, keď nahlásil to meno do kľúčového duelu. "Laco síce nemá nejaké veľké skúsenosti, ešte na žiadnom medzinárodnom turnaji nehral taký dôležitý zápas, ale mal formu. Veril si aj na takého hráča ako je Purice, ktorý mal zas tých skúseností neskutočne veľa. Jaro Žigala mal na výber iba medzi ním a Milanom Ižolom, a rozhodol dobre," kvituje M. Perun trénerovo rozhodnutie. "Laco s Milanom hrávali singel proti sebe aj na tréningoch a vyhrával Stupák, takže právom dostal šancu. A on nás proti Puricemu podržal."

Aj keď to po prvom sete s postupovými vyhliadkami Košičanov vyzeralo všelijako. Purice, kým mal síl dosť, ho vyhral 11:9. V druhom sa karta obrátila, aj keď Rumunov od postupu do finále delili iba dve lopty. Stupák zvíťazil po boji 14:12, dostal sa do laufu a tretie dejstvo sa už jednoznačne odohrávalo v jeho réžii (11:5). "Laco nám veľmi pomohol, sám pre nás vybojoval postup, tak sme si povedali, že vo finále mu to trošku uľahčíme, že mu na oplátku pomôžeme my. Tak, aby už jeho singel nebol podstatný, aby už nemohol rozhodovať o výsledku finálového zápasu s Modřicami. V krížových dvojkách sme s bratom Paťom nenechali nič na náhodu, dobre sme sa na nich pripravili a vyhrali sme dvakrát 11:6. Hrali sme lepšie ako proti Rumunom, o ktorých sme vedeli, že v cross double sú neskutočne dobrí, idú ako píly. Ale Česi silou-mocou chceli inú disciplínu ako klasické dvojky, v ktorých by proti nám nemali šancu. Myslím, že cross double je najmenej zaujímavá disciplína, je málo atraktívna aj pre divákov. Ale trochu sme potrénovali a vyšlo nám to. Česi vedeli, že je po zápase, lebo v trojkách sme boli jednoznačnými favoritmi, vyhrali sme s nimi na všetkých významných turnajoch."

Každé víťazstvo na pôde najväčšieho rivala Slovákov má v nohejbalových kruhoch cveng. "Modřice boli v posledných rokoch dvakrát či trikrát českým majstrom, a spolu s Karlovými Varmi tam patria ku klubovej špičke. V tíme majú výborných hráčov, veľa reprezentantov, ako Plachý či Pelikán, aj nádejných juniorov. Keby im nechýbal Kalas, mali by sme to s nimi ešte ťažšie. Od Rumunov sme čakali že budú veľmi hrýzť, najmä v tých krížových dvojkách, kde boli majstrami sveta. Keď sme zistili, že ich máme v základnej skupine, vedeli sme, že nás čaká fuška," mohli si Martin Perun a spol. zhlboka odfúknuť, keď ich mali z krku.

Odmena za víťazstvo v pohárovej súťaži bola klasická - pohár. "Myslím, že nie je putovný, dostali sme ho asi natrvalo. Pre nás, s bratom, je to už druhá alebo tretia trofej za víťazstvo v Pohári európskych majstrov. Presne neviem preto, lebo napríklad vlani sa PEM nehral, tuším ho nemal kto usporiadať. Ale starší chlapci vravia, že DPMK má už sedem takých titulov. Čakali sme nejaké ocenenie aj od organizátorov, ale tí mali asi väčšie výdaje ako predpokladali (inak aj záverečný banket bol naozaj na úrovni), takže na odmeny im peniaze nezostali. Ale to nevadí, pretože nejaké finančné odmeny nám sľúbil manažér..."

Trofeje, čo počas existencie klubu zbierajú hráči po celom svete, už pomaly niet kde ukladať. "Ale stále nás to baví, kým máme čo zbierať. Zvlášť trofej, ktorú prinesieme z Česka, nás vždy poteší. Veď je to taký malý zázrak, že krajinu s takou širokou základňou a výbornými hráčmi dokážeme tak dlho porážať."

Ďalšiu príležiosť budú mať Košičania už v júli na tradičnom turnaji Šacung v Prahe. "Dúfam, že dovtedy bude aj moja noha v poriadku. Mesiac ju nemám nijako zaťažovať, nielen pri nohejbale, pri žiadnom športe. No myslím, že ten svadobný obrad ešte zvládnem," teší sa Martin na najbližšiu sobotu. Na najbližší európsky šampionát vo farbách Slovenska pôjde už ako ženáč. "Ten bude až koncom roka, na Slovensku. Len ešte nevieme v akom meste. My sme chceli aby bol v Košiciach, kde tento šport má nejaké postavenie, ale zväz chce, aby majstrovstvá Európy boli niekde na západe..."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári