Farárov olej s vyobrazením Šariša sa z nuly vyšplhal na deväť tisíc
Chceli by ste mať doma originálnu grafiku od Martina Benku? Alebo kresbu od Ľudovíta Fullu? A to iba za pár tisíc? Tak to ste mali prísť v nedeľu popoludní do hotela Slovan. V kaviarni na 1. poschodí sa konala 14. aukcia výtvarných diel a starožitností, ktorá mala v ponuke a v priateľných cenách aj diela týchto majstrov. No nielen ich. Kladivko licitátorky odklepávalo novým majiteľom aj diela Ľudovíta Čordáka, Antona Jasuscha či Vojtecha Boreckého. Aukčný dom Darte, ktorý aukciu organizoval, ponúkol záujemcov až 180 obrazov a starožitností.
Už tradične patrilo zahrievacie kolo desiatke detských prác žiakov, tentoraz z Ľudovej školy umenia z Vranova nad Topľou. Vyvolávacia cena každej kresby bola 100 korún a okrem jednej sa v tej cene aj predali. O poslednú totiž zviedli boj viacerí záujemcovia, ktorí prihadzovali stovky až do konečných 1300 korún. Potlesk po tejto licitácii bol namieste a určite by bolo zaujímavé spoznať autora, ktorý už v detskom veku dokázal zaujať náročného zákazníka...
Potom prišli na rad nielen diela majstrov zvučných mien, ale i takých, ktorí o miesto na výslní ešte iba bojujú. Niektoré poslala licitátorka Dr. Jaroslava Krajňáková úderom kladivka späť do depozitu, iné zmenili majiteľa už za vyvolávaciu cenu. Mnohé získali noví majitelia za tzv. podlimitnú cenu. Za tú je možné predať dielo v prípade, že oň prejaví záujem iba jeden kupujúci. Ide o čosi ako holandský model dražby, kedy sa vyvolávacia cena zníži o 20%.
Samozrejme, o vzrušenie v sále sa postarali hlavne také diela, kvôli ktorým prišli do Slovanu viacerí záujemcovia. Pre niektorých z nich bola "stropom" už vyvolávacia cena, väčšina však rátala s tým, že bude musieť prihadzovať. Zvíťazili pevnejšie nervy a hrubšia peňaženka... "100 tisíc po prvý raz, 100 tisíc po druhý raz. Dá niekto viac? 105 tisíc! 105 tisíc po prvý raz, 105 tisíc po druhý raz. Dá niekto viac? Nikto? 105 tisíc po tretí raz pre pána s číslom 205." Tento monológ licitátorky, doprevádzaný úderom jej kladivka, odznel v nedeľu mnohokrát. Vždy s inými menami autorov, cenami obrazov i číslami víťazných dražiteľov.
Kým niektoré licitácie trvali krátko, iné sa postarali o vzrušenie aktérov i divákov. Napríklad Svadobný sprievod od Vojtecha Boreckého sa z vyvolávacích 42 tisíc vyšplhal až na vyše dvojnásobok (86 tisíc). Napínavý súboj zviedli záujemcovia aj o Brezy od Ľudovíta Csordáka. Jeho olej za pár minút "zdražel" z 60 tisíc na 110 tisíc. Najväčší nárast zaznamenal Zimný les od Antona Jasusha. Nový majiteľ musel k vyvolávacej cene 65 tisíc pridať rovných 100 tisíc navyše.
Obrazom s najvyššou vyvolávacou cenou bola Krajina pri jazere od Vojtecha Erdélyiho. Kto by chcel jeho olej kúpiť, investoval by do neho 750 tisíc korún. Záujem nemal nik, podobne ako o Moju vnučku od Jozefa Bokšaya za 280 tisíc. Jedine Bokšayove Čermeľské údolie sa komusi páčilo natoľko, že za neho vycáloval 350 tisíc a vytvoril rekord za najdrahšie predané dielo na aukcii.
O napätie v sále a prácu pre licitátorku sa postarali aj obrazy, ktoré nemali v katalógu určenú cenu. Ako nás informoval majiteľ Aukčného domu Darte Dr. Jaroslav Krajňák, nešlo o práce, ktoré by snáď boli bezcenné. "Ak zberatelia prestupujú do vyššej cenovej kategórie svojej zbierky, zbavujú sa niektorých lacnejších diel zo svojich začiatkov. Napríklad prvé tri roky zbierali artefakty do 10 tisíc a keď na tom už stoja finančne lepšie, až tak im nezáleží, za akú cenu sa predajú ich diela z nižšej kategórie." Licitácia týchto obrazov začala od sumy, ktorú ponúkol niekto zo sály. Obvykle 100 korún, no potom už cena prudko rástla podľa frekvencie, akou záujemcovia dvíhali tabuľky s číslami. Boli aj také diela, ktoré skončili na päťstovke, no napríklad Šariš od J. Kendiča, mimochodom - farára, sa predal až za 9 tisíc.
Celkovo sa zo 180 obrazov a starožitností predala takmer polovica za vyše 1,5 milión korún. "Sme spokojní a dúfam, že aj Košičania," povedal nám po aukcii Dr. Krajňák. "Boli tu diela od pár tisíc až do trištvrte milióna, takže bolo z čoho vybrať. Dnes tu bola aj klientela z Ukrajiny. Išlo o podnikateľov a majiteľov galérií z Kyjeva, Užhorodu a Ľvova. Zaujímali sa o diela ukrajinských autorov a niektoré aj kúpili."
V širšom výbere mal Aukčný dom Darte okolo 300 diel, z ktorých podľa kvality a ceny vybral 180. Niektoré vypadli kvôli podozreniu, že ide o falzifikát. Dve Dr. Krajňák pustil do aukcie aj napriek tomu, že si autorom nebol istý. "Napríklad v prípade Vincenta Hložníka a jeho práce Jazdec sme uviedli údaj, že mu je dielo iba pripisované. Je to pastel a u toho sa nedá chemickým rozborom určiť vek. Kupujúci má našu garanciu 30 dní, aby si pravosť diela overil a v prípade, že nebude s výsledkom spokojný, dielo môže vrátiť a jeho finančný vklad dostane späť. Táto garancia vrátenia diel je najväčšou zárukou pre kupujúcich."
Na rozdiel od predošlých aukcií tentoraz neboli v ponuke žiadne "ťaháky" od Warhola či Picassa. Minuli sa na nedávnej benefičnej aukcii pre Lions Art vo Východoslovenskom múzeu, kde sa posledné voľné Warholove dielo vydražilo za 595 000 Sk. "Ale už som v kontakte s kolegami z New Yokru. Pracujeme na tom, aby sme na najbližšej jesennej aukcii mali dvoch Warholov. Mal by byť aj Picasso. Chystám sa niečo od neho vydražiť v Monaku alebo Paríži," prezradil Dr. Krajňák najbližšie plány. Dodal, že v jesennej aukcii dostanú väčší priestor diela súčasných autorov, ktorí reprezentujú najmä východoslovenský región. Verí, že sa chytia tejto šance a ponúknu do jesennej aukcie viacero svojich diel. "Keďže hotel Slovan bude v rekonštrukcii, budeme hľadať podobné reprezentačné priestory, no tento problém je ešte v štádiu vyhodnocovania ponúk so strany majiteľov podobných objektov. Ja osobne inklinujem k neobarokovej budove štátneho divadla v centre mesta," zaželal si Dr. Krajňák.
Bývalému súdnemu znalcovi Mgr. Ivanovi Havlice prešli cez ruky stovky výtvarných diel. Pravých, kópií aj faklzifikátov
Lacnú olejotlač z 19.storočia vydávali za vzácneho Rafaela
Ak si niekto nie je istý pôvodom či pravosťou obrazu, mal by osloviť odborníka. Takými sú napríklad súdni znalci, ktorí sa špecializujú na výtvarné diela. Približne päť rokov vykonával túto prax aj Košičan Mgr. Ivan Havlice, momentálne vedúci umelecko-historického odboru Východoslovenského múzea v Košiciach.
"Pri určovaní výtvarných diel existujú nedeštruktívne a deštruktívne metódy," vysvetľuje Mgr. Havlice. "Nedeštruktívne sú také, pri ktorých sa do obrazu nezasahuje. Posudzuje sa vizuálne, na základe skúseností znalca. Ten by mal vedieť podľa rukopisu autora, jeho štýlu, použitých farieb a typu podkladového materiálu určiť, či ide o originál alebo falzifikát. Nedeštruktívnou metódou je aj presvecovanie obrazu rontgenom, UV-lampou či infračerveným svetlom."
Ak má znalec hoci len malé pochybnosti, je vhodné dať dielo posúdiť aj inou technikou. Na rade sú deštruktívne metódy. "Z obrazu sa odoberie vzorka, ktorá sa podrobí chemicko-technologickej analýze. Vďaka nej sa dá určiť hlavne vek farieb. Napríklad beloba bola kedysi olovnatá, až neskôr sa začala používať zinková. Takmer na všetky typy farieb sú tabuľky podľa obdobia, v akom sa používali. Podobne je to aj s podkladmi." Iné sa používali v 17.storočí, iné teraz. Navyše, nie každý autor používal všetky typy podkladov. Niektorí maľovali výlučne na plátno, iní aj na drevo či karton a neskôr aj na iné materiály.
Už neraz sa stalo, že pri presvecovaní sa našla pod vrchnou vrstvou maľby ďalšia a niekedy aj viac starších. Buď sa autorovi jeho prvý pokus nepozdával a na neho namaľoval iný obraz. Alebo ak maliari nemali peniaze na nové plátna, kupovali použité. Stávalo sa to často v 18.storočí. Nie vždy však platí, že spodný - starší obraz je aj vzácnejší, ako ten čo ho prekryl.
Mgr. Havlice prešli cez ruky stovky obrazov. Tuctových i takých, ktorých cena bola naozaj vysoká. "Napríklad diela z talianskej renesačnej školy. Po ich určovaní som ale pre istotu odporučil vykonať aj chemicko-technologický rozbor. Robia to skúsení reštaurátori Slovenskej národnej galérie v Bratislave."
Počas súdno-znaleckej praxe sa Mg. Havlice stretol aj s falzifikátmi. Často sa falšujú diela slovenských autorov ako Julius Jakoby, Anton Jasusch a Ľudovít Čordák, hojne sa falšuje aj Theodor Mousson. "Pamätám si na kuriózny prípad, kedy bol istému zberateľovi ponúkaný na predaj obraz, údajne dielo Rafaela Sancti, čo by bola skutočne vzácnosť. Mimochodom, štítok s jeho menom bol aj na ráme obrazu. Vysvitlo však, že ide o obyčajnú olejotlač z 19.stročia, ktorá mala po umeleckej stránke nulovú hodnotu."
Iný prípad za praxe sa týkal oceňovania obrazov v rámci dedičského konania. V istom byte majitelia s hrdosťou ukazovali znalcovi krajinky, ktoré však mali hodnotu okolo 20 tisíc korún. Jeho oveľa viac zaujala v kúte visiaca kresba od Lászlo Neográdyho. Po umeleckej stránke totiž bola oveľa vzácnejšia a mala teda aj vyššiu hodnotu. Majitelia ju zavesili do kúta preto, lebo sa im nepáčila...
Aj preto je vhodnejšie v prípade akýchkoľvek pochybností o pravosti či cene diela vyhľadať súdneho znalca. Registruje ich ministrstvo vnútra a ich zoznam je na jeho internetovej stránke.
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
