Za cenu slobody pomstil parohy
Keď sa podozrenie z nevery potvrdí, dokáže to s človekom narobiť poriadne divy. Či ide v prípade obete o muža alebo ženu, v rozrušení sú schopní neverného partnera aj fyzicky napadnúť. A to nielen obyčajnými fackami, ale tak, že skončí v nemocnici. Súdne archívy však evidujú aj také prípady, kedy sa partnerské incidenty skončili tragicky. K takým patrí aj príbeh "paroháča", ktorý potrestal nevernú manželku najprísnejšie, ako sa len dalo...
Stano G. mal v osudný večer pohľad upretý na televíznu obrazovku, no vôbec nevnímal, čo sleduje. Každé dve-tri minúty sa pozrel na hodinky, sem-tam vyskočil z kresla a pozrel sa z okna. Bolo deväť preč a jeho manželky nikde. Dušoval sa, že sa z nej buď zblázni, alebo ho trafí šľak. Iveta predsa dobre vie, aký je žiarlivý a predsa mu robí napriek. Nie aby sa snažila podozrenia o neznámom milencovi vyvrátiť, ale naopak, vedome ho ničí. Je to beštia, pomyslel si Stano. Určite sa niekde váľa a jemu na parohoch vyrastá ďalší výhonok...
Bolo 22. hodín a Iveta nechodila. Stano už vyšlapal na koberci chodník a otočil štyri vodky, no zbytočne. Nie a nie sa upokojiť. Aby zahnal chmúrne myšlienky, siahol po albume s fotkami, zachytávajúcimi ich 12-ročný vzťah. Na prvých bol on s Ivetou na Štrbskom plese, kde sa spoznali. Nasledovalo Bulharsko, ich svadobná cesta. Tam po prvý raz spoznal, čo je to žiarlivosť. To keď Iveta koketovala s miestnym svalnáčom, ktorý na pláži flirtoval s turistkami. Na izbe sa pohádali a zvyšok zájazdu už spolu takmer neprehovorili.
Otočil pár listov a z fotky sa na neho usmievala Iveta, ktorú za driek držal chlapík v modrom svetri. Ešte aj dnes mu je zle pri spomienke na tú lyžovačku. Iveta sa takmer celý čas bavila s nejakým Čechom, ktorý mu ako prvý nasadil parohy. Bolo to v záverečný deň zájazdu, keď sa mu ráno posťažovala, že ju bolí hlava a ostane na izbe. Nedbal a keďže bolo slnečno a svah takmer prázdny, šiel si ešte zalyžovať. Vari po hodine si uvedomil, že nikde nevidí toho fešáka z Prahy. Pritom zvykol denno denne pútať pozornosť okolia svojim lyžiarskym umením. V okamihu to Stanovi došlo. Bežal do chaty a keď mu Iveta po piatich minútach búchania na dvere otvorila, bola strapatá a červená v tvári. Hoci tvrdila, že zaspala, tušil, že tam mala milenca. Kým búchal na dvere, on zliezol po balkónoch...
Odvtedy prešli tri roky a Stanova fantázia pracovala na plné obrátky. Vždy, keď nebol s Ivetou, predstavoval si, ako ju objíma neznámy chlap. A zakaždým iný. Keď mu navyše kamaráti referovali, že ju videli v cudzej spoločnosti na obede, večeri či nastupovať do auta, išlo ho rozhodiť od žiarlivosti. Sám seba sa pýtal, prečo mu to robí. Prečo ho stále provokuje? Preto, že je na ňu dobrý, že sa stará o domácnosť, varí, perie, žehlí...?
V ten osudný júnový piatok ho zo spomienok na minulosť vytrhol zvuk kľúča v zámke. Bolo pol jednej a na televíznej obrazovke svietil monitor. Stano hodil album na stôl, vyskočil z kresla a vbehol do predsiene. "Iveta sa práve zobúvala a v rukách držala kyticu červených ruží," spomínal pred vyšetrovateľom. "Pozdravila ma ´ahoj miláčik´ a vrhla sa mi okolo krku. Vraj sa zdržala, lebo bola s akýmsi kolegom na káve a tak sa zarozprávali, že stratila pojem o čase."
Stano vtedy prehltol obrovskú hrču, ktorá mu rástla v krku. "Opýtal som sa, kde na tej káve boli, keď prišla po polnoci. Akoby to bola najväčšia samozrejmosť mi odvetila, že predsa u neho. Vraj sa mu podarilo zohnať garsónku a tak ju pozval, aby si ju prišla obzrieť..." Stano priznal, že už vtedy cítil ako mu stúpa tlak a búši do spánkov. Zvlášť, keď zaznamenal, ako z Ivety razí alkohol a blúzku má očividne dokrčenú. Neovládol sa a kopol do kytice, až sa zastavila na stene. Iveta sčervenala, dala mu facku a vynadala do parohatých chudákov.
V tej chvíli sa Stanovi úplne zatmelo pred očami. Vrhol sa na manželku a keď jej po krátkom boji nahmatal hrdlo, z celej sily zovrel prsty. Cítil, ako sa Iveta začína metať, lapá po dychu, no nepopustil. Videl, ako jej oči vyliezajú z jamiek a ústa chcú niečo povedať, no nemajú dych. Odrazu pohyby ustali, Ivetu ešte dva-tri razy naplo, a znehybnela. Stano ju pustil a ona bezvládne klesla k zemi. Bola mŕtva.
"Najprv som nevedel, čo mám robiť," opísal Stano prvé pocity vraha a vdovca. "Uvažoval som, že by som jej telo ukryl, no došlo mi, že to nemá cenu. Určite by sa na to prišlo." Ešte raz sa vraj presvedčil, či je Iveta po smrti a odniesol ju do spálne. Telo položil na posteľ, prezliekol sa a šiel na políciu.
Súdna dohra tragickej noci netrvala dlhšie ako futbalový zápas. Stano odmietol vypovedať, a tak mali hlavné slovo znalci. Podľa psychológa s psychiatrom vraj konal v afekte zo žiarlivosti, čo však ani trochu neznižuje jeho trestnú zodpovednosť. Stano právo posledného slova nevyužil a svoj čin neoľutoval. Dostal 12 rokov v II. NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
