vynálezcovi Štefanovi Aniánovi Jedlíkovi (1800 - 1895).
Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Po skončení stredoškolského štúdia v Trnave a Bratislave vstúpil do benediktínskej rehole v Pannonhalme, kde študoval teológiu a súčasne na filozofickej fakulte peštianskej univerzity matematiku a fyziku. Potom pôsobil ako profesor fyziky na gymnáziu v Rábe, neskôr v Bratislave na kráľovskej akadémii a na peštianskej univerzite. Zaoberal sa výskumami vo viacerých oblastiach fyziky, najmä v elektrine.
Jeho pozornosť pútal najmä elektromagnetizmus. V roku 1828 zostrojil elektromotor, neskôr prototyp elektrického rušňa a elektrické dynamo. Pokračoval v pokusoch s indukciou a vytvoril aj prototyp magnetického čapu, ktorý je základnou súčiastkou rušňa. Prezentoval ho na zhromaždení uhorských lekárov a prírodovedcov, ale význam jeho objavu nikto nechápal.
V priebehu rokov 1840 - 1850 zostrojil Jedlík prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok a prvý raz použil automatický pohon. V ďalšom období hľadal najdokonalejší zdroj prúdu, prípadne napätia, zaoberal sa zdokonalením galvanických článkov a vytvoril rúrkový elektrický zberač. Päť rokov pred Wernerom a Siemensom popísal a použil princíp samobudenia na dyname vlastnej konštrukcie. Jedlík skonštruoval celý rad elektrotechnických a iných fyzikálnych prístrojov a demonštračných pomôcok. Medzi jeho skoré vynálezy patrilo aj zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré sa stalo základom prvého podniku v Uhorsku a bolo jediným jeho vynálezom, ktorý počas jeho života našiel priemyselné uplatnenie.
O svojich vynálezoch len pramálo publikoval a väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, a tak jeho objavy zostali väčšinou nepovšimnuté.
Vedu a techniku obohatil desiatkami vynálezov, menej známa je jeho pedagogická činnosť. Napísal rozsiahlu učebnicu fyziky. V jej prvej časti sa zaoberal všeobecnými vlastnosťami telies, druhá časť obsahovala statiku a mechaniku. Na konci zväzku pripojil náuku o kmitaní a prílohu o akustike.
Jedlík sa zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia. Jeho život predstavuje 50 rokov pedagogickej činnosti a 70 rokov tvorivej vedeckej práce. Zomrel vo vysokom veku, ale nedožil sa uznania za veľké dary, ktoré poskytol ľudstvu.
Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Jegorovovo námestie na Furči.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
