Ďurovčíka Cirkus svet predviedla v metropole východu už po druhýkrát atraktívnu zmes dokonalého tanca, folklóru a filozofických odkazov - to všetko s využitím najmodernejších technológií.
Autorský tím ponúkol divákovi imaginárnu vstupenku do "cirkusu svet", v ktorom človek chtiac-nechtiac opakuje tie isté chyby, je ovplyvňovaný kolobehom života. Neustály boj dobra so zlom v každom z nás spracoval J. Ďurovčík uveriteľne a s mimoriadnou emočnou citlivosťou. Mozaika hriechov a lásky, divadelných obrazov a folklórneho tanca, ostane v mysli návštevníkov nepochybne pôsobiť ešte dlhý čas. Choreograf si kvôli pracovným povinnostiam svoju šou v Košiciach síce nevychutnal, radosť z nej však mali jeho rodičia.
Zabezpečiť predstavenie po technickej stránke bolo mimoriadne náročné. "Technika prišla do Košíc v pomerne veľkom časovom predstihu. Už v piatok popoludní bolo všetko zložené v Steel Aréne. Samotná montáž však trvala trinásť hodín," vysvetlil Peter Ďuriš z agentúry Amadeus. "Dokopy bolo potrebné na konštrukciu namontovať šestnásť motorov. Každý jeden dal horolezcom poriadne zabrať. Ešte pätnásť minút pred začiatkom predstavenia sa jeden horolezec musel spustiť na lane úplne zhora, pretože bolo potrebné vymeniť narušený kábel."
Divácka verejnosť si ale drobný problém nevšimla a počas predstavenia ocenila dokonalú prácu tiel tanečníkov SĽUK-u, ako i príjemnú zmenu v podobe vystúpenia cimbalistov Andreja Jarolína a Miroslava Rajta. Nezanedbateľný podiel na celkovom dojme tvorili nápadité kostýmy. Nespútaná energia sršiaca z väčšiny choreografií chytila divákov za srdce, zámerom príbehu však bolo i prinútiť vnímateľa premýšľať o živote.
Na celkový priaznivý dojem zo šou malo veľký vplyv vystúpenie ústrednej postavy - verklikára (stvoriteľa), v podaní Jaroslava Gaža. Hudba Henricha Leška tvorí na úspechu Cirkusu svet výrazný podiel, je podmanivá i burcujúca zároveň, dokonale prispieva ku komplexnému priaznivému dojmu. Pri pasážach "Hej, ľudze", "Tanec zla" či "Big Bang", avšak i pri mnohých iných mal človek pocit, že sníva s otvorenými očami. Podmanivosť ponúknutých obrazov a tónov bola neodškriepiteľná.
Napriek mnohým vyjadreniam kritikov, že šou svojou komerčnosťou a spôsobom spracovania ubližuje folklóru, odchádzal košický divák z podujatia spokojný. Netradičnosť a modernosť len posunula tradičné umenie do inej roviny, nijako mu však neublížila. Práve naopak, urobila možno folklór zaujímavým i pre tých, ktorí preferujú iné žánre.
Očakávaný záver v podobe reálneho ohňa, vetra a vody na javisku si diváci poriadne vychutnali, našťastie nič nezhorelo a tak si milovníci folklóru už dnes môžu vychutnať balet Igora Moiseyeva.
(nit)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
