spoluobčanov, ktorí majú osobný problém živiť sa prácou, priniesol minulý týždeň v Košiciach iba tri nové príbehy. Fakt je, že to mohlo byť aj horšie. V DPMK, pre ktoré nedávno schválili sofistikovanú štruktúru cestovného, vyhlásili napríklad konkurz na tri šéfovské stoličky. Mal, takpovediac, vzorový priebeh: Ak by ste sa náhodou chceli stať riaditeľom dopravy a techniky, ekonomiky a marketingu, či nebodaj pre ľudské zdroje, mali ste čas na prihlásenie až tri dni. Presne toľko viselo vypísanie súťaže na internete. Veď ak je niekto odborník pre takéto pozície, na stránke DPMK surfuje pravidelne. Čo iného by už robil v živote? Zlomyseľné indície, že je to finta nového vedenia, a že posty sú dávno rezervované pre švagrov, bratrancov a svokrov z SDKÚ a KDH, sú samozrejme nemiestne a len dokazujú, aké máme skreslené predstavy o mestských podnikoch, kde sa ľudia zamestnávajú zásadne len preto, aby zvyšovali blaho spoluobčanov.
A deje sa tak výlučne cez transparentné verejné súťaže, čo je aj prípad firmy OutClaim, ktorá zvíťazila pred rokom v tendri na vymáhača pohľadávok po čiernych pasažieroch DPMK. Zadanie, riešiť pokuty rýchlejšie a efektívnejšie, zvládla s takou úspešnosťou, že pred rozhodcovským súdom, čo bola pointa patentu, nebol "riešený" za rok údajne ani jediný prípad (poslanec Bendžala). Od pravdy to zrejme ďaleko nebude, keďže vedenie DPMK sa nechce vyjadrovať. Má na to nepriestreľný argument je to obchodné tajomstvo. Jasné, že tajomstvo, veď DPMK je súkromná firma. Pasažierov, ktorí platia dane a o chvíľu aj zdražené cestovné, samozrejme nič do toho nie je, koľko naryžujú víťazi tendra. Najkrajšie na veci je, že podľa softvéru, s ktorým vyhrali súťaž, vymáhať peniaze ani nemohli a museli pridať akýsi dodatok k zmluve. Dodatok k príbehu, že ctená firma je (bola) priamo prepojená s poslancom z SDKÚ, je takpovediac banalita. Alebo klasika asi ako Dostojevskij.
Aby to nevyzeralo, že sme zlí len na DPMK, čo by teda bolo veľmi nespravodlivé, pochlapili sa aj priamo na magistráte. Len aby v hanbe nezostali, vysvitlo, že úradník, ktorý fungoval na školskom odbore, bol vo vedľajšom úväzku súkromný podnikateľ a dostával zákazky od školských zariadení pod riadením mesta. Samozrejme, v Košiciach to nie je žiadny konflikt záujmov, ale len nešťastná zhoda okolností, veď prečo by si slušný človek nemohol privyrobiť, keď sú v platoch také regionálne rozdiely. Keďže však v našom meste platí, že na úradníkoch a politikoch nesmie uľpieť ani tieň podozrenia, pán Perháč podal demisiu. Alebo bol odvolaný, zdroje si protirečia. Ako ukazuje i tento krátky dokument, samospráve sa darí nad očakávanie. A tým, čo ju platia, zostáva len si gratulovať, aké majú šťastie, že vo verejnom sektore a politike fungujú len dôveryhodní, počestní a spoločnému blahu oddaní spoluobčania.
Peter SCHUTZ
Autor: Konkurzy, vymáhači, demisia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
