Od smrti grófa Jánosa Esterházyho uplynie v júli 50 rokov
Najprv dostal trest smrti, ktorý zmenili na doživotie
Za prvej Československej republiky bol v roku 1935 v Košickom volebnom kraji (XX.) za Maďarskú kresťansko-socialistickú stranu zvolený do pražského parlamentu mladý gróf János Esterházy. Jeho životná púť skončila tragicky. Tento rok si pripomíname 50. výročie jeho smrti v Mírove (Morava) a 60. výročie jeho odsúdenia na smrť retribučným súdom v Bratislave.
Pri tejto príležitosti sa nedávno konala medzinárodná konferencia o Esterházym v Budapešti, kde maďarskí, slovenskí, českí a poľskí historici hodnotili jeho odkaz. Kto bol tento sympatický politik, o ktorom sa ešte aj prednedávnom viedli vášnivé spory medzi maďarskými a slovenskými historikmi? Skúsme sa sústrediť na fakty, ktoré mnohokrát hovoria za seba.
János Esterházy sa narodil vo Veľkom Záluží pri Nitre 14. marca 1901. Jeho matka bola Poľka, Elizabeta Tarnowska. Jej otec, Stanislav Tarnowski bol rektorom krakovskej univerzity. Do vienka tak dostal tri národnostné pohľady. Jeho rodná dedina bola slovenská, kde si na rodinu Esterházyovcov spomínajú v dobrom.
Mladý Esterházy akonáhle vyšiel zo školy, musel sa popasovať s novou realitou, so vznikom Československej republiky. Čoskoro vstúpil do politiky. Začal politizovať v Maďarskej kresťansko-socialistickej strane, ktoré svoje korene hľadala v sociálnom učení katolíckej cirkvi. V roku 1924 sa oženil, narodili sa mu dve deti, ale jeho manželstvo nebolo šťastné, takže sa neskôr rozviedol. Zanedlho sa stal najaktívnejším politikom svojej strany a spôsobil medzinárodný škandál. Predchodca dnešnej OSN, Liga národov organizovala konferenciu vo Viedni, kde vystúpil aj Esterházy. Kritizoval Ligu, že je nemohúcna, a nevie primäť jednotlivé členské štáty, aby praktizovali zmierlivú národnostnú politiku, čím ohrozujú mier. Kritika bola tak ničivá a neočakávaná, že predseda konferencie omdlel a jednanie muselo byť odročené. Ešte v tom roku sa J. Esterházy dostal do čela strany. O štyri roky dve maďarské strany v Československu sa spojili v Zjednotenú maďarskú stranu a János Esterházy sa stal jej výkonným predsedom. Táto etapa jeho politickej kariery skončila symbolicky v Košiciach, keď po prvej viedenskej arbitráži mesto pripadlo Maďarsku a on za prítomnosti Horthyho prehlásil, že zostane na Slovensku, kde chce podať v mene Maďarov, ktorí tam zostanú, bratskú ruku Slovákom. "Tu žijúcich Maďarov prosím, aby si ctili v najväčšej miere národné cítenie sem (rozumej: k Maďarsku) pripojených Slovákov a aby im dovolili, aby mohli žiť tak, ako my požadujeme, aby sme tam (na Slovensku) mohli žiť." Ctí si otvorenosť a tolerantnosť vtedajších Košičanov, že tento prejav podporili vrelým potleskom.
Zanedlho, po rozbití Československa bol J. Esterházy zvolený do Snemu Slovenskej krajiny, čiže do bratislavského parlamentu. Aj tam vyvolal nevôľu, lebo v roku 1942 nebol ochotný odhlasovať zákon o deportácii Židov. Kolegovia-poslanci ho vzápätí fyzicky napadli. Za toto, a odbojovú činnosť ho začalo sledovať Gestapo, takže na konci vojny sa musel uchýliť do ilegality. Po vojne sa mu nedostalo patričného zadostiučinenia, ale sovieti ho odvliekli na Gulág. Sedel tam spolu aj so Solženicynom. Kým bol v Sovietskom zväze, bratislavský súd ho v jeho neprítomnosti odsúdil na smrť povrazom, pretože vraj sa nenašli žiadne poľahčujúce okolnosti. To, že pomáhal Slovenskému národnému povstaniu, keď povstalcom posielal liečivá, že mnohým slovenským vlastencom a rasovo perzekvovaným pomohol k úteku, alebo ich ukrýval, Ľudový súd nepovažoval za poľahčujúcu okolnosť. Zarážejúce je, že hoci väčšina jeho kolegov-poslancov, ktorí boli oporou neľudského systému, vyviazla s malým trestom, J. Esterházy, ktorý svojim postojom hájil dlhodobé ciele slovenského národa, dostal povraz.
V roku 1949 J. Esterházyho sovieti omilostili a dopravili do Československa. Prezident K. Gottwald jeho rozsudok smrti zmenil na doživotie, na zákrok ministra Vavra Šrobára. Smrteľne chorý J. Esterházy skončil svoju pozemskú púť oddaný Bohu, vo väznici v Mírove, 8. marca 1957.
Tohto roku v jeho rodnej dedine bude postavená malá kaplnka na jeho počesť, ktorá by mala slúžiť slovensko-maďarskému zmiereniu. Esterházy si totiž bol vedomý, a celý život hlásal, že napriek tomu, že oba národy mali mnohé peripetie počas svojej existenice, musia spolu žiť v mieri a porozumení, lebo iná cesta neexistuje.
O vyše mesiac uplynie takmer 700 rokov od bitky pri Rozhanovciach, ktorej výsledok ovplyvnil chod dejín
Veľmocenské zápolenie medzi príbuznými
15. júla uplynie práve 695 rokov od pamätnej bitky pri Rozhanovciach, ktorá rozhodla o osude Uhorska v ďaľších storočiach. Nebola to teda iba jedna bitka s pomedzi mnohých. Jej výsledok mal vplyv na ďalší chod dejín.
Ak chceme dôležitosť tejto udalosti pochopiť, musíme sa vrátiť do doby vymretia kráľovského rodu Árpádovcov. V tom čase sa o uhorský trón uchádzali tri panovnícke dvory. Jednak český kráľ Václav II., ktorého praotcom bol Béla IV. Nakoniec sa uhorskí veľmoži rozhodli pre jeho syna Václava. O trón sa uchádzal aj Karol Róbert, ktorého podporoval sám pápež. Duchovní hlavného mesta, Budína preto pápeža vyobcovali z cirkvi! Vaclav sa vzdal uhorského trónu, ale svätoštefánsku korunu odovzdal svojmu spojencovi bavorskému kniežaťu Otovi Wittelsbachovi, ktorý bol vnukom Bélu IV. Ten sa dal korunovať touto korunou. Podľa uhorského práva legitímny panovník musel byť korunovaný svätoštefánskou korunou a korunováciu musel previesť ostrihomský arcibiskup. Ota však korunoval vesprímsky a čanádsky biskup. Korunu nakoniec od neho vzali a odovzdali prívržencom Karola Róberta, ktorý sa až po svojej tretej korunovácii mohol stať legitímnym panovníkom (8.IV.1310).
Matúš Čák, ktorý bol taktiež v príbuzenskom vzťahu s Árpádovcami, však nechcel uznať Karola I. za svojho panovníka. Dokonca sa pustil do obliehania hlavného mesta Budína, ale svoj cieľ, aby zajal kráľa a jeho manželku, sa mu nepodarilo realizovať. To však bol jednoznačný signál pre Karola, aby sa s Čákom vysporiadal.
V Európe toho času veľmoži nad sebou formálne uznávali panovníka, ale realizovali nezávislú politiku. Držali vojsko, viedli vojny, rabovali, brali dane a chovali sa ako suverénni panovníci. Králi boli bábky bez skutočnej politickej moci. Takto však sa krajiny dostávali do anarchie, lebo jednotliví oligarchovia bojovali aj medzi sebou, plienili, lúpili a vraždili protivníkov a ich poddaných či prívržencov.
Medzi takýchto mocipánov patrili aj Abovia, ktorí sa nestarali o zákon, okrádali obchodníkov a bránili Košičanom, aby využívali svoje lesy. Nakoľko Omodej Aba patril medzi prívržencov Karola, v blízkom Gönci ho na svojom hrade hostil - čo muselo znamenať veľmi silné puto medzi nastávajúcim kráľom a veľmožom, stal sa kráľovým poradcom. V roku 1311 sa zdržiaval v Košiciach a občania ho usmrtili. Takto Karol I. stratil svojho najstaršieho a najvernejšieho spojenca.
Kráľ sa teda dostal do ťažkej dilemy. Musel rozhodnúť, koho má v tomto spore podporiť. Omodej patril k jeho prívržencom, ale aj Košice, hoci tie sa k nemu pripojili neskôr. Pred panovníkom bolo známe, že naše mesto so svojou remeselnou výrobou znamená značný hospodársky potenciál. K jeho rozvoju ale potrebuje kľud. V podmienkach uzurpátorstva veľmožov však mestá chátrali. Pod Matúšom Čákom sa rozvrátil hospodársky život Trnavy, pod Kőszegiovcami pustnul Sopron a pod Borsovcami Veľký Varadín.
Na prvý pohľad všetko svedčilo v neprospech Košičanov. Veď usmrtili priateľa panovníka a zadržali jeho suitu. Ale Karol už poznal nespoľahlivosť mocipánov a aj to, že jemu by skutočnú moc nikdy nedali do rúk. Rozhodol sa teda v tomto spore podporiť Košice, lebo moc oligarchov musel podlomiť, ak si chcel zachovať korunu a skutočnú moc, ale aj jednotu krajiny, ktorá by sa ináč dostala do nekonečnej anarchie. Kráľ teda poslal do Košíc dvoch biskupov, Tomáša a Štefana, ktorí sa 3. októbra 1311 dohodli na podmienkach uzavretia kauzy. Táto dohoda však znamenala politickú porážku Abovcov, ktorí zanedlho neberúc ohľad na daný sľub, že majú byť verní panovníkovi až do smrti, sa postavili na stranu protivníka kráľa. Karol tak na jeseň 1311 zachránil Košice, a mesto mu túto službu v ďaľšom roku opätovalo.
Pred 695 rokmi pri Rozhanovciach zvíťazil panovník pomocou jemu vernej šľachty, Johanitov, Spišanov a Košičanov nad spojenými silami Čákovcov a Abovcov, zvanými aj Omodejovcami. Potom sa už mohol obrátiť s úspechom proti ostatným veľmožom: proti Lászlóovi Kánovi v Sedmohradsku a aj proti Šubičom na Prímorí.
Ďalšie mesiace z historického kalendára
V máji si opravujte strechy, v júli zas namáčajte konope
Pred týždňom sme začali listovať v maďarskom kalendári, ktorý bol vydaný pred 175 rokmi v košickom vydavateľstve Károlya Werfera. Oboznámili sme sa s jeho obsahom do mesiaca apríl, nakoľko je členený podľa mesiacov a doporučuje pre každé obdobie nejakú aktuálnu poľnohospodársku činnosť. Dnes nahliadneme do ďalších mesiacov.
Kalendár upozorňuje, že máji nesmieme zabudnúť opraviť strechy, steny a ploty. Na pôjde musíme poobracať obilie. A taktiež musíme započať s výrobou a pálením tehál. Zaujímavé sú aj rôzne receptúry, pomocou ktorých bolo možné konzervovať potraviny. Uveďme napr. konzerváciu masla. Dlhodobo čerstvé maslo môžeme pripraviť tak, že zoberieme dva diely čistej kuchynskej soli, pridáme k nej 1 diel bieleho cukru a 1 diel liadku. Toto všetko dobre pomiešame a rozdrvíme. Z tejto zmesi ku každému funtu masla pridáme 1 lot (asi 16 gramov) zmesi. Takto upravené maslo bude mať stálu farbu. Tak môže zostať čerstvé aj niekoľko rokov, ale podmienkou je, aby po horeuvedenej príprave maslo zostalo nerušene stáť aspoň jeden mesiac.
Ak by ste chceli vypestovať hortenzie modrej farby, Poľnohospodár, ako autor, doporučoval do pripravenej zeminy primiešať jemné polovočný diel jemných železných pilín, pol dielu uhoľného prachu a jeden diel riečného piesku. Túto zmes bolo potrebné poriadne rozmiešať a počas kvitnutia polievať vodou s uhoľných prachom.
Ďaľšie kapitoly sa zaoberali činnosťou na poli a odstraňovaním škodcov. Zaujímavý je návrh, ako sa zbaviť slimákov bez ulity. K romu stačí počas jedného dňa nechať hladovať chudé kačky, a potom ich môžete pustiť na pole. Rýchlejšie budú hltať slimákov, ako by ich mohol človek pozbierať tvrdí autor kalendára.
Čo sa týka poľovania, to je v máji už zakázané. Ale mladé líšky je potrebné z ich dier vykopať; tchorov, lasice a divé mačky je potrebné prenasledovať. Aj vajcia škodlivých druhov vtákov teraz je potrebné zničiť.
V Júni si mohol každý prečítať recept na prípravu zemiakového chleba. Môžete si ho vyskúšať: K siedmim funtom (3,5 kg) dobrej múky zoberte 2 funty (1 kg) vyčistených varených zemiakov, z ktorých treba odpariť vodu a chvíľu ich držať nad ohňom, potom ich pohmoždite na fučku a ešte v teplom stave premiešajte s múkou a pridajte za lyžicu soli. K zmesi pridáme postupne jednu holbu vody (0,8 l) a 3 veľké lyžice droždia a potom mäkké cesto spracujeme a miesime a necháme 4 hodiny stáť, predtým ako znovu miesime, rozdelíme a dáme do pece.
Proti nadutiu kráv je potrebné pripraviť pálené vápno, dobre ho rozdrviť a uložiť do sklenice tak, aby sa k nemu nedostal vzduch. Ak sa krava naduje, dáme za lyžicu vápna do teplej vody, dobre pomiešame a tento prípravok jej naordinujeme do hrdla. Iný spôsob je ten, ak necháme v ražnej pálenke vylúhovať niekoľko zlých listov tabaku. Akonáhle nadobudne farbu piva, je prípravok hotový. Do hrdla hoväda dáme kus zeleného mydla, nie väčší, ako orech, a potom naň nalejeme za šálku tabakového výluhu.
V júli sa už začínajú poľnohospodárske práce na poli, veď začína čas žatvy. V tejto kapitole nájdeme návod na to, ako máme máčať konope a tiež ako štepiť rastliny očkom. Dozvieme sa, čo je potrebné urobiť s viničom a zas čo v zeleninovej zahrade a ako úspešne pestovať špenát. Proti mravcom môžeme použiť vodu, v ktorej sme povarili rybu. Najlepší je vraj hering.
(Pokračovanie o týždeň)
Zoltán BALASSA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
