Deväť mesiacov po Midsommare sa zvykne rodiť oveľa viac detí

Väčšina ľudí má o tej ktorej krajine svoje predstavy. Inak to nie je ani v prípade Švédska. Chladný sever, bezpečné autá, kvalitný hokej a v posledných rokoch aj futbal. Hoci je Švédsko európskou krajinou, len málokomu sa podarí ho navštíviť, nieto ešte pracovať, či študovať tam. Košičanka Annamária Vilinská však žije v meste Lulea na severe Švédska už vyše dva roky.

"Keď mi niekto spomenul Švédsko, väčšinou som si predstavila Vikingov, nábytok z IKEY, autá Volvo či Saab a Nilsa Holgersona," začína svoje rozprávanie Annamária, ktorú osud zavial do už spomínaného mesta Lulea. "Vďačím za to mojej Alma mater, Fakulte BERG Technickej univerzity v Košiciach a ľuďom z mojej katedry, ktorí ma odporučili na voľnú pozíciu doktoranda."

Annamária má dva roky štúdia za sebou a dva ju ešte čakajú. Študuje odbor, ktorý sa zaoberá úpravou nerastných surovín, ľudsky povedané - ako ich od seba oddeliť. Táto divízia je jediná svojho druhu vo Švédsku, tumojšia univerzita bola pôvodne založená a profilovaná na podporu baníctva, ktoré sa sústreďuje na severe krajiny. Dnes už je plnohodnotnou technickou univerzitou. Práca doktoranda spočíva v riešení výskumnej témy a v štúdiu. Preto Amália vačšinu dňa trávi v laboratóriách. Každý sa zaoberá vlastnými experimentami a témy sú rôzne, od tribológie až po využitie mikroorganizmov v úpravníctve. Zaujímavý je ale spôsob štúdia na švédskych vysokých školách. Niektoré veci môžu naši študenti tým švédskym závidieť.

Sociálny štát v praxi

"Švédsko sa hrdí univerzitami na vysokej úrovni a vysokým objemom financií, pumpovaných do vzdelávania. Byť študentom vo Švédsku je výhodné, vysoké školy sú bezplatné a šanca Švéda získať štipendium je vysoká. Štipendium pozostáva z bezúročnej pôžičky i štátnej nenávratnej dotácie a postačuje na pohodlný študentský život. V Lulee je infraštruktúra pre študentov sústredená okolo univerzity: internáty, diskotéka, bar, kantína všetko je na jednom mieste. Na chodbách univerzity sú pohodlné kreslá na posedenie, tiež mikrovlnky na ohriatie obeda. A tie sú tam stále, nikto ešte žiadnu neukradol. ´Inťáky´ sú drahšie, ale majú oveľa vyšší štandard ako u nás."

Organizácia štúdia je tiež odlišná. Fixné rozvrhy neexistujú, študenti si sami zvolia, ktoré kurzy chcú absolvovať a kedy. Kurz je ekvivalent nášho predmetu, končí písomnou skúškou, ale výučba prebieha inak. "Je bežné že študent chodí dva týždne len na jeden kurz, denne s niekoľkými hodinami. Pri takejto voľnosti výberu predmetov dochádza aj k prekríženiu rozvrhov a dohodnutie termínu skúšky trvá i dve hodiny. Aj skúšky prebiehajú inak. Sú len písomné a dosť často sa píšu kolektívne. Vo veľkej miestnosti sa stretnú študenti z rôznych predmetov, každý dostane test na svoj predmet a má šesť hodín na jeho vyplnenie."ä

Teoreticky sa dá skúška opakovať nekonečne dlho, ale po cca štvrtom neúspechu to študenti vzdávajú. Štát prepláca len vzdelávanie na skúške úspešných študentov (i tých, ktorí prešli hoci aj na x - tý pokus), takže aj skúšajúci majú tendenciu skúšky uľahčovať. Podmienky na vedu a výskum sú tvrdšie. Školy a pracoviská musia súťažiť o granty na výskum, na druhej strane nielen štát ale aj súkromné spoločnosti ponúkajú financie na výskumné projekty.

"Už spomínaný štipendiový systém je sučasťou švédskeho sociálneho systému tzv. ´wellfare state´, na ktorý Švédi nedajú dopustiť. Z ich rozprávania je zrejmé, že švédsky sociálny systém nie je o nič štedrejší ako bežný európsky a človek može celkom jednoducho vypadnúť zo sociálnej siete. Švédi ale veria, že štát sa o nich postará a rodina stráca svoj zmysel. Starí ľudia žijú osamote a je veľmi nezvyčajné, starať sa o svojich rodičov v ich starobe."

Zdravotníctvo je do určitej sumy čiastočne hradené aj pacientom, výšku spoluúčasti určuje kraj. Tie majú dosť silné kompetencie aj povinnosti, preto je v každom rôzny rozsah sociálnych služieb a rôzne vysoké dane. Priemerný Švéd platí dane okolo 30-35%. Aj napriek demokracii a trhovej ekonomike sa tu vyskytuje zopár zvláštností, ako povinné členstvo (a samozrejme platby) v študentskej únii, silná pozícia odborov, poradovníky na byty.

"Tie posledné sú zmodernizované a fungujú cez internet. V každom meste je mestský bytový podnik, ktorý vlastní byty a prenajíma ich obyvateľom. Pôvodnou myšlienkou bolo zaistiť ubytovanie pre každého a prideľovať byty spravodlivo, podľa toho, ako dlho čaká v poradovníku. Čakanie na byt sa ale meria v rokoch. Druhou možnosťou domácich je kúpa bytu, avšak sa nekupuje nehnuteľnosť, ale len právo v nej bývať. Jedine domy sú v osobnom vlastníctve majiteľov." Ponúkané služby sú na vysokej úrovni, ale kedže sú experti v inovácii a šetrení, ich rozsah je zúžený. Kto si raz doma skladal nábytok z Ikea, vie o čom je reč. Čo dokáže zákazník urobiť aj sám, to bude musieť urobiť sám.

Fika vo fikarume

Možno tento názov pripomína čokoľvek a znie čudne, ale vedzte, že u Švédov súvisí s kávou. "Ísť vo Švédsku sadnúť na kávu, znamená vystáť si rad, objednať, zaplatiť a zobrať si ju, usadiť, vypiť a upratať za sebou. Káva má status národného nápoja. Pijú ju niekoľkokrát denne na špeciálnych pauzách ´fika´. Je veľmi silná a pre slovenské jazýčky takmer nepitná, ale pre Švédov je to jednoducho ´fika´. Na každom pracovisku je vyhradený špeciálny priestor na jej pitie tzv. ´fikarum´. V tom našom sa dvakrát denne stretávame a fikapauza je pre Švédov posvätná. Národným jedlom je losos na všetky spôsoby, kaviár, rôzne ryby a krevetky. Mäsové gule kotbullar sú tiež populárne, ale nie je to jedlo, ktoré by ponúkli na večeri. Zo sladkostí sú hrdí na zmrzlinu, čokoládu a pendreky."

Láska ku pendrekom zachádza až do posadnutosti, veď uznajte: existuje tam pendreková posýpka, poleva na zmrzlinu, nanuková poleva z pendreku a nanuk plnený pendrekom... Na druhej strane je všeobecne známe, že v severských krajinách, Švédsko nevynímajúc, alkohol nekúpite bežne, ale v špeciálnych obchodoch.

"Okrem hokeja a futbalu je národným športom zdecimovať sa každý víkend alkoholom. Najlepšie je sa načať ešte doma a do podnikov doraziť až neskôr, lebo alkohol je drahý aj v štátnom monopole Systembolaget. Obmedzenie a zdanenie predaja alkoholických nápojov má korene v minulosti, keď sa zaviedla prohibícia. Národ mal veľký alkoholický problém: na jedného obyvateľa vrátane kojencov pripadal viac ako liter tvrdého alkoholu na týždeň. Cez týždeň poriadkumilovní a slušní ľudia sa počas víkendových večerov menia na vulgárnych opilcov, ktorí do všetkého kopú."

Pitie alkoholu je paradoxne pre niektoré spoločnosti, ktoré podnikajú v lodnej doprave, dobrým biznisom. Usporadúvajú špeciálne "alkoholické" plavby trajektami do susedných štátov. Dôležitý nie je ani tak cieľ, ako skôr to, ako sa čo najskôr "zmontovať" pod obraz boží. "Pravdou je aj to, že Švédi nepijú ako my. Väčšinou pomiešajú viacero druhov alkoholu a veľa toho pri tom nezjedia. Preto nečudo, že víkendy sú tu niekedy divoké." Pre severanov je víkendové popíjanie, i keď je to pre nás nepochopiteľné, aj akýmsi druhom relaxu.

"Tu je veľa miesta"

Okrem vkusu udrie vo Švédsku do očí ďalšia vec - rovinatý terén a nízke budovy. "Keď som to na začiatku pobytu spomenula svojmu vtedy budúcemu šéfovi, len sucho povedal: ´Tu je veľa miesta´. Naozaj je ho tu dosť. Necelý dvojnásobok populácie Slovenska sa tlačí na deväťnásobku rozlohy Slovenska, V tejto časti Švédska sa nachádza aj Lapónsko, takže hustota obyvateľstva v niektorých oblastiach je nižšia ako 0,1 obyvateľa na km2. Málo ľudí ma však trápilo menej ako vidina studenej zimy. Keď doma na Slovensku odmŕzajú uši už pri 0°C, je ťažké si predstaviť, ako niekto prežije -20 alebo -30-stupňové mrazy teploty."

Prvý sneh prichádza už v októbri a zdrží sa do mája. Zimy sú dlhé a tmavé. A hlavne studené. Na druhej strane sa sneh netopí a zostáva, takže krajina vyzerá ako z rozprávky. Aj vyše 20 hodinová noc je krajšia, keď sa svetlo mesiaca odráža od snehu. Zimy sú, našťastie, málo veterné a suché. "Teploty pod -20 °C sa s teplou čiapkou a rukavicami dajú prežiť bez problémov. Rodina si myslí, že som sa zbláznila, ale odkedy tu som, hovorievam, že najlepšia zima je okolo -15°C."

Kedže zima je dlhá, domáci sa s ňou naučili koexistovať a vyťažiť z nej maximum. Každoročne sa usporadúva zimný festival s vyrezávaním ľadových sôch, v mestskom parku sú namiesto kvetinových záhonov gigantické sochy zo snehu a ľadu. "Keď more zamrzne, stáva sa z neho viacúčelová plocha vhodná na psie záprahy, diaľkové korčulovanie alebo cesta pre autá. Najgeniálnejší nápad, ako predať sneh a ľad, zrealizovali neďaleko Kiruny, kde je ICE Hotel. Je to hotel, kde sa dá naozaj prespať, teda pokiaľ človek sníva o spánku na ľadovej posteli zababušený v kožušinách. Všetko je z ľadu. Hotel sa stavia každý rok od piky, lebo sa v lete roztopí. Tým pádom má každý rok inú podobu a výzdobu, tá sa neopakuje." Hotel má bar a reštauráciu, kde objednané menu naservírujú na ľadových tanieroch a ponalievajú do ľadových pohárov.

"Pred odchodom som si prečítala niečo o Švédoch a vyšli z neho ako usmievavý, tolerantný a nadľudský národ s prevahou blondiakov a dobrých vlastností. Potom som ich stretla. Blond sú, ale majú bližšie k stereotypu o Švédovi, čo má modré oči, blond vlasy a správa sa chladnejšie." Majú svoj okruh známych a toľko im stačí. Stretnúť im pohľad niekde na ulici je nemožné a to platí aj v prípade kolegov v práci. "Odzdraviť sa tiež nie je zaužívané a to, že sa mi odzdraví 50% kolegov z chodby, už považujem za úspech. S kolegyňami z južnejších krajín sme vymysleli teóriu, že ľudia žijú nariedko a preto nie sú dostatočne socializovaní."

Zahraniční študenti sú väčšinou odkázaní kamarátiť sa medzi sebou, lebo domorodci časovú investíciu do človeka, ktorý aj tak odíde, považujú za zbytočnú. Vďačne však s hocikým porozprávajú na typicky švédske témy ako kráľovská rodina, Eurovízia a jej národné kolo Melodiefestivalen, hokej a futbal. "Švédi sú známi tým, že sa správajú podľa štatistického priemeru. Životným ideálom je byť priemerným, teda mať červený domček, do práce chodiť bicyklom, jazdiť na Volve kombi s prídavnými svetlometmi (vraj kvôli veľkej tme v lesoch) a na sviatok Midsommaru vztýčiť národnú vlajku v záhrade."

Midsommar je oslava letného slnovratu, najdlhší deň v roku. Oslavuje sa stále v sobotu. Oficiálne je to deň, keď slnko už nezapadá. V skutočnosti slnko nezapadá až za polárnym kruhom, čo je 150 km severne, ale od mája do augusta noc vlastne neexistuje. V tomto roku pripadá Midsommar na 23. júna "Všetci sa zídu na zelenej lúke pod májom. V miestnych krojoch tancujú dokola a jedia prvé jahody. S trochou humoru možno povedať, že o 9 mesiacov na to sa rodí veľmi veľa detí."

Po Midsommari končí škola a v celej krajine sa začínajú prázdniny. "Takmer nikto nepracuje až do začiatku alebo polovice augusta. Autobusy MHD chodia len sem tam, úradné hodiny sú len občas. Niekde nie sú vôbec a čudujem sa, že vôbec lietajú lietadlá..."

A ako vlastne vníma Annamária Švédov? "Doteraz to možno znelo, že sú strašný národ, ale vo všeobecnosti sú milí ľudia. Držia si síce odstup, ale ak prijmete ich zvyky a jazyk, budú vás brať za seberovných."

Boris Macko

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári