magistrátom, totiž naveky zmizli. Len o niektorých sa aspoň čo-to o ich minulosti podarilo zistiť porovnávaním obrazových zdrojov v kombinácii so spomienkami pamätníkov, zapojením odbornosti, predstavivosti a kreativity sprievodcu. Aj naďalej ním bude amatérsky historik a znalec starých máp Jaroslav Gorás. Dnes budeme pátrať po trojici domov, ktoré stáli medzi Weiszbergerom a Pasážou. Tá kedysi niesla názov majiteľa domu, ktorý stál na rohu jej začiatku - Fuchsova.
Trojica susedov, o ktorých budeme hovoriť, je podľa pohľadníc celkom nenápadná. Na ich mieste je dnes dlhá bytovka, siahajúca až po Pasáž. Keď sa ňu pozrieme stavbárskymi očami, dôjde nám, že domy museli byť poriadne široké. Gorás hovorí, že všetky tri sú už na mape z r. 1866. Prvý vedľa Weiszbergera je na nej ešte rovný so širokým vstupom do dvora: „Na presnejšej katastrálnej mape z r. 1938 už vidno rôzne prístavby do dvora a veľké schody, ktoré sú zakreslené z ulice."
Podľa nápisov na výkladoch tu sídlili obchodníci, známi už z predošlých potuliek - Izák Dávid Feldmann a Wiliam Landesmann. Len na pripomenutie, Feldmann odkúpil časť starého hotela Hviezda a vybudoval tu jeden z najvyhľadávanejších domov módy vo svojich časoch. (Dnes je tu Orange). Podobne aj Landesmann. Stretli sme sa s ním v už neexistujúcom dome, kde je dnes Šíravan. Mal parný mlyn a Elektrárenskú účastinnú spoločnosť, na konci pozemku stál dvojpodlažný sklad obilia a múky. Zaujímavou súvislosťou je, že do budov z predošlých potuliek sa presťahovali až potom, čo sídlili v našom susedovi číslo jedna: „Ich mená sa tu dajú čítať ešte na pohľadnici z r. 1926 ao dva roky je už Feldman oproti."
So zapojením kreativity si dokážeme predstaviť oboch, ako stoja vo výklade, pozerajúc na druhú stranu. Feldmann na chátrajúcu Hviezdu, Landesmann vľavo. Vracajú ku svojím účtom a špekulujú...
Sused číslo dva je zahalený tajomstvom. Isté je, že na jeho mieste podľa katastrálnej mapy z r. 1938 boli až tri parcely. Či patrili jednému alebo viacerým majiteľom, nevedno. Istý je len známy kľúč - vpredu obchod, v strede priestory na prenájom a celkom vzadu bývanie. Keďže svoju živnosť nepropagovali v novinách, ich mená úplne odvial čas. Rozhodne sa však nezabudne na Fuchsa, ktorý mal v treťom dome octáreň. Do dejín vošla ako najmenší závod v meste - mala len dvoch zamestnancov. Kým na mape z r. 1866 má tvar „L" a zástavba od ulice nesiaha do veľkej hĺbky, na mape z r. 1938 už kratšia časť „L" chýba. Naviac, za octárňou už stojí jedna prevádzka za druhou až po Cintorínsku ulicu. Šikovný Fuchs asi obetoval časť domu, aby sa ich majitelia k nim dostali. To, čo urobil, sa neskôr len rozvinulo. Kvôli prepojeniu Cintorínskej ulice s námestím (vtedy Štefánikovou ulicou) na okraji jeho octárne vznikla nová ulica - Fuchsova pasáž....
Trojica našich susedov odolávala až do 60. rokov. Asi preto, že nijako nevynikali architektúrou či fasádou, sa stali v toku času nepohodlnými. Napokon padli za obeť budovaniu dlhej poschodovej budovy, kde dnes sídli Pozdišovská keramika, cestovná agentúra a Dielo. Pri datovaní Gorás vychádzal z toho, že belasá bytovka pred Wiesbergerom už stála, ale táto nie...
Nabudúce budeme pátrať, kam zmizol hotel Gambrinus.
(lyv)
Autor: Fuchsova Pasáž
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
