nevedia, že je aj žiadaný hudobník, huslista - samouk. Hudbe, ktorú má v krvi, a ktorá podčiarkuje jeho rómsky temperament, sa venuje odmala. Všetko, čo počuje, dokáže spamäti zahrať. Noty nepozná, nenavštevoval žiadnu hudobnú školu, hudbu však preciťuje srdcom. P. Mižigar nielenže hrá na strunové nástroje, ale ich aj sám vyrába.
"Husličky som začal vyrábať pred dvoma rokmi. Mám podporu zo strany starostu, ktorý mi vždy vyjde v ústrety s drevom. Mám rozrobených viacero husličiek. Väčšinou z javora, tie však nie sú dokončené. Treba ich ešte opracovať. Husle sa dajú vyrábať z liesky, jašeňa, alebo aj z červeného smreka," začal rozprávať hudobník.
Husle by vraj dokázal vyrobiť aj za jeden deň, keby mal nejakého pomocníka, ktorý by mu s výrobou pomohol. Drevo však musí schnúť. Opracovať ho nie je tiež žiadna hračka. Pavol Mižigar má na výrobu huslí len obyčajnú sekerku a nožík, žiadne mimoriadne vybavenie. Jeho husle však vzbudzujú pozornosť, sú to úplne dokonalé kópie originálov, dokonca ony sami sú jedinečné. Vyrába ich bez makety, len tak, ako ich vidia jeho oči. Svoju zručnosť a vynaliezavosť využíva často. Hovorí, že keď nie sú prostriedky a financie, struny na husľový slák sa dajú získať aj z telefónneho kábla. S úsmevom však dodáva, že zatiaľ takéto veci nemusí robiť, pretože mu kamaráti z Francúzska struny doniesli. Dokonca aj slimáka (špirálové zakončenie huslí) vyrobil už na prvýkrát vydarene. Jeho pokus balalajka bol tiež zaujímavý. "Na balalajke som skúšal hrať, a tak sa mi to páčilo, že som sa rozhodol napodobniť ju a vytvoriť si vlastnú. Hrdlo balalajky som vyrobil z plota, treba ju však ešte dokončiť, natiahnuť struny. Keby som mal možnosti a viacej času, kadečo by som vyrobil," pousmial sa Paľko "Ciaš."
Neodolal ani pokušeniu elektronických huslí a pustil sa do ich výroby. "Skúšal som ich zapojiť do prúdu a oni fungujú. Je to zábava, máme hudobnú kapelu Gipsy Ciaš (Cigán Ciaš), ktorú tvoria moji kamaráti a brat. Zloženie nástrojov je husle, klávesy, harmonika, bicie a spev. Skúšame poväčšine u mňa doma, v osade. To, že hráme, má možno na svedomí aj náš dedo Zoltán, ktorý bol Maďar zo Spišskej Belej a do Rakús sa len prisťahoval. Deda sme nikdy nevideli a vôbec nepoznali, ale koluje o ňom chýr, že bol výborný muzikant," dodal P. Mižigar.
So svojou kapelou pochodil už aj svet. Príjemné zážitky sa mu spájajú s Francúzskom pod Eiffelovou vežou. Podľa neho sa mu však najlepšie hrá v neďalekom Poľsku, kde sú obecenstvo a ľudia neuveriteľne srdeční a prajúci. "Ja sa snažím hrať predovšetkým srdcom. Ľudia vycítia, keď muzikanti nehrajú na sto percent srdcom, ale len pre peniaze. Keď hrám, preciťujem hudbu a vôbec nemyslím na peniaze, ktoré sa hudbou dajú zarobiť. Pri hraní je srdce najdôležitejšie," doplnil huslista.
Pavol Mižigar vie hrať okrem strunových nástrojov aj na klávesy, skúšal už aj kontrabas a klarinet. So skupinou Gipsy Ciaš hrajú prevzaté rómske piesne, no na akciách sa prispôsobujú požiadavkám hostí. V goralských krojoch hrajú v Poľsku, ale inak v typickej čiernobielej kombinácii nohavíc a košele po Slovensku. P. Mižigar si spomína, že hrávali už aj týždeň v kuse. Stáva sa, že sú žiadaní ako skupina aj trikrát do mesiaca. Jediný sen, ktorý chcú Gipsy Ciaš momentálne dosiahnuť, je nahrať si vlastné hudobné CD. "Hudbu skladáme aj sami, chceli by sme nahrať CD. Je to však problém, pretože nemáme kontakty a nahrávať doma je zvukovo odlišné, než nahrávať v štúdiu," dodal nadaný hudobník.
Autor: Zuzana FABIANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
