detí, dokáže urobiť pár krokov, ale musí si pomáhať barlami. Je však rada, že vôbec chodí, hoci ju to stojí veľa úsilia.
Choroba prišla zničoho nič. To, čo ju zapríčinilo, je záhadou aj pre samotných lekárov. Ingrid mala dvadsať, keď začali reumatické problémy. „Bola som veľmi unavená, pri chôdzi som padala. Užívala som lieky, ktoré chorobu potlačili, ale po čase sa to vrátilo znova. Stav sa mi zhoršil asi pred rokom."
Ingrid, ktorá žije v Prešove od 18 rokov, vyštudovala za zdravotnú sestru. „Robila som aj na detskom oddelení v prešovskej nemocnici. Zdravotníctvo ma stále baví, chcela by som ho robiť, ale pre moje zdravotné ťažkosti to zatiaľ nie je možné," povzdychla si. Rada však pomáha iným, chcela by sa venovať alternatívnym možnostiam v zdravotníctve a ošetrovateľstve.
Ingrid si nepripúšťa myšlienku, že by nad svojou chorobou nezvíťazila. „Denne cvičím, snažím sa chodiť, jednoducho to nevzdávam. Pomáha mi celá rodina. Je to ťažké, keď človek chodí, je hyperaktívny a zrazu sa všetko zmení. Rada by som šla na rehabilitáciu, ale musím počkať, kým sa poisťovňa dohodne s mojou lekárkou."
Pre Ingrid je najťažšie pohybovať sa na vozíku tam, kde nie je k dispozícii bezbariérový prístup. Problémy sú aj v autobusoch, hoci využíva len nízkopodlažné. „Niektorí vodiči sú milí, ale mám aj skúsenosti, že boli veľmi neochotní. A ľudia sa často odvracajú od vozičkárov. To ma trápi. Ľudia majú problém sa na nás pozrieť, nie že by nám pomohli. Radšej nás obídu, to sa mi stalo dokonca aj vtedy, keď šli kňazi a rehoľné sestry," dodala so smútkom.
Keď sme sa s Ingrid prvýkrát stretli, v rukách mala háčik a háčkovala oblečenie pre deti. „Je to môj koníček a relax. A vlastne, toto je moja rehabilitácia na ruky," smeje sa. Ingrid dokáže uháčkovať naozaj hocičo. Okrem oblečenia, farebných pelerín, papučiek či postavičiek anjelikov sme našli aj háčkovanú podprsenku! „Videla som to a počula o tom, že sa vyrába v zahraničí. A tak som si povedala, že podprsenku uháčkujem aj ja, dokonca môžem urobiť aj súpravu," dodala. „Bolo to niečo iné, nové, viem, že sa to robí aj v Poľsku, tak som to vyskúšala."
Háčkovať sa naučila sama. „Háčkovaniu sa venujem roky, pliesť ma naučila mama. Skúšala som aj paličkovanie, ale na to treba väčšiu trpezlivosť," smeje sa žena, ktorá pri háčkovaní dokáže presedieť naozaj niekoľko hodín. Námety a inšpiráciu hľadá v časopisoch a pomocníkom je jej aj internet. Pre Ingrid nie je problém uháčkovať ani záclonu. „Takéto nadrozmerné veci však nerobím. Je to ťažké, časovo je to náročné, radšej robím menšie veci," uzatvára.
Janka ŠTEFKOVÁ
Autor: Divadlo Jonáša Záborského
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
