fakulte. Okrem toho má však aj netradičný koníček. Tvorí, hrá a spieva folkové pesničky! Otec Alexander, ako ho volajú v cirkevnej obci, vydal už dva albumy a tretí práve pripravuje. Cédečká vyšli pre vnútornú potrebu cirkvi a obsahujú Capove pesničky, ktorými chce osloviť čo najširšie publikum.
„K hudbe som inklinoval od mladosti. V pubertálnom veku sme chceli založiť bigbítovú kapelu, ale nepodarilo sa nám to. Potom som začal študovať teológiu, ale amatérsky, sám pre seba, som stále hrával na gitare," odvíja niť spomienok vysvätený duchovný ortodoxnej cirkvi, ktorý si robil v rokoch 1986 - 88 vedeckú kandidatúru na Moskovskej duchovnej akadémii. „Tam som mal prvý raz možnosť počuť kazetu Mnícha Romana. Bol to pravoslávny mních, ktorý hral duchovné piesne. Za čias totalitného režimu bol prenasledovaný, mal v Rusku veľké problémy." Jeho repertoár hrával v Moskve s kolegom biskupom Jakubom, ktorý v súčasnosti pôsobí v Poľsku.
Keď je reč o prenasledovaní predstaviteľov pravoslávnej cirkvi v Rusku, Alexander Cap zdôrazňuje: „Ruská pravoslávna cirkev zažila veľmi kruté zaobchádzanie zo strany boľševikov. Od roku 1917 po Gorbačova bolo vyvraždených 200-tisíc pravoslávnych biskupov, kňazov, mníchov," tvrdí otec Alexander, ktorý sa tejto téme venoval vo svojej knihe Patriarcha Tichon - novomučeník a vyznávač.
Gitara síce otca Alexandra sprevádzala celý život, ale tvoriť začal len pred tromi rokmi. Prot. doc. Alexander Cap, CSc. má 44 rokov, žije s manželkou a deťmi v Prešove. Je rodákom z Lastomíra pri Michalovciach, kde chce vystúpiť pri príležitosti chystaného vydania tretieho CD. Doteraz absolvoval niekoľko vystúpení pre členov cirkevnej obce (Strážske, Humenné, Slovinky, Prešov...). „Aj ako učiteľ a kňaz rozmýšľam nad tým, ako osloviť ľudí. Keď urobím pesničky na CD, dostanú sa k širšiemu obecenstvu. Texty sú otvorené, snažím sa ľudí orientovať smerom ku kresťanským hodnotám, spievam o zmysle života..."
Svoju tvorbu považuje aj za odreagovanie sa od bežných problémov. Tvrdí, že talent nemá tak rozvinutý, ako jeho manželka Milada. Literárny talent mala už v študentských časoch, kedy získala aj niekoľko ocenení a jej tvorba bola aj publikovaná. Dnes je prvým kritikom a poradcom svojho manžela. Dokonca už mu do nového repertoáru prispela aj vlastnými textami.
Prvé úspechy v literárnej tvorbe má už aj 17-ročná dcéra manželov Capovcov Natália, ktorá študuje na gymnáziu. Vlohy má aj 11-ročný syn Alexander. Ktovie, možno aj z neho raz bude pravoslávny duchovný, ako z jeho otca (a jeho jediného brata, ktorý je kňazom v Montreali), deda i pradeda.
„Keď som bol mladý, vyrastal som na hard rocku," prekvapujúco hovorí otec Alexander. O vtedajších hudobníkoch hovorí, že „duchovne čosi hľadali". Väčšina z nich však skutočné duchovno nenašla. U Alexandra Capa, ktorého rodina má kňazskú službu v krvi, bola zrejme cesta duchovného hľadania jednoduchá a rýchla. „Povedal by som, že nie jednoducho a rýchlo, ale dlhodobo a zložito," oponuje otec Alexander, ktorý robí hudbu ako koníček a vnútronú potrebu: „Chcem osloviť ľudí, aby sa zamysleli nad zmyslom života, nad Svätým písmom... Určite sa netúžim presadiť v šoubiznise."
Medzi hudobné vzory radí Nedvěda, Kryla, ale najmä Nohavicu. O Jaromírovi Nohavicovi dokonca zložil pesničku v češtine. Jeho ďalšie texty sa venujú rôznorodým témam. Trebárs Jánošíkovi, ktorý nebol hrdina, ale porušoval prikázanie „Nepokradneš". Alebo aj opici, ktorá chcela ísť do školy ako potomok človeka v zmysle Darwinovej teórie, ktorú cirkev neuznáva. Spieva aj o cunami, Melovi Gibsonovi, či o nevydarenom pokuse komunistov vytvoriť raj na Zemi.
Sám svoju tvorbu označuje ako duchovný folk, či spirit pop. Keďže je Alexander Cap pravoslávny pop, tak uštipačne môžeme nazvať tento štýl aj pop folk. To by však bolo zavádzajúce. Capove pesničky majú totiž bližšie k Nohavicovi, než k popovým hviezdičkám.
Michal FRANK
Autor: Divadlo Jonáša Záborského
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
