V detstve držal prsty čierno-bielym tučniakom, odteraz však musí uctievať kráľovské farby

Nie je to celkom štandardný postup, ale do zámorskej National Hockey League sa dá dostať aj bez draftu, na ktorom sa o vyhliadnutú korisť delia jej ´podnájomníci´. Svedčí o tom aj zmluva, ktorú krátko pred svojimi 22. narodeninami (3. júna) podpísal útočník HC Košice Vladimír Dravecký s vedením klubu Los Angeles Kings.

Košický krídelník nelámal palicu nad najslávnejšou hokejovou súťažou sveta, hoci nebol zaradený na listinu skautov medzi ´playerov´ pozvaných na draft ani v osemnástich, ani v devätnástich, ba ani v dvadsiatich, kým sa o hráčovi ešte dá hovoriť ako o talente. "Lebo som stále veril, že to raz príde. Podpisom zmluvy s Los Angeles Kings sa mi splnil môj hokejový sen."

Pritom zopár jeho rovesníkov zo strieborného tímu Slovenska z juniorských majstrovstiev sveta v ruskej Jaroslavli už nablýskaný svet NHL stihlo spoznať na vlastnej koži. "Či už je to Števo Ružička, ktorý nastupuje za Philadelphiu Flyers, Andrej Meszároš z Ottawy, alebo Jaro Halák, ktorý chytá v Montreali. Na ten strieborný mančaft vždy veľmi rád spomínam, bola to vynikajúca partia. Z Košíc sme tam hrali traja útočníci, s Bulíkom a Jenčíkom, aj keď nie v jednom útoku."

Vladimír Dravecký môže byť siedmym Slovákom, ktorému nasadia na hlavu korunu kráľov z Los Angeles. Pred ním to boli Igor Liba, Žigmund Pálffy, Jozef Stümpel, Martin Štrbák či Pavol Demitra, a keď všetko dobre vypáli, s Ľubomírom Višňovským by ešte mohli byť aj spoluhráči.

Keď legendárny forward Igor Liba, ako prvý zo slovenských hokejistov, uctieval bordovú farbu losangelských kráľov, Vlado mal vari rok. A o hokeji toho ešte veľa nevedel. "Dostal ma tam otec, ktorý ma odmalička nosieval na Trojákov štadión, na každý tréning. Hokej sa mi páčil najviac zo všetkých športov, nikdy som nerozmýšľal o tom, že by som mal hrať niečo iné. Musím poklepať trikrát na drevo, že mi to aj zdravie dovolilo. A poklepem ešte trikrát, že pri hokeji som doteraz nemal vážnejšie zdravotné problémy. Samozrejme, na Libovo pôsobenie v Los Angeles sa nemôžem pamätať, zato sa pamätám na majstrovský titul, ktorý neskôr s Košičanmi získal. Patril k mojim vzorom, aj s Petrom Bondrom, boli to hráči ktorých som obdivoval."

Dva mesiace v Prešove si pochvaľuje

Vlado mal odmalička v krvi inštinkt útočníka, nie nadarmo spoluhráči krátia jeho meno na prezývku ´Dravec´, bol jedným z lídrov žiackeho i dorasteneckého tímu HC Košice, nie div, že padol do oka aj zostavovateľom mládežníckych reprezentačných výberov. Hral na niekoľkých juniorských svetových podujatiach a trpezlivo čakal na svoju šancu v košickom áčku. Tá prišla už v dorasteneckom veku a mládežnícky útok v ktorom lietal na krídle si získal priazeň tunajších fanúšikov.

Ale o stabilný flek v A-mužstve musel ešte tuho bojovať. Preradenie do Trebišova či prešovského Dragona však nebral ako hokejovú degradáciu. "Bolo to hneď prvý rok v mužstve dospelých, keď sme počas sezóny dostávali málo príležitostí, a v play off to bolo ešte menej. Na Trebišov sa ani nepamätám, lebo som tam bol iba krátko, ale pôsobenie v Prešove mi veľmi pomohlo. Mal som len osemnásť rokov a po hokejovej stránke som tam napredoval, tie dva mesiace v prešovskom drese som si mohol len pochvaľovať."

Zdá sa, že aj jemu prospelo sťahovanie do novej Steel Arény. V nedávno skončenej sezóne patril, napriek stále ešte mladému veku, medzi lídrov ofenzívy košických oceliarov, nemohol sa sťažovať, že by od trénera Šterbáka nedostával na ľade priestor. "Aj keď mi to zo začiatku veľmi nešlo." Nehrával na svojom poste, čo malo tiež vplyv na jeho výkonnosť, kým si zvykol. "Prvý gól som dal až v šestnástom zápase sezóny, ale potom sa to už rozbehlo." A košická 22-ka zriedkakedy chýbala v zápise o stretnutí, v kolónkach, kde sa značia góly a asistencie. "Jednoznačne to bola moja najlepšia extraligová sezóna." Vlado v nej odohral 63 duelov a v tabuľke kanadského bodovania svietia pri jeho mene cifry 14 a 17.

Jeho produktivita a najmä spôsob akým tie body zbieral, našla odozvu aj medzi zámorskými skautmi, ktorí majú v merku európsky rajón. Náš bývalý reprezentant Oto Haščák, ktorého zamestnávajú majitelia Los Angeles Kings, dobre vedel, že to nebude ako s tou mačkou vo vreci, keď im ho ponúkol. "Prvý raz ma kontaktoval ku koncu extraligového play off, ale boli to len také krátke debaty, hrali sme s Trenčínom, a ja som sa ešte nechcel zaťažovať inými myšlienkami ako na semifinálovú sériu."

Po jej skončení dostali veci rýchlejší spád, agenti Aleš Volek a Marcel Sakáč mladší mu poslali návrh zmluvy s Los Angeles. Nad takým dokumentom sa nezvykne špekulovať, lebo druhá šanca možno už nepríde. "Dravec" podpísal minulý pondelok, dvojcestnú zmluvu na dva roky. Papiere s logom LA Kings mu však ešte nezaručujú, že hneď nastúpi v ich prvom tíme. Rozohriatie vo farmárskom tíme kráľov Manchester Monarchs, ktorý patrí medzi špičku súťaže AHL (American Hockey League), by tiež nebolo na zahodenie. "Nechcem hovoriť dopredu, či to bude farma, alebo hneď prvé mužstvo Kings, to sa dozviem až po letnom kempe, ale o miesto v NHL určite zabojujem. Viem, že farmársky klub LA Kings sa volá Manchester Monarchs, ale, pravdu povediac, bližšie informácie o ňom som si ešte nezisťoval, takže ani neviem kde sa to mesto nachádza."

Pôjde s "Višňom" na obed?

V detstve bol jeho klubom Pittsburgh Penguins. "Keď zaň hrávali Jágr či Lemieux. Teraz musím zmeniť farby," smeje sa zámorský nováčik. Keď tučniaci dvíhali nad hlavy Stanley Cup, vedel o nich všetko, teraz je čas prehrýzť sa históriou ´hollywoodskeho´ klubu. "Zámorské kluby pre mňa nie sú neznáme, lebo NHL pravidelne sledujem, občas si popozerám ich internetové stránky, na Galaxii si pozriem nejaký zápas, takže čosi o tej súťaži viem, niečo som si už pozisťoval aj o mužstve Los Angeles."

Možno našiel na internete informáciu, že králi by radi začali novú sezónu na európskom kontinente, dvoma zápasmi (29. a 30. septembra) v Londýne, v novej O2 Aréne s finalistom Stanley Cupu Anaheim Ducks, alebo že vedenie Los Angeles podpísalo zmluvu s 20-ročným obrancom Patrickom Hersleym, ktorý v minulej sezóne pôsobil vo Švédsku, v juniorskej súťaži i elitnej divízii. O podpise zmluvy so Slovákom Draveckým, prakticky v rovnakom termíne, nie je zatiaľ na klubových stránkach ani zmienka. "Asi preto, že treba ešte spracovať všetky zmluvné doklady. Dúfam, že sa tam čoskoro objaví aj moje meno."

Za oceán odletí Vladimír Dravecký týždeň po oslave 22. narodenín, 10. júna. "Zatiaľ iba na štyri dni. Mal by som tam absolvovať nejaké zdravotné testy a myslím, že je pripravený aj nejaký krátky kemp pre útočníkov."

Cammalleri, Armstrong, Thornton, Frolov, Brown, Kopitar, tie mená už pozná, ale netrúfa si odhadnúť, s kým by v budúcnosti mohol hrávať v jednom útoku. "Nad tým si ešte vôbec hlavu nelámem, predo mnou je ešte dlhá cesta, kým sa ocitnem po boku ktoréhokoľvek z týchto hráčov. Najskôr treba prejsť prípravným letným kempom, ktorý rozhodne, či si budem hľadať spoluhráčov najskôr vo farmárskom celku, alebo dostanem miesto v prvom mužstve."

V začiatkoch, ktoré sú ťažké pre každého hráča s označením ´Rookie´, by azda mohol pomôcť obranca Ľubomír Višňovský, ktorý je v kabíne kráľov pomaly už starou pákou. "Osobne som sa s ním ešte nikdy nestretol, na budúci týždeň, keď tam pôjdem, by som sa chcel s ním skontaktovať, zájsť si spolu na obed."

V kádri kráľovskej hokejovej rodiny z Los Angeles je aj 36-ročný český obranca Jaroslav Modrý, takže keby to Vladovi s angličtinou ešte trochu haprovalo, zíde sa aj jeho pomoc, keď bude práve poruke. "Po anglicky rozumiem, len tá gramatika mi ešte robí problémy. Dôležité sú slovíčka, a čo sa týka hokejovej terminológie, s ňou nemám žiadne problémy."

Po slovensky zas bude konverzovať so svojou priateľkou. "Martinkou, alebo radšej Tinkou, mojou budúcou manželkou..." Svadbu by vraj chceli stihnúť ešte pred sťahovaním do centra americkej hereckej smotánky. "Poviem len toľko, že je to na dobrej ceste," mal by Vlado patriť v tíme kráľov už medzi ženáčov. "Tinka tam nepôjde so mnou hneď, ale priletí možno po mesiaci či mesiaci a pol." A vôbec nie preto, aby tam Vlado hladom neumrel. "V Amerike som bol už dvakrát, takže zhruba viem čo ma tam čaká. Určite dám prednosť zdravšej výžive, ako ísť do McDonalda. Hamburger a pizzu si však možno tiež dám, ale až vtedy, keď budeme mať trošku voľna. No nie sú to moje obľúbené jedlá. Sám varím rád, a celkom obstojne, doma rodičom i pre manželku. Skúšam nejaké polievky, viem pripraviť niečo z kuracieho mäsa, stejky, rôzne šaláty, takže na návštevu McDonalda v Amerike určite nebudem odkázaný."

Zmluvu už má, teraz je len na ňom ako ju naplní. Či raz bude visieť v Sieni slávy košického hokeja v Steel Aréne aj dres Los Angeles Kings s jeho menovkou, vedľa Libu, Bondru, Nagya, Svatoša, Staňu či Biceka. "Možno. Ako odpoveď môžete napísať - smiech. Že ma tá predstava príjemne pobavila."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári