Weisbergerova "zem nikoho"
Na dnešných potulkách sa posunieme za najstaršiu michalovskú lekáreň Lieblich. Na mieste, kde stojí belasá bytovka, boli kedysi dva prízemné domy. Väčšie šťastie mala budova vedľa dekoratívny objekt nenechal ľahostajnými ani socialistických mocipánov a prežil dodnes.
Podľa amatérskeho historika a znalca starých máp Jaroslava Gorása tu už stál pred r. 1866 podobne ako dvojica jeho susedov. Jeho staršia verzia prešla takou šikovnou rekonštrukciou, že na to prišiel až po viacnásobnom porovnaní obrazových zdrojov, zapojení stavbárskych skúseností a poriadnej dávky kreativity. Na začiatku záhady bola fotografia z roku 1900. Vidno na nej prízemný objekt, vysunutý do ulice. Patril židovskému obchodníkovi Tivaldovi Freizeichovi: "O 26 rokov je tu už na pohľadnici z vojenskej prehliadky poschodová budova. Na tej je meno ďalšieho obchodníka - Samuela Weisbergera." Záhada? Bola Weisbergerova budova celkom nová, alebo ide o prístavbu a nadstavbu starej Freizeichovej? "To druhé, ale ide o veľmi netradičné riešenie," smeje sa Gorás: "Nový majiteľ najskôr vpravo pristaval jeden múr, čím dom rozšíril. Potom postavil poschodie." Gorásovu teóriu možno potvrdiť. Pôvodný Freizeichov dom je naozaj kratší - zistíme podľa počtu výkladov. Jeho rozšírenie dokazuje užšie okno a výklad celkom napravo na Weisbergerovej firme(dnes výklad čajov). Keď si budovu rozdelíte očami napoly, zrkadlové obrazy strán nie sú rovnaké. Stačí sa pozrieť hore na reliéfnu výzdobu...
Okrem podoby domu zmeny absolvovalo aj jeho usporiadanie do hĺbky. Keď sa zatúlate popod dufard bytovky do dvora, uvidíte súvislý múr až k zaniknutej Cintorínskej: "V r. 1866 vpredu stál dom, potom bola medzera a celkom vzadu budova. V r. 1938 už bola zástavba aj v strede. Stredný dom padol počas bombového útoku na Michalovce - vtedy bomby zasiahli aj hotel Gambrinus či židovskú synagógu. To, čo je tam dnes, vyrástlo až neskôr," vysvetľuje Gorás.
Majitelia a nájomníci? Gorás zistil, že v prvom z dvojice nízkych susedov žila Helena Weisová, učiteľka hry na klavír, vo vedľajšom zase ordinoval všeobecný lekár MUDr. Vojtech Brűn. "Podľa spomienok starých Michalovčanov viem, že doktor bol veľmi sporovlivý. Až natoľko, že vo dvore bol často dvojmetrový porast žihľavy, aby ušetril na kosení(smiech)." Obchodník Freizeich mal známu tlačiareň. Weisberger bol známy železným "skľepom" dole, hore boli kancelárie a byt, vzadu veľké sklady: "Železiarstvo tu bolo aj po revolúcii, dokonca tam mali dobové váhy a starú pokladňu, Mal som pocit, akoby starý Weisberger odišiel len na prechádzku. Isté je, že zomrel ešte pred vojnou." Koncentračnému táboru vraj ušli aj jeho potomkovia -pouzatvárali manželstvá s kresťanmi. Po páde totality dedičstvo získali späť v reštitúciách - jeho súčasťou je aj tento dom...
Menej dekoratívne domy učiteľky klavíra a lekára Brűna zmizli, na ich mieste vyrástla bytovka s dufardom. Weisbergerov dom s množstvom obchodíkov zostal...A ešte jedno tajomstvo na záver. Nie je pravouhlý. Ak mal pri úpravách držať líniu, stavbári museli improvizovať....Múry z ulice preto neurobili pravouhlo. Dôkaz? Pozrite sa na plechovú strechu zistíte, že na oboch jej okrajoch problém vyriešili vložením dvoch pásov v tvare klinu. Múr sa nekryje presne so strechou, vzniká medzi nimi ostrý trojuholník - zem nikoho...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
