Stáva sa, že choré prasiatko k nemu dovezú domov aj v nedeľu. Jemu to však neprekáža, vždy a za každých okolností je pripravený pomôcť svojim pacientom. Ak treba, sadne do auta a ide, niekedy na cestu použije moped. Má však aj koníčka - je vášnivý rybár. Každú voľnú chvíľu strávi v prírode pri vode. Toto mu dodáva sily. Za roky svojho pôsobenia toho prežil veľa. Nemuseli sme ho ani veľmi prehovárať, aby si zaspomínal.

Na okresné veterinárne zariadenie v Bardejove nastúpil ako mladý zverolekár 13. mája 1968: "Dostal som na starosť jeden z najťažších obvodov - Hažlín. V tom čase tam nemali ani asfaltovú cestu. V celej dedine bolo jedno auto, mal ho pán farár. Ľudia chodili na konských povozoch. Po dvoch týždňoch som prišiel do strediska s tým, že tam už viac nejdem. Jeden gazda ma totiž chcel prepichnúť vidlami. Robil som skúšku, či hovädzí dobytok nemá tuberkulózu, on však bol presvedčený, že jeho krave tým poškodím. Tak zobral na mňa vidly."

Na starosti v obvode mal 750 kusov hovädzieho dobytka, 250 koní, 20 prasníc a 200 ošípaných. "Ľudia v tom čase v Hažlíne k svoju dobytku pristupovali s veľkou starostlivosťou. Keď mal kôň smutné oči, tak ma k nemu zavolali aj v noci." Raz sa stalo, že priletel za ním chlap s výkrikom: "Ratujte, žena mi rodí. Povedal som mu, že ja som veterinár. On na to, musíte to zvládnuť. Tak som pozbieral všetky svoje teoretické znalosti a pustil som sa do pôrodu. Na svet som priviedol zdravého chlapčeka. Gazda bol v takom vytržení, že mi zabudol poďakovať. Ani poldecák mi nenalial."

Ako mladý zverolekár nemal skúsenosti, čoskoro ho však istý Hažlínčan prepadol otázkou, či by vedel koňa vykastrovať: "S pomocníkom sme to spravili. Za odmenu sme dostali slaninu, klobásu, vajíčka. Zároveň však vysvitlo, že to bola iba skúška, lebo gazda ich potreboval vykastrovať dvanásť... Odvtedy sme na takého zákroky chodili po celom okrese." A prečo je potrebné urobiť tento zákrok? "Aby nemal erotické chute. Aby bol ovládateľný, lebo keď sa to neurobí a zacíti kobylu, tak ho nikto neudrží." Na kastráciou gazda nikdy nepriviedol svojho koňa sám: "Vždy o to požiadal suseda. Kôň si to totiž pamätá. V dedine rozprávali, že keď jeden gazda toto nedodržal, kôň mu potom odhryzol ucho."

Absolon spomínal ďalej, ako v roku 1971 robil v Lukavici pôrod prasnice na posteli: "Tá posteľ a to prasa, to bol celý majetok tohto človeka. Nemal elektriku, v maštali sa rodiť nedalo. Prasnicu sme uspali a položili na posteľ. Svietili iba dve malé lampy. Robil som cisársky rez. Vybrané prasiatka som poutieral do plachty a kládol do debničky."

V roku 1972 ho zase zavolali do Beloveže k chorej krave: "Baba sa ma po rusnacky pýtala, či viem odklínať. Zároveň mi povedala, že ráno ju navštívila suseda s otázkou, či jej dojí krava. Ona na to, že áno. Suseda však dodala: už nebude. Teraz je krava smutná a nechce žrať, posťažovala sa mi. Tak som sa jej spýtal, či má kriedu a klbko vlny. Okolo kravy som pozametal, obkreslil okolo nej kriedou kruh, zaviazal jej na chvost klbko, a keďže baba bývala na briežku, hodil som klbko dole kopcom. Žene som povedal, aby ho zmotala a modlila sa pri tom otčenáš. Kým sa modlila a motala klbko, ja som kravu vyšetril. Dal som jej injekcie a čakal som. Keď prišla, povedala, že sa pomodlila až štyri otčenáše. Na druhý deň som prišiel na kontrolu a baba ma začala spľúvať: ´Vy ste ale bosorák. Krava už žerie, aj mlieko dáva.´ Vidíte, ako pomohli otčenáše, povedal som jej."

Absolon pridal aj príhodu, ktorá sa stala len pred niekoľkými mesiacmi v Hrabovci. Zavolali ho ku koze, ktorá sa celá triasla a mala teplotu: "Domáca mi povedala, že je s ňou zle. Naveľa som z nej dostal, že nachytala v maštali chlapa, ktorý s ňou obcoval. Koza mala problémy, lebo mala natrhnutú maternicu. Bol som na pochybách, či vôbec prežije. Nakoniec sa mi ju však podarilo zachrániť..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári