Popradskej kotliny na Spiši. Je to sídlisko z laténskej doby. Prvý raz sa spomína v roku 1257, no osada bola založená pravdepodobne už v 10. storočí. Zvláštnosťou jej vývoja bolo, že v 19. storočí v nej prevládali Židia a v roku 1879 tu bola zriadená škola pre výchovu rabínov. Židovské obyvateľstvo bolo z obce odvlečené do koncentračných táborov v roku 1943. Dnes tam žije početná rómska komunita.
K najvýznamnejším udalostiam, ktoré dostali do povedomia obec Huncovce v posledných rokoch, patrí slávnostné odhalenie pamätnej tabule venovanej rabínskemu učilišťu.
Územie Huncoviec bolo obývané už v dobe rímskej, pred 5. storočím n. l. Dôkazom toho je správa Samuela Augustini ab Hortis, rodáka z Veľkej Lomnice, o náhodnom náleze kostí, rímskych mincí, urny s popolom a iných nádob pri kopaní pivnice na dnešnom území obce z roku 1780. Bývalý názov obce nebol prekladom latinského, ale názvom od osobného mena Hund. Prvýkrát sa spomína v 13. storočí ako Supch villa, Poloni, Zopczfolua, villa Canis, Hundsdorf, Sepchfalua, Chepanfalua, Stekchfalua, Stepkfalva, ale aj nemecky Honczdorf, Huncowcze, Huncovce, maďarsky Hunczdorf, Hunfalu, nemecky Hunsdorf, lat. Hunisvilla.
Dnešné pomenovanie obce sa úradne používa od roku 1920 a možno ho dať do súvislosti s názvom villa Canis a jeho prekladom do nemčiny, ktorý poukazuje na niekdajšie hlavné zamestnanie obyvateľov obce. Bol to chov poľovníckych psov pre miestnu šľachtu a panovníka.
Z roku 1662 sa zachoval najstarší obraz obecnej pečate, ktorá tvorí základ erbu obce. V roku 1725 prišli do Huncoviec prvé dve židovské rodiny. Najviac ich prišlo až v 19. storočí. V roku 1825 zachvátil obec obrovský požiar, ktorý zničil kresťanské aj židovské obydlia. O 60 rokov pozdejšie sa obec stala sídlom židovského matričného obvodu pre 15 okolitých dedín.
Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Hurbanova ulica na Severe.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
