Model vyrobil z PVC a drevotriesky, na pruženie použil obyčajnú špongiu
Košická Fakulta umení TU sa má opäť čím pochváliť. Jednému z jej študentov dizajnu, 28-ročnému Bc. Pavlovi Tormovi, sa podaril excelentný výkon. Svojim návrhom získal jednu z dvoch prvých cien na 6. ročníku Medzinárodnej súťaže v nábytkovom dizajne 2007, ktorá sa pred troma týždňami konala v nemeckom Kolíne nad Rýnom. S nádejným košickým dizajnérom sme sa pri tejto príležitosti porozprávali nielen o súťaži, ale aj o jeho pohľade na smerovanie dizajnu.
Z 1330 návrhov z 38 štátov sveta vyhral projekt P. Tormu jednu z dvoch prvých cien. Košický študent zaujal porotu, zloženú z dizajnérov, docentov vysokých škôl a vedúcich vývoja medzinárodných výrobcov nábytku svojim návrhom úchytky "clap flap". Nezainteresovaným by sa mohlo zdať, že čo nové sa dá vymyslieť na obyčajnej úchytke. Všetky farby a tvary tu už predsa boli. Táto úchytka je však výnimočná nielen dizajnom, ale aj systémom použitia. Je totiž v rovnej ploche, nevytŕča a napriek tomu ju možno uchopiť z každého smeru. Členovia poroty ocenili práve túto jej funkciu, lebo umožňuje rôzne spôsoby otvárania. Okrem toho sa môže vyrábať v rôznych podobách, hodiacich sa k príslušnému nábytkovému štýlu. Je extrémne mnohostranná, možno ju použiť v zásuvkách, skriňových alebo vyklápacích dverách. P. Torma teda navrhol niečo, čo tu ešte nebolo. Jednoduchý, trendovo čistý a elegantný systém úchytky.
"Vyzerá to jednoducho, ale nie je ľahké to vymyslieť a hlavne domyslieť. Niekedy práve k tým najjednoduchším riešeniam sa ťažko hľadá cesta," vraví P. Torma, študent 5. ročníka odboru dizajn. "Mojou základnou myšlienkou bolo navrhnúť úchytku, ktorá by bola v jednej rovine s nábytkom. Chcel som, aby bola po vizuálnej stránke úplne čistá a jednoduchá. Ale hlavne som chcel priniesť niečo nové do procesu otvárania a zatvárania nábytku. Dnes sa dá v obchodoch vybrať hocijaký tvar a farba úchytky. Je stále ťažšie do tejto oblasti vstúpiť s niečím novým."
Z tohto dôvodu sa zameral na samotný proces otvárania a nie tvar, či farbu úchytky. Práve manipulácia s vecami môže dnes, keď už takmer všetko bolo vymyslené, osloviť ľudí. Zábavný dizajn vždy zaujme... "S vecou, ktorá má vtip, sa ľudia radi hrajú. Vedel som, že musím navrhnúť takú úchytku, kvôli ktorej budú ľudia radi otvárať skrinku, radi ju budú používať. Chcel som ľuďom priniesť niečo nové do všedného dňa."
Medzinárodnú súťaž vypísala spoločnosť, vyrábajúca techniku pre nábytok Hettich International a firma REHAU - výrobca harmonizovaných systémov pre domácnosť a kancelárie. Z týchto "dielní" pochádzajú tisíce malých a veľkých impulzov, vynálezov, vývoj a produkty, ktoré priviedli nábytok, jeho funkcie a príjemné úžitkové vlastnosti na dnešnú úroveň.
Študenti mali možnosť predviesť na súťaži svoje schopnosti v dvoch témach. V kategórii návrh kovania, ktorú vyhral košický študent, bolo úlohou mladých dizajnérov zohľadniť okrem technických funkcií i estetický dojem kovania, zásuviek, roletových systémov, hrán a úchytiek. V ďalšej téme porota hľadala najlepší návrh nábytku pre bývanie v budúcnosti. Ašpiranti na túto cenu preto pri tvorbe museli zohľadniť fakt, že ľudia budú mať stále menej obytného priestoru a zdrojov. Aj to, že globalizácia si bude žiadať flexibilitu (zmenu) životných návykov. Nábytok musel zodpovedať požiadavkám pre rastúcu mobilitu ľudí. A takisto sa tvorca musel zamyslieť nad tým, či budú v dohľadnej dobe nové materiály na výrobu nábytku.
K úspechu na takýchto súťažiach je potrebná aj efektívna prezentácia návrhu. Na nej si dal P. Torma veľmi záležať, rovnako ako na výbere názvu pre svoj návrh. "Názov ´clap flap´ je taký predajný, vychádza z toho, ako úchytka funguje. Názvy sa jednoduchšie vymýšľajú v angličtine, ako v slovenčine. Hral som sa aj s tvorbou plagátov, ktoré som do súťaže posielal, pretože myšlienka návrhu by mala byť čo najlepšie odprezentovaná, aby si to porota pri všetkých ostatných odovzdaných prácach všimla."
Samozrejme, študenti, ktorí vyhrali prvé tri miesta v oboch kategóriách boli stredobodom záujmu vedúcich pracovníkov spoločnosti. Sondovali, aké ma P. Torma pracovné plány do budúcnosti. Zaujímalo ich, kedy končí školu a čo zamýšľa robiť potom... "Neboli to pracovné ponuky, s tým sú veľmi opatrní. Skôr čakajú, ako budem reagovať na úspech a či ho dokážem ďalšou prácou potvrdiť." Jednoducho chcú vedieť, či Pavlov víťazný návrh nebola len náhoda. Šikovných ľudí je dnes dosť, záujem je však len o aktívnych dizajnérov, ktorí vedia svoje schopnosti preukazovať sústavne.
Uplatnenie študentov dizajnu v slovenskom prostredí je náročné a takmer nereálne. Máloktorý slovenský podnik totiž zamestnáva odborníkov na vývoj dizajnu pre svoje výrobky. Každý sa snaží vyrobiť čo najlacnejšie, aby bol tovar v záplave lacnej ázijskej konkurencie predávateľný. Vývoj dizajnu slovenských výrobkov totiž, na rozdiel od zahraničia, nie je podporovaný dotáciami od štátu. Preto väčšina produktových a priemyselných dizajnérov končí na neadekvátnych miestach počítačových grafikov v reklamných agentúrach alebo sa rozpŕchne do zahraničia.
"Veľa ľudí sa ma pýta, že čo chcem robiť po škole," vraví P. Torma. "Každému hovorím, že by som sa rád vyhol tomu, aby som skončil ako grafik v reklamnej agentúre. Chcem robiť produktový dizajn a budem jednoducho nasledovať príležitosti a reagovať na nich ako najlepšie viem. Veľkým šťastím by pre mňa bolo robiť takú prácu, kde by som sa nemusel fixovať na jednu oblasť dizajnu. Teraz po tejto súťaži som si začal viac všímať nábytkový dizajn." Túži navrhovať nadčasový dizajn pretrvávajúci mnoho generácií, taký, ktorý robí z obyčajných predmetov nesmrteľné estetické hodnoty.
Kam chodia dizajnéri po svoje nápady? "Môže sa na to ísť rôznymi spôsobmi. Analyticky, to znamená rozpracovať dopodrobna zadanie a súvisiace pojmy najprv v textovej forme, alebo iným spôsobom, spontánnym, napríklad kresbou, načrtnutím skice. K výkonom ma veľakrát vyburcujú až prebdené noci, počas ktorých som nad témou uvažoval. Niekedy nápad dôjde až pri posedení s priateľmi na pive. Tam si to rýchlo načrtnem a potom to už ide."
V prípade víťaznej úchytky postupoval P. Torma tak, že si najprv načrtol skicu. Potom ju vymodeloval na počítači v tzv. 3D programe. Vizualizácii bolo veľa, hlavne kvôli skúšaniu rôznych tvarových variácií. Až potom sa mohol pustiť do výroby priestorového modelu. Použil na to nábytkový materiál MDF (podobný drevotrieske), do ktorého nainštaloval úchyt z plastu. Jeho tvar si vysústružil na sústruhu. Na pruženie úchytu použil obyčajnú kuchynskú špongiu. Prestriekal farbou a model bol na svete.
Za dôležité považuje pripraviť pre nápad "prostredie". To znamená oslobodiť sa od obmedzujúcich myšlienok. "Človek sa veľakrát bojí o niečom uvažovať. Myslí si, že by sa to nedalo zrealizovať. Potom, čo som teraz videl na výstave, fakt mám pocit, že sa realizovať dá úplne všetko. Celý dizajn nestojí len na hmatateľnom svete, ale veľakrát na ilúzii, ktorú vytvorí." Ak dizajnér má presnú predstavu o tom, ako bude konkrétna vec vyzerať, stačí na prezentáciu idei len pár dní. Avšak tak jednoduché to zase nie je. Každý návrh prechádza procesom vývoja, určitého "zrenia", počas ktorého sa mení do formy prijateľnej pre praktické použitie i výrobu.
P. Tormovi sa zo všetkých dizajnérskych prúdov najviac páči škandinávsky. "Cítiť z neho ich spätosť s prírodou i ľudskú ruku, remeslo, aj v sériových produktoch. Toto sa mi naozaj páči a týmto smerom by som sa v budúcnosti možno tiež chcel uberať." Dizajn výrobkov švédskej nábytkárskej firmy Ikea, obľúbených na celom svete, je dobrým príkladom toho, ako sa výnimočné nápady dajú aplikovať do bežnej sériovej výroby a sú dostupné všetkým ľuďom. "Ich výrobky nesú pečať škandinávskeho dizajnu, nechýba im nápad, sú jednoduché, pekné a príjemné. K tomu všetkému aj nenáročné na výrobu. Aj pri tej masovej produkcii v nich cítiť ruku dizajnéra. V podstate každý ich kus je svojím spôsobom originál."
Umelecké nadanie sa u P. Tormu objavilo už v detskom veku. Kreslil si odmalička. V škôlke, na základnej, strednej a potom aj na vysokej škole ekonomickej... "Študoval som na nej popri zamestnaní a nejako sa mi do toho nechcelo. Prednášky ma nebavili, stále som si na nich kreslil a kreslil. Po niekoľkých rokoch trápenia som toto štúdium nechal. Povedal som si, že to risknem a prihlásim sa na dizajn v Košiciach. A teraz som veľmi rád, že som nabral odvahu zvrátiť toto smerovanie, kam ma viedli rodičia."
Práve abstraktné kresby, ktorými zabíjal nudu počas prednášok pre umelca tak nezáživných a ubíjajúcich ekonomických teórii, mu pomohli tomu, aby uspel na prijímacích skúškach katedry dizajnu. "Rodičia boli z toho veľmi nešťastní a ja som bol nešťastný z toho, že oni sú nešťastní," spomína s úsmevom. "Ale už to pochopili, teraz mi fandia a podporujú ma. Chápem ich. Jednak je to v Košiciach pomerne mladý univerzitný smer a po ďalšie, na Slovensku nie je pre dizajnérov zatiaľ veľké uplatnenie. Nezúfam, pretože ak sa neuplatním tu, uplatním sa inde, hoci by som veľmi rád navrhoval dizajn slovenským výrobkom. Mám totiž sklony k patriotizmu."
A najbližšie plány? Na konci semestra P. Torma odprezentuje unikátny projekt, ktorý by mohol slúžiť nášmu mestu. Vytvorí ľuďom podmienky, aby si k sebe našli cestu... "Budem prezentovať myšlienku, ktorej dokončenie bude trvať minimálne rok. Malo by ísť o meter vysoký objekt, spájajúci ľudí spôsobom, ktorý im umožní komunikovať medzi sebou a zároveň bude dotvárať svetelné a atmosférické prostredie v uliciach mesta."
Dizajn vecí, ktoré nás budú obklopovať o niekoľko rokov, závisí od invenčnosti, kreatívnosti a pohľadov na svet terajších študentov vysokých škôl. Aj keď smer dizajnu budúcnosti je už dávno daný, sú to oni, ktorí mu môžu dať novú myšlienku. Tento fakt si veľmi dobre uvedomujú aj významné spoločnosti, udávajúce trendy v dizajne. Z tohto dôvodu organizujú súťaže pre študentov. Osoh z nich majú obe strany. Študenti takto môžu zviditeľniť a speňažiť svoj talent a firmy získajú nápady i budúcich dizajnérov pre svoje vývojárske tímy. Možno práve taká budúcnosť čaká aj na talentovaného Košičana...
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
