Stručný prehľad "zásluh" politika z bývalej éry Štefana Bašťovanského

Zasadzoval sa za sovietske Slovensko, teraz mu "patrí" jedna košická ulica

Na Sídlisku Dargovských hrdinov je jedna z ulíc pomenovaná po Štefanovi Bašťovanskom. Väčšina Košičanov, a obyvatelia spomínanej ulice zvlášť, nevie, kto to bol. Básnik, maliar alebo iný významný umelec, po ktorých je v Košiciach pomenovaných množstvo ulíc? Opak je pravdou. Je to politik, ktorý sa pokúšal ovplyvniť chod dejín na Slovensku. Posúďte, či si svojimi krokmi zaslúži mať trvalú spomienku v podobe pomenovania ulice. A hlavne v Košiciach...

Š. Bašťovanský sa narodil 7. februára 1910 v Budapešti. V Žiline zmaturoval a stal sa zamestnancom ČSD. V r. 1930 sa stal členom KSČ. Za vojnového Slovenského štátu pôsobil do roku 1942 na Ministerstve dopravy a verejných prác v hlavnom meste. Potom prešiel do ilegality a vytvoril 4. ilegálne ústredné vedenie KSS. Zasadzoval sa o sovietske Slovensko, čiže želal si Slovensko štátoprávne pripojiť ku ZSSR. Ak by sa mu to bolo podarilo, tak život na Slovensku by sa bol stal peklom až do rozpadu ZSSR.

Kariéra inkvizítora

Na sídlisku Dargovských hrdinov po ňom pomenovali ulicu napriek tomu, že jeho vzťah k nášmu mestu bol krátkodobého charakteru. Začiatkom apríla 1945 ho vedenie KSS v Košiciach poverilo organizovaním straníckej práce na južnom Slovensku. Po oslobodení Bratislavy sa stal primátorom a krátko aj bratislavským oblastným tajomníkom KSS. Na žilinskej konferencii KSS v auguste 1945 bol zvolený za generálneho sekretára (tajomníka). Bol zodpovedný za prípravu prevzatia moci komunistami a po roku 1948 zodpovedal za budovanie totalitného systému. Patril k najbližším spolupracovníkom predsedu KSS, stalinistu Viliama Širokého a podporoval kult osobnosti "vodcu Slovenska".

Bašťovanský taktiež zodpovedal "za porušovanie leninských zásad straníckeho života a socialistickej zákonnosti", čiže bol inkvizítorom komunistickej štátostrany. Príkazy svojho šéfa plnil bez rozmýšľania. Patril k skupine slovenských komunistických funkcionárov, ktorí presadzovali politiku Prahy bez ohľadu na slovenské orgány.

Hoci G. Husák vo februári 1948 výraznou mierou prispel k mocenskému prevratu na Slovensku, vo vedení komunistickej strany mal veľa nepriateľov. Tzv. slovenskí buržoázni nacionalisti už od 29. januára 1951 boli sledovaní. Ráno, 6. februára, vtedajší generálny tajomník KSS Š. Bašťovanský pozval G. Husáka do svojej pracovne na priateľské posedenie. Len čo z nej vyšiel, podplukovník Antonín Kavan, vedúci IV. sektoru Ministerstva národnej bezpečnosti ho zatkol, odvliekli ho do väznice kde si odsedel skoro 10 rokov.

Výslnie a pád

Š. Bašťovanského kariéra sa zdala byť neochvejná, veď sa stal členom ÚV KSČ, ÚV KSS a bol aj poslancom Národného zhromaždenia (1945-52). Hneď po vojne bol krátko členom Slovenskej národnej rady.

Na krajskej konferencii KSS v apríli 1950 v Bratislave vystúpil proti slovenským buržoáznym nacionalistom a na plenárnom zasadnutí ÚV KSČ vo februári 1951 predstúpil so správou o záškodníckej činnosti buržoáznych nacionalistov. Tieto vykonštruované tvrdenia o protistraníckej činnosti Clementisa, G. Husáka posledného totalitného prezidenta ČSSR - a Ladislava Novomeského, sa stali podnetom súdneho procesu proti nim. Nakoniec za vodcu sprisahania vybrali generálneho tajomníka KSČ Rudolfa Slánskeho, ktorého jedným zástupcom bol práve Š. Bašťovanský. Svojmu šéfovi vyčítal, že pôsobil strohým, dogmatickým, ľadovým dojmom, vystupoval cynicky, neúprimne a náladovo a mal chladný pomer ku Slovensku. Vo veľkom procese súdili 14 ľudí. Vyrieknutých bolo až 11 rozsudkov smrti. Okrem iných, popravili Slánskeho aj Clementisa.

…a pád

Koncom januára 1952 bol odvolaný zo všetkých funkcií a stal sa pracovníkom Slovenského pedagogického nakladateľstva. Čoskoro, 27. novembra 1952 zomrel. Zrejme skorá smrť zabránila, aby sa ocitol vo väzení totalitného režimu, ktorý aj on tak ochotne budoval.

Zanechal po sebe tri deti a prácu, ktorú asi málokto bude čítať: Národný vývin Slovákov vo svetle marxizmu.

Obyvatelia Bašťovanského ulice, a možno aj ľudia, ktorí sú za názvoslovie ulíc zodpovední, by možno mali zvážiť jedno. Má medzi košickými figurovať taká, ktorá nesie meno človeka, ktorý slúžil totalite a má na rukách krv...

Košický vydavateľ Károly Werfer vydal pred 175 rokmi kalendár, ktorý sa zaoberá domácim hospodárstvom

Kto sa chcel zbaviť krtkov, potreboval hrniec a červíky

V roku 1832 košický vydavateľ Károly Werfer vydal "Trvalý Poľný a Záhradný KALENDÁR (Folyvást tartó Mezei és Kerti KÁLENDÁRIOM...)," alebo: "Čo má vedieť triezvy gazda v každom mesiaci roka, tak vôkol vnútorného, ako vonkajšieho gazdovstva prevádzať s úžitkom?" Ako vydavateľ sa uvádza Jeden Poľnohospodár (Egy Mezei Gazda).

Kalendáre kedysi boli nájčítanejšimi publikáciami, ktoré dávali nielen osožné rady, ale aj zabávali. A v mnohých prípadoch zastupovali učebnice, dvíhali úroveň poznania jednoduchých ľudí. Tento kalendár sa však zaoberá len domácim hospodárstvom a navrhovanou činnosťou podľa mesiacov. Ako uvádza na titulnej strane: čo je potrebné robiť na dvore, v zábavnej a kuchynskej záhrade, v lete a v zime okolo ovocných stromov, kvetov a hrozna. Ako je potrebné obhospodarovať ornú pôdu, lúku a les; ako treba vychovávať voly, hydinu a včely; ako je potrebné bezchybne konať v prípade poľovačky podľa skúseností viacerých gazdov a aj vlastných.

V kapitole Januárius sa môžeme dočítať okrem iného o tom, ako je možné dlho kel udržať čerstvý. Stačí vraj vyrezať hlúb tak, aby sme neposekali povrch zeleniny a denne nalejeme do takto vzniklého otvoru čerstvú vodu. Týmto primitívnym spôsobom píše Poľnohospodár môžeme tento druh zeleniny udržať dlho v čerstvom stave.

Vo Februári sa môžeme pokúsiť vyhubiť, resp. chytiť krtkov. Stačí k tomu zobrať jeden veľký, smaltovaný hrniec. Zakopeme ho tak, aby vrch bol na jeden palec pod úrovňou povrchu, vhodíme doň za hrsť červíkov. Vrch zakryjeme slamou, na ňu nasypeme zelenú trávu. Potom krtkovia spadnú do nádoby, ich piskot privolá ďalších, ktorí sa taktiež stanú väzňami. Druhý spôsob je obdobný. Líši sa len tým, že do nádoby dáme raka a krtka. Rakovi ponúkneme žabie stehienka a pŕhľavu, krtkovi červíky. Lomozenie raka a večerný piskot krtka privolá jeho "bratov a sestry", ktorí spadnú do nádoby a nemôžu uniknúť. Posledný z navrhnutých spôsobov bol najjednoduchší: Zelené listy koriandra je potrebné vsunúť do chodieb, v ktorých sa prechádzajú, od neho zahynú alebo odídu.

V Martzi sa dozvedáme, ako môžeme vylepšiť zatuchnuté obilie. Dáme ho do pece na pečenie chleba hneď potom, ako sme chlieb vybrali. Do tej doby ho vyhrievame a obraciame, kým nevyschne, a potom sa dá znovu použiť. Iný spôsob je, ak zatuchnuté obilie nasypeme do vriacej vody a necháme vychladnúť. Takto sa celkom stratí zápach. Nevhodné zrnká pritom vyplávajú na povrch, tie, ktoré môžeme znovu použiť zostanú na dne.

Proti myšiam môžeme použiť následovný prípravok: zoberieme dve holby (1,6 l) jačmennej múky a rozmiešame v nej na prášok rozdrvený koreň čemerice lekárskej a jeden funt (asi pol kg) všivca v prášku. K nemu pridáme ešte jeden funt medu alebo sirupu a pol funtu mlieka. Toto cesto poriadne rozmiešame a urobíme z neho guľôčky, ktoré rozmiestnime okolo myších dier. Ďalší navrhovaný spôsob je, ak pripravíme z hrubej ovčej vlny guľôčky, ktoré namočíme do ropy, 2-3 z nich strčíme do myších dier a nakoniec upcháme zeminou. Táto vôňa ich zahubí, alebo sa odsťahujú.

V kapitole Apríl sa dozvieme hneď na začiatku, že chlieb je dobré pripravovať pomocou dažďovej vody. Slimákov a červíkov môžeme odohnať pomocou konope, ktoré povaríme vo vode a tento roztok potom rozlejeme na pôde. Obdobne sa dajú použiť aj listy orechu. Spomínaná háveď z pokropenej zemi vylezie, pozbierame ju a hodíme do nádoby s vodou, kde zahynie.

(pokračovanie prinesime o týždeň)

Všeličo zaujímavé o košickom zvone Urban

Duše kňazov sa stavili s bronzom

Pred 45 metrov vysokou, trojposchodovou, renesančnou Urbanovou vežou je umiestnený dochrámaný zvon Urban, ktorý bol odliaty pred 450 rokmi. Jeho história je skutočne zaujímavá a zasôúži si našeu pozornosť.

Na prelome 14. a 15. storočia bola severne od Dómu sv. Alžbety postavená gotická Červená veža (Rubra Turris), ktorá slúžila ako zvonica dómu. Keď pri požiari v roku 1556, keď prakticky celé mesto ľahlo popolom, aj táto veža s dómom Sv. Alžbety vyhorela, zvony dómu sa roztavili. Z ich materiálu odlial František Illenfeld, olomoucký delo- a zvonolejársky majster v roku 1557 najväčší zvon mesta. Vážil až 72 m3.

Viac ako sedemtonový obor mal zvučný hlas, ktorý podľa legendy mohol ďakovať tomu, že pri spomínanom požiari zahynuli aj kňazi dómu a ich duše sa stavili s bronzom zvonov. Ale doslúžil v roku 1966, keď začiatkom decembra Urbanova veža vyhorela. Drevená konštrukcia ľahla popolom a zvon naposledy zahučal. Preto sa pred 40 rokmi započalo s reštauráciou Urbanovej veže, ktorá sa ukončila v roku 1971.

Na zvone môžeme vidieť latinské nápisy. Jeden z nich je citát od proroka Izaiáša, ktorý pripomína, že na svete je všetko pominuteľné ako poľná tráva, ale božie slovo je večné. Druhý nápis hovorí o tom, že v r. 1556 keď sa na oblohe objavili dve kométy a podaktorí mocipáni zosnovali proti kráľovskej výsosti sprisahanie a vzburu, 14. apríla bola v našom kráľovskom meste strašná víchrica a skoro celé mesto aj so svätými kostolmi a zdobenými budovami zhorelo. Zvon bol odliaty na pamiatku tejto nešťastnej udalosti.

Až v roku 1989 bol rozbitý starý zvon zreštaurovaný a o 10 rokov neskôr vo Východoslovenských železiarňach bol odliaty nový zvon - prakticky kópia starého - ktorý bol umiestnený v Urbanovej veži.

Svätý Urban je ochrancom a patrónom vinárov a slávi sa 25. mája, preto na zvone môžeme vidieť zobrazenú vinnú révu a ľudí s putňou. Urban sa narodil v druhom storočí v Ríme. Stal sa 17. pápežom (222-230). Keď za vlády cisára Alexandra Severa boli kresťania prenasledovaní, Urbana našli v jeho úkryte a pre neohrozené vyznanie svojej viery bol zbitý olovenou palicou a 25. mája 230 ho zoťali. Pri vykopávkach na Via Apii v Ríme roku 1854 bol nájdený jeho hrob.

Podľa ľudovej pranostiky, ak na Urbana je pekný a teplý deň, bude suchý júl i august a hodne vína. Keďže minulý piatok bolo slnečné počasie, máme sa v lete i počas vinobrania na čo tešiť...

Z. Balassa

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári