Aby z bažantov neboli kanibali, musia nosiť ochranné okuliare

Neďaleko Košíc, za obcou Rozhanovce, existuje zariadenie, kde je v rámci východu Slovenska najväčší výskyt bažantov na meter štvorcový. A to od vajíčok až po dospelé vtáky. Ide o bažantnicu, ktorá ročne "odchová" až 25 tisíc kusov nádherne sfarbených operencov. Jej presný názov znie Účelové zariadenie pre chov a choroby exotických a voľne žijúcich zvierat v Rozhanovciach a Uhrinčí. Odkedy pred 41 rokmi vzniklo, patrí pod správu Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach.

"Chov bažantov je dominantný, ale naše zariadenie má aj iné aktivity," prezradil hneď na úvod našej návštevy jeho vedúci, MVDr. Ján Miško, CSc. "Okrem chovu králikov, ktorý je teraz v útlme, je tu stanica pre zhabané druhy živočíchov. Ide väčšinou o vtákov, ktoré boli odobraté ľuďom, ktorí na ich chov nemali povolenie. Buď ich prepašovali zo zahraničia, kúpili ´na čierno´ alebo získali inak, než legálnou cestou."

Ďalej je tu rehabilitačná stanica a stanica prvej pomoci pre všetky druhy chránených živočíchov. Klientami sú zväčša operenci, ktorí prišli k úrazu vo voľnej prírode a sami by si pomôcť nedokázali. Buď sa poranili počas letu, zrazili s autom či ako mláďatá vypadli z hniezda. "Komisia obvykle určí, čo s takým vtákom ďalej. Ideálne je, ak sa vylieči a pustí na slobodu alebo venuje do zoo. Máme však aj prípady, kedy vták príde napríklad o krídlo a vtedy je jeho ďalšia existenia nemožná a musí sa utratiť. Po smrti poslúži aspoň ako učebná pomôcka pre študentov."

Medzi najčastejších klientov "vtáčej nemocnice" patria sokolovité vtáky, sovy, dážďovníky či lastovičky, ktoré vypadli z hniezda, prípadne prišli o rodičov. V druhej polovici leta obsadzujú voliéry bociany. Vyliečia si drobné zranenia, získané pri prvých lekciách lietania a keď na jeseň zbadajú na oblohe kolegov, smerujúcich na juh, vzlietnu a pripoja sa k nim.

"Naše zariadenie obhospodaruje aj tri poľovné revíry s rozlohou asi 7 tisíc hektárov," pokračuje MVDr. Miško. Skladba zveri je skutočne bohatá. Spomínanými bažantami a králikmi počnúc, cez srnčiu, jeleniu, muflóniu a danieliu zver až po diviakov a vlkov. "V posledných rokoch sa v revíroch objavili aj stopy medveďa. Nové teritériá si hľadajú nielen kvôli ich narastajúcemu počtu, ale z doterajších území ich vytláča človek."

Keďže zverofarma si na seba musí zarobiť, okrem chovu a predaja zveri organizuje aj komerčné poľovačky. Kým dospelý bažant na predaj má fixnú cenu 220 korún (bez DPH), hodnotu srnčej zveri určuje parožie a diviakov zas kly. Na všetko je bodový systém a tabuľky. Medzi klientov a záujemcov o poľovačku patria nielen solvetní podnikatelia, ale aj politici či cudzinci. Z tých našich si bol niekoľkokrát s priateľmi zastrieľať na bažantov napríklad Viliam Veteška a spoza hraníc pricestoval ruský expremiér Michail Kasjanov či režisér Nikita Michalkov.

Háremový chov

Keď sme boli bažantnicu za Rozhanovcami pred niekoľkými dňami navštívili, počty jej obyvateľov práve navýšilo niekoľko sto ďalších bažanov. Z vajíčok, ktoré sa vyše tri týždne prevaľovali v inkubátore, sa vyliahli hlavne bažanty poľovné a v menšom počte bažanty kráľovské. Oba druhy sú v rámci chovu operencov dominatné. Počtom doslova zanedbateľnú menšinu tvorí jarabica poľná.

Postup chovu bažantov v rozhanovskej bažantnici je roky odskúšaný a takmer nemenný. Začiatkom marca sa do stovky znáškových voliér nasadí do každej po 8 až 10 sliepok a jeden kohút. Ten sa musí o hárem starať tak, aby každá sliepka zniesla v tzv. znáškovom období približne 50 vajec. "Spomínané obdobie začína 1. apríla a trvá 80 dní, no dá sa upraviť. Urýchliť prisvecovaním, teda akýmsi naťahovaním dĺžky dňa a predĺžiť zas krmivom s vysokým obsahom bielkovín," vysvetľuje MVDr. Miško. "Sú s tým však problémy. Pre príliš skoro vyliahnuté kurčatá je ešte vonku zima, treba im dlhšie prihrievať a tým rastú náklady na chov. Neskoro vyliahnuté kurčatá zas nestihnú dorásť do takej požadovanej veľkosti, aby sa dali predať. Posledná znáška preto pripadá približne na koniec júna."

Zamestnankyne bažantnice dvakrát denne znesené vajíčka pozbierajú a keď nastane správny čas, umiestnia ich do inkubátora. Je to akási veľká bažantia matka, ktorá dokáže naraz "vysedieť" až 14 500 vajíčok. Znášky sa do tzv. predliahne nasadzujú v týždňových intervaloch. Ide o hlavnú časť inkubátora, v ktorom časový spínač všetky vajíčka každú hodinu obracia. Ak si myslíte, že kvôli tomu, že ich takto pod sebou obracia aj sliepka, nemáte celkom pravdu. "Ak by sa vajíčka neobracali, žltok by mohol vyplávať k blanám a zárodok uhynúť," vysvetľuje MVDr. Miško. "Aj teplota v predliahni musí byť presne udržiavaná. Teda okolo 100 ° Farenhaita (37,8°C) a 85 až 86 °F relatívnej vlhkosti. Ak by sa tieto hodnoty nedodržali, mohlo by dôjsť k tzv. denaturizácii bielkovín a zárodok by tiež uhynul."

Po 21 dňoch v predliahni sa vajíčka premiestnia na štyri dni do tzv. doliahne. Tam sa udržiavajú približne rovnaké "klimatické" podmienky, no vajíčko sa už neotáča. Embryo už vyplnilo celú jeho dutinu a ďalšie obracanie preto nemá zmysel. "Akonáhle sa kurčatá vyliahnú, putujú do halových odchovní, kde sa držia v uzavretých priestoroch zhruba tri týždne. Teplota sa musí regulovať okolo 35 °C, lebo inak majú tendenciu sa zhlukovať a hrozí, že sa navzájom ušlapú a udusia. Aj preto má bažantnica vlastný generátor, aby v prípade výpadku elektriky okamžite nabehol. V opačnom prípade by mohli úhynom kurčiat nastať obrovské škody."

Nesmú mať pocit stiesnenosti

Trojtýždňové kurčatá sa vypúšťajú do výbehov, prikrytých sieťou. Aj tieto priestory sú ešte vyhrievané, hlavne pre prípad zhoršenia počasia. Stravu kurčiat tvorí z 90 percent živočíšna strava, bohatá na bielkoviny. V opačnom prípade by nerástli a zakrpateli. Zhruba šesťtýždňové kurčatá sa už vypúšťajú do klasických voliér a starajú sa o seba sami. Samozrejme, okrem potravy.

"Aj tam na nich musíme dohliadať," vysvetľuje MVDr. Miško. "Vo voliérach máme nasadenú vysokú trávu, aby sa bažanty navzájom nevideli a nemali pocit prehustenia. V opačnom prípade sa dostanú do akéhosi stresu, ktorý spôsobuje perožrútsvo, ba až kanibalizmus. Bažanty si začnú navzájom ozobávať perie a najmä chvostíky. Dochádza k ich poškodeniu, ktoré znamená nepredajnosť vtákov. Kým nové perie po troch až štyroch mesiacoch opäť vyrastie, dovtedy treba takého bažanta kŕmiť, čo zvyšuje jeho náklady na chov."

Ak chovatelia spozorujú, že bažantom začína byť vo voliérach tesno, na rad prídu osvedčené metódy ochrany. Vtáky dostanú na hlavu tzv. ochranné okuliare, aby sa navzájom až tak dobre nevideli. Alebo im na hornú časť zobáka im nasadia nádstavec, ktorý zabraňuje ozobávaniu. Ak takýto bažant svojho súpera štipne, nemôže mu perie vytrhnúť. Dospelým sa kohút stáva vo veku okolo štyroch mesiacov. Vtedy je už tzv. prefarbený a vhodný na poľovnícke účely. Pohlavne dospieva vo veku 6 až 7 mesiacov.

Vo veľkých voliérach zotrvajú bažanty až do okamihu, kedy si ich zákazníci kúpia. Kedysi boli stovky vtákov predané aj do zahraničia, najmä do Talianska. V súčasnosti nestačí rozhanovská farma pokryť dospelými bažanatami ani záujem zo Slovenska. "Celú ročnú znášku musíme mať už na jar zazmluvnenú, aby sme vedeli, koľko bažantov máme odchovať," pokračuje MVD. Miško. "Kedysi bola naša produkcia založená hlavne na predaji tzv. jednodňových kurčiat. Bolo to pre nás výhodné, lebo naše náklady boli minimálne. Záujem o takéto kurčatá však ovplyvnila vtáčia chrípka. Odberatelia začali mať strach, že v prípade veterinárnych opatrení budú musieť celý svoj chov utratiť. Preto si radšej počkajú na dospelé jedine, ktoré môžu okamžite použiť..."

Tým ale v Rozhanovciach vzniká problém s ich odchovom. Bažantnica má obmedzené priestory, ktoré umožňujú odchovať vo voliérach maximálne sedem tisíc dospelých bažantov. Ak by chceli viac, museli by postaviť ďalšie voliéry, ale to je spojené s problematickým a zdĺhavým odkupovaním pozemkov od vlastníkov. Preto je snahou vedenia bažantnice predať časť svojej produkcie skôr, než bude náročná na priestory. Teda aspoň vo veku piatich - šiestich týždňov.

Mäso za 100 Sk

Cena dospelého bažanta sa pohybuje okolo 220 korún bez DPH. Ideálne je predať ho okamžite, ako sa pekne sfarbil a dorástol do poľovnej veľkosti. Každé ďalšie držanie vo voliére zvyšuje jeho náklady na chov. Predajná cena pritom nerastie. Pre odberateľov, teda väčšinou poľovné združenia, je organizovanie komerčných poľovačiek celkom slušný biznis. Kým za jedného bažanta zaplatia bažantnici okolo 250 korún, cena odstreleného sa pohybuje okolo 15 eur, teda vyše 500 korún. Keď sa organizuje hon, za obeť bežne padne aj stovka či viac kohútov a sliepok...

Mimochodom, podľa zákona sa môžu bažanty vo voľnej prírode strieľať od 1. novembra do 31. decembra. V bažantniciach až do konca februára. Preto sa komerčné poľovačky organizujú práve na konci roka. Vtáky, ktoré sa nepodarí predať živé, predávajú chovatelia aspoň na mäso. A to čo najskôr, lebo ich dodatočným kŕmením im stúpajú náklady. Cena nie je príliš vysoká a pohybuje sa okolo 100 korún za kus.

Hoci sa zdá, že bažant váži viac, sliepka má iba kilo a kohút 1,4 kg. Váhu trochu skresľuje našuchorené perie a chvost, ktorý dosahuje dĺžku aj pol metra, u niektorých vzácnejších druhov až meter. Mäso z bažanta je veľmi chutné a existuje niekoľko osvedčených receptov. Napríklad bažant na víne, s jablkami či brusnicami. "Výborná je aj polievka," tvrdí MVDr. Miško. "Keďže odstrel bažantov organizujeme vo svojich revíroch aj my, poľovníkov hostíme práve polievkou. Pripravuje sa ako klasická slepačia s rezancami."

Hoci sa na poľovčkách stáva všeličo, v rozhanovskej bažantnici si ešte žiaden poľovník nepomýlil kolegu s vtákom. Krušnejšie chvíle zažili na love diviakov. Poľovník netrafil kanca, bežiaceho mu oproti po lesnom chodníku. Len tak-tak, že stihol povyskočiť a roztiahnúť nohy, aby pod ním prebehol. "Rozzúrený diviak dokáže ´nepriateľa´ vážne poraniť. Má ostré kly, a prudkým myknutím hlavy trhá kožu ako papier. Zvlášť nebezpečný je pre psov, ktoré majú na poľovačkách za úlohu plašiť zver. Ak sa dostanú diviakovi na dosah, dokáže im rozpárať brucho," vraví MVDr. Miško. To už je ale iné rozprávanie. A o tom, ako v rozhanovských revíroch vyzerá poľovačka na diviaka či jeleňa, až niekedy nabudúce...

Róbert BEJDA

Autor: Bazilišok Páskovaný

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári