Z chlapca urobil futbalovú loptu
Prípadov úmrtí malých detí sú v súdnych archívoch desiatky. Zväčša vyjde najavo, že smrti predchádzalo zanedbanie starostlivosti zo strany rodičov alebo lekárov, ale zriedkavé nie je ani násilie. Presne ako v prípade, ktorý prinášame vo vhodne čitateľsky upravenej forme.
Jolana držala v náručí dieťa, zabalené v špinavej deke a ponáhľala sa do zdravotného strediska. Keď vošla do čakárne, ignorujúc ďalších pacientov zabúchala na dvere ordinácie. Po chvíli sa v nich objavila sestrička.
"Malý spadol na zem. Je strašne ticho a ja neviem, čo mám robiť," spustila 17-ročná Jolana.
"Počkajte, až na vás príde rad. Ostatné mamičky tiež čakajú na pána dokora," povedala sestrička a chcela zavrieť dvere.
"Ale malý sa ani nepohne," nástojila Jolana na prednostnom ošetrení.
"Ukážte mi toho chlapca," ozval sa hlas lekára z ordinácie. Jolana vošla dnu a položila syna na stôl. Rozbalila deku a lekár s úžasom pozeral na sinavú telíčko. Rýchlo sa k nemu sklonil a skríkol: "Preboha! Veď je mŕtvy! A už niekoľko hodín! Čo sa s ním stalo?!"
Jolana zabodla zrak do zeme. "Spadol mi na zem, keď som mu chcela dať čistú plienku."
Doktor na ňu vyštekol: "A prečo ste prišli až teraz?!"
Počerná dievčina chvíľu premýšľala. "Lebo keď stíchol, myslela som, že zaspal."
Lekár sa ešte raz pozornejšie zahľadel na dieťa. Potom pokrútil hlavou. "Nehovorte mi, že to dieťa iba spadlo na zem!" Odstúpil od stola a zodvihol telefón. "Myslím, že to všetko budete musieť vyrozprávať policajtom. A radím vám, aby ste vynechali tie nezmysly, čo ste natárali mne..."
Súdna pitva lekárove podozrenie potvrdila. Zranenia v žiadnom prípade nemohli vzniknúť pádom, iba ak z výšky aspoň 10 metrov. Všetko nasvedčovalo tomu, že išlo skôr o úder tupým predmetom. Jolana spočiatku opakovala to isté. Dušan jej spadol na zem, potom chvíľu plakal a stíchol. Až po niekoľkých dňoch, keď jej policajti pohrozili väzením, všetko rozpovedala.
V ten osudný utorok dostal Gejza sociálnu podporu. Ako vždy v tento slávnostý deň, zastavil sa v krčme. Zaplatil dlhy, dal si pár frťanov a v obchode kúpil fľašu rumu. Cestou z nej upíjal, až došiel k Jolane, u ktorej od návratu z výkonu trestu býval. To, že mala 7-mesačného syna s Ferom, mu neprekážalo. Jednak sa mal kde vyspať i najesť a tiež mal ženu, ktorá mu bola po vôli. Fero, Dušanov otec, mal byť v base ešte tri roky a tak Gejzu netrápilo, čo bude zajtra či o mesiac.
Jolana bola od rána nervózna. Dušan stále plakal a mal zvýšenú teplotu. Skúšala ho dojčiť, ale nemala mlieko. Tak mu dala čaj. Dieťa však bolo nespokojné a plačom to dávalo najavo. Jolana sa ho snažila nepočúvať a fajčila jednu cigaretu od druhej. Keď prišiel Gejza, naliala si rumu aj ona a spolu popíjali asi hodinu. Medzitým dala synovi silný ruský čaj, aby už konečne zaspal. Podarilo sa. Okolo deviatej zvalil Gejza svoju družku na posteľ a rukou jej zašiel medzi stehná...
Výkriky matky a otčima Dušana zobudili. Opäť začal nahlas plakať. "Zavri hubu, ty smradľavé šťaňa!" - zrúkol Gejza na malého, no ten sa ako natruc rozreval viac. "Rob niečo s tým deckom, lebo mu takú strelím, že bude spať ako v narkóze," zastrájal sa Gejza a drgol do Jolany. Tá iba tak, bez ničoho, vstala z postele a podišla k postieľke. Vzala malého na ruky a tíšila. Nebolo jej to však nič platné. Plač neustával.
Gejza si nalial plný pohár a sledoval nahú Jolanu, ako chodí s dieťaťom hore dole po chatrči. Rev sa mu zarezával do uší ako žiletka, ale krv, nahrnutá v rozkroku, mala väčší účinok. "Hoď ho do postele a poď si ľahnúť," povedal Jolane a tá okamžite príkaz splnila. Kým obaja vzdychali v objatí, Dušan reval, čo mu sily stačili. Pitva neskôr potvrdila, že mal zápchu...
Po piatich minútach to Gejza nevydržal. "Veď ja ťa utíšim, keď norozumieš svojej matke!" - zreval a vyskočil z postele. Podišiel k postieľke, schmatol chlapca pod pazuchami a zodvihol do výšky. Naposledy ním zatriasol, akoby mu dal šancu stíchnuť, no keď plač neprestal, šmaril dieťa o zem. Vzápätí do neho kopol, až odletelo na tri metre a narazilo o plechovú stenu. Potom stíchlo. Gejza ho zodvihol a hodil do postieľky. "No vidíš. Konečne si dostal rozum," povedal a ľahol si späť k Jolane, ktorá celý výjav sledovala. Možno ho aj vnímala, no vzhľadom na množstvo vypitého alkoholu si vôbec neuvedomila, že jej syn práve utrpel smrteľné zranenie.
"Ten chlapec je akýsi čudný," budila ráno Jolana svojho druha. "Akoby nedýchal."
Gejza vyskočil z postele, chytil chlapca za ruku a povedal: "Je mŕtvy."
Jolana začala hystericky kričať: "Čo budeme robiť?!"
Jej druh na ňu zrúkol: "Nerev! Pôjdeš k doktorovi a povieš, že ti vypadol z rúk, keď si ho prebaľovala. Ale nepovedz, že vieš, že je mŕtvy. Rob sa, že o tom nevieš. Lebo inak nás zavrú..."
Hoci hrozilo trestné stíhanie aj Jolane, nakoniec sa mu vyhla. Gejza D. vyfasoval za ublíženie na zdraví 8 rokov v II. NVS.
rob
Autor: Bazilišok Páskovaný
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
