pravidelnú dávku nikotínu. Ak nie kvoli sebe, tak aspoň kvôli ľuďom okolo neho, ktorí sa bez vlastného pričinenia stávajú pasívnymi fajčiarmi. My sme boli zvedaví, aké skúsenosti s týmto zlozvykom majú známi Košičania.

MUDr. Danica Caisová by kvôli cigaretám nevstala z postele

V tehotenstve jej cigarety voňali najviac

Psychiatrička MUDr. Danica Caisová si cigaretky dopriava už od vysokoškolských rokov. "Obaja moji rodičia fajčili. Mama dovtedy, kým žila, čiže fajčila ešte ako 84-ročná. Kvôli tomu mi to ani nezakazovali, takže mala som to uľahčené," spomína.

Za celú dobu ani raz nepocítila túžbu, zbaviť sa tejto neresti, lebo jej neholduje bezvýhradne. Bez cigarety dokáže byť aj dlhší čas. "Nikdy by som kvôli cigaretám nevstala v noci z postele a išla si ich kúpiť. Doma v byte vôbec nefajčím, jedine na balkóne, alebo záhradke. Svoje fajčenie nepovažujem za závislosť a viem, že keby som si povedala, že s tým končím, tak by som to dodržala."

Jej denná dávka nikotínu sa pohybuje od dvoch do 10 cigeriet. Má aj dni, keď si nezapáli ani jednu. "Úplne som prestala fajčiť v tehotenstve, ale paradoxom je, že vtedy mi cigarety najviac voňali a musela som sa doslova zdržiavať. Keď si mama zapálila, musela som z izby odísť, lebo sa mi ťažko odolávalo." Cigaretku si najradšej vychutná pri kávičke, pri posedení s priateľmi a po práci. Spája sa jej totiž s rituálom relaxu, uvolnenia. "Cez deň v práci vôbec nefajčím. Po práci sa už unavená a teším sa na to, ako si pri nej oddýchnem."

MUDr. Caisová sa považuje za ohľaduplného fajčiara. Nikdy nefajčí tam, kde sa to nepatrí, alebo kde by mohlo niekomu vadiť. Súčasný trend v zahraničí, vďaka ktorému si fajčiari dávku nikotínu musia "vychutnať" pred podnikom, neschvaľuje. "Je to diskriminácia. Všetkého by malo byť s mierou. Ľudí netreba takýmto spôsobom odúčať fajčiť, aj tak sa neodučia a budú sa cítiť voči nefajčiarom nerovnocenne. Účet predsa platia rovnako. Ľudí treba naučiť fajčiť kultúrne a na to by mali slúžiť vyhradené sekcie."

Včerajší deň bez tabaku si psychiatrička uctila doslovne - nezapálila si ani jednu.

boa

Herec Jozef Úradník podstúpil v antinikotínovom centre v Ostrave odvykaciu kúru

Mal aj také dni, keď vyfajčil okolo 40 cigariet

Šéf činohry Štátneho divadla Košice, herec Jozef Úradník, si s fajčením definitívne poradil. Podarilo sa mu prestať fajčiť a už tri roky mu cigareta ku šťastiu vôbec nechýba.

"Začal som fajčiť pomerne neskoro, až keď som mal asi 22 rokov," spomína. "Počas strednej školy som totiž veľa športoval. Až počas vysokej školy som sa naučil fajčiť, veď tam fajčil každý. Spočiatku si zo mňa spolužiaci robili srandu, že neviem fajčiť, tak som si povedal - ja vám ukážem, že sa to viem naučiť. Myslel som si, že s nimi vybabrem. Pravda je však taká, že som vybabral sám so sebou, lebo som sa na cigaretách stál závislý."

Najviac sa k cigarete utiekal počas skúšobného obdobia v divadle, pred premiérou alebo pred absolventskými skúškami na konzervatóriu, keď končili štúdium jeho žiaci. "Boli také dni, kedy som za deň vyfajčil aj 40 cigariet. To som si doslova pripaľoval jednu cigaretu od druhej. Mal som aj pár pokusov prestať. Hovorí sa totiž, že prestať fajčiť je tá najjednoduchšia vec, môže sa vám to podariť aj každý deň. Ide ale o to - vydržať. Mal som jedno také obdobie, kedy sa mi podarilo nezapáliť si celý polrok. Lenže potom som bol majster sveta a myslel som si, že keď si zapálim jednu cigaretu, že sa nič nemôže stať. Lenže to bol omyl, opäť som do toho vhupol."

Aj keď si uvedomoval, že fajčenie je škodlivé, nikdy nemal nejakú špeciálnu motiváciu k tomu, aby prestal fajčiť. "Veľmi to však prekážalo mojej manželke a tá sa od svojej priateľky dozvedela o akomsi antinikotínovom centre v Ostrave. Povedal som si - dobre, mám tam švagra, zájdeme na návštevu a vyskúšam to. Celé to spočíva v tom, že človek má v mozgu sínusoidy, kedy má alebo nemá chuť na cigaretu. Keď je tá sínusoida na vrchole a vy máte chuť zapáliť si, tak váš mozog impulzom presvedčia, že chuť nemáte a sínusoidu znížia. Celá táto kúra trvala asi dvadsať minút a ja už tri roky nefajčím! Aj som pár kamarátom odporučil toto centrum, boli tam moji kolegovia z divadla, no už cestou domov v aute mali takú chuť na cigaretu, že už z toho omdlievali. Tak zastavili a zapálili si... Nevydržali to. Asi je to aj o tom, ako silno presvedčíte sám seba, že táto kúra funguje. Veď sa hovorí, že viera je veľmi silná a ide o to, presvedčiť svoj mozog, že nemá chuť na cigaretu."

Dnes keď si niekto pri ňom zapáli, chuť na cigaretu sa nedostaví. "Práveže mi začal prekážať ten pach. Ani nie tak zo samotného tabaku, veď ten je často pekný voňavý. Ale keď ostane ohorok v popolníku, to mi prekáža," dodal.

kid

Vierka Ihnátová občas nevie voňavému šluku odolať

Zachutila jej už prvá cigareta

Moderátorka košického Kiss rádia Vierka Ihnátová si prvý krát zapálila cigaretu v trinástich. "Bola som ako všetky ostatné deti - zvedavá. Problém bol však v tom, že zatiaľčo mnohým ostatným bolo zle, krútila sa im hlava alebo ich bolel žalúdok, mne zachutila už prvá cigareta. No a potom to už šlo. Zo zvedavosti sa stala závislosť," prezradila Vierka.

Čím ďalej, tým fajčila denne viac cigariet. "Dospelo to potom až do takého štádia, ako som mala pred štyrmi rokmi, že som fajčila škatuľku cigariet denne. Najviac sa pod to podpísalo prostredie v práci. Už osem rokov pracujem v rádiách, kde je veľa fajčiarov. Veď sa mi aj podarilo prestať fajčiť, no stroskotalo to práve v práci. Nefajčila som dva roky, no potom som nastúpila do Rádia Kiss a pod vplyvom kolegov som si znovu zapálila... Dnes to však už nie je v takej miere ako kedysi, dnes si dám iba päť až desať cigariet za mesiac. Nie je to už o závislosti na nikotíne, skôr si dám len tak - pre chuť."

Keďže cigaretu k životu nevyhnutne nepotrebuje, nemá problém si i niekoľko týždňov nezapáliť. "Včera som si v rámci Svetového dňa bez tabaku cigaretu odpustila. Myslím si, že takýto deň by pre mnohých mohol byť začiatkom odvykania si... Len ono je to niekedy veľmi ťažké. Možno, ak by som sa nepohybovala medzi ľuďmi, ktorí fajčia, prestala by som. Je to totiž ako keď pred vás niekto dá rozbalenú čokoládu a tá krásne rozvoniava - no skúste odolať a nedať si..."

kid

Malka Sýkorová si rada zapáli ku káve

Ak ju niečo zamestnáva, na cigaretu si nespomenie

Moderátorka televízie NAŠA Malka Sýkorová je skôr príležitostným fajčiarom. "Dá sa povedať, že som tomuto zlozvyku dosť dlho odolávala, pretože fajčiť som začala len asi pred šiestimi rokmi. Postaralo sa o to prostredie v televízii, kde fajčí vari každý. No a keďže pri cigaretke sa riešili všetky problémy, tak nejak prirodzene z toho vzišlo, že som fajčiť začala aj ja. Ostatní v práci si už totiž robili zo mňa žarty, že keďže popri nich fajčím pasívne, tak by som im mala platiť za cigarety," prezradila s úsmevom.

Dokonca si spočiatku musela na cigaretový dym zvykať. "Doteraz nie som nejakou náruživou fajčiarkou a môžem povedať, že na nikotíne závislá nie som. Skôr si zapálim vtedy, ak máme v práci stres, alebo keď si chcem v pokoji vychutnať kávičku - k nej sa mi cigaretka celkom hodí." Keďže nepatrí medzi tých, ktorí bez cigarety nevedia vydržať, nemá problém nefajčiť aj niekoľko dní. "Napríklad cez víkend, kedy sa nepohybujem v televízii, ale zamestnáva ma niečo úplne iné, tak si na cigaretu ani nespomeniem. Alebo tiež keď som veľmi zaneprázdnená a nemám čas, tak si nezapálim."

Raz sa jej podarilo s fajčením prestať - na pomerne dlhý čas. "Keďže nie som na nikotíne závislá, tak som proste zahasila cigaretu, vyhodila som škatuľku a povedala som si - to bola posledná. Podarilo sa mi takto nefajčiť rok a pol. Lenže potom som začala znovu - opäť kvôli prostrediu v práci. Najprv som si občas od niekoho cigaretku vzala, keď ma ponúkol a potom - keďže fajčiari najradšej majú vlastné cigarety - som si kúpila znovu škatuľku a už to šlo... Je však možné, že raz sa znovu rozhodnem s tým prestať, pretože si veľmi dobre uvedomujem všetky negatíva, ktoré to so sebou prináša."

kid

Viktor Gumán si zapáli, ale nie je závislý

Cigaretkou rieši stres

Slovenský reprezentant vo vzpieraní Viktor Gumán svoju malú neresť pred okolím neskrýva. "Nemám trinásť rokov, aby som pred rodičmi či trénerom tajil, že si sem-tam zapálim. Pokiaľ z toho nie je fyzická závislosť, nemám s tým problém. Keď dospejem do toho štádia, že s fajčením budem chcieť skončiť, tak to určite dokážem. Športovci majú pevnú vôľu, dokážu viac ako bežný človek, základ je chcieť."

Prvá cigaretka ho vraj vôbec nepresvedčila o tom, že je to tá správna frajerina. Ale povedzte, kto z nás to v mladosti neskúsil? "Prvý raz som si z cigarety potiahol niekedy v šestnástich, ale nemal som z toho nijaké super pocity, nevidel som v tom nič zaujímavé. Fajčiť som sa naučil až na vysokej škole. Cigaretku si dám ku kávičke, a tak, vtedy chutí najlepšie. Ale viac-menej som len príležitostný fajčiar."

Tých príležitostí nie je v plnom tréningovom zaťažení veľa. "V prípravnom období, samozrejme, idú cigarety bokom. Siahnem po nich iba vtedy, keď je viac stresu v práci ako hodín v telocvični." Aj fotografia s cigarou pod nosom na svetovom šampionáte v Dominikánskej republike vraj vznikla len náhodou, Viktor nie je práve ich labužníkom. "Bola to len taká zaujímavosť, lebo v Santo Domingo ponúkali cigary na každom kroku. Ale raz si ju naozaj zapálime, keď sa so starou gardou, teda s Ondrejom Kutlíkom a Martinom Tešovičom, s ktorými to ťaháme na medzinárodnom fóre už desať rokov, prebojujeme na olympijské hry do Pekingu. Vtedy si cigaru slávnostne vychutnáme."

mat

Richard Havrilla je zarytý antifajčiar

Po šluku z cigary mu nebolo dobre

Medzinárodný futbalový rozhodca Richard Havrilla vyriešil svoj vzťah k cigaretám už niekedy v pätnástich. "Asi každý to chcel raz vyskúšať. Bolo to už dávno, ale pamätám sa, že po prvej cigarete mi bolo veľmi zle, takže už vtedy som mal problém s fajčením vyriešený. Mne je aj vtedy zle, keď v mojom okolí fajčí niekto iný. Našťastie, vo firme, ani v mojej rodine, fajčiarov nemám. A zo mňa sa stal zarytý antifajčiar."

Proti fajčiarom by bojoval aj radikálnejšie ako sa postupuje u nás. "Riešil by som to podľa vzoru írskeho zákonodarstva, kde vyhlásili dokonca zákaz fajčenia aj v puboch, ktoré si bez cigaretového dymu ani nemožno predstaviť. Vo všetkých uzavretých priestranstvách by malo byť fajčenie zakázané. Mnoho ľudí to schvaľuje. Neviem, či je moderné nefajčiť, ale rozhodne je to zdravé."

Jedinou výnimkou je podľa R. Havrillu slávnostná cigara. "Keď som sponzoroval futsalistov a boli sme majstrami republiky, tak si z nej potiahol každý z hráčov, mňa nevynímajúc. Ale na druhý deň som sa cítil hrozne. Cigara a šampanské síce patria k takýmto šťastným okamihom športovcov, ale na verejnosti alebo v televízii by sa to nemalo ukazovať, športovci sú predsa vzory pre mladých. Páčilo sa mi, že nedávno po finále Nemeckého pohára sa oslavy bez cigár a šampanského zaobišili. Občas dostávam cigary ako prezent. Keďže mne sú nanič, zaviedol som takú tradíciu, že po každom zápase ktorý hráči MFK vyhrajú, dám jednu masérovi mužstva Jankovi Kuchárovi. Ale musím povedať, že ich mám ešte plno..."

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári