Raketa mu prirástla k ruke i srdcu, ale nastal čas vymeniť ju za gitaru

Karola Kučeru majú Slováci zafixovaného ako tenistu, ktorý má na svojom konte skalpy takých hráčov ako Američania Pete Sampras či Andre Agassi. Po rokoch však ukončil profesionálnu športovú kariéru a tenisovú raketu vymenil za gitaru. Na trhu je už i jeho debutové cédečko, ktoré nahral so svojou kapelou Exit 40 s názvom "Ochránim ťa pred zlým dňom". Cestu do Košíc si našiel za rodinou ale i na promo rozhovory k albumu.

"Na východ Slovenska, bohužiaľ, chodievam pomerne málo. Pritom moja mama pochádza z Trebišova a jednu tetu mám aj v Košiciach. Ako dieťa si veľmi dobre pamätám, že som chodieval na prázdniny do Trebišova. Aj dnes, keď mám chuť vypadnúť z Bratislavy a prísť na iné myšlienky, tak zájdem na východ, za starými kamarátmi a za rodinou," prezradil K. Kučera.

V najbližších dňoch bude v Košiciach opäť, prijal totiž ponuku zúčastniť sa na tenisovom turnaji Steelers Tennis Cup. Uskutoční sa v tenisovom areáli na Aničke. "Už tri roky som sa sľuboval riaditeľovi turnaje Braňovi Stankovičovi, že prídem. Tento rok som zrušil všetky ostatné povinnosti, aby som mohol prísť. Veľmi sa na to teším, rovnako ako na tenisovú seniorskú ligu v Nemecku. Som však v rozpakoch, ako to všetko dopadne, pretože som v poslednej dobe raketu veľmi často v ruke nedržal..."

K hudbe mal vždy blízko

O tom, že popri rakete rovnako rád do rúk berie i gitaru, sa v jeho prípade už dlhšie vedelo. Pred pár týždňami však už mohol pokrstiť svoje vlastné cédečko. "S hudbou som sa pohrával už dávnejšie, no viac som sa jej začal venovať po tom, ako som prestal s tenisom. Mal som totiž na hudbu potom viac času. V priebehu posledného roka svojej kariéry som už hral mininum zápasov, tak som sa viac začal venovať muzike. Začal som pomaly dávať dohromady materiál, ktorý by mohol ísť na cédečko."

Keďže sa hudbe venuje už dlhšie, aj skladby na jeho albume nie sú úplne nové. "Niektoré majú aj zo dva či tri roky. S kapelou sme ešte pred časom z ´pasie´ skúšali posielať nejaké naše piesne na rôzne súťaže. V súťaži Slovenského rozhlasu s názvom Duel sme celom uspeli - skončili sme tretí. Čo sa týka albumu, dá sa povedať, že je takpovediac gitarový. Ale pri tých novších skladbách sa viac do popredia dostáva aj klavír."

K. Kučera sám nevie, kedy to vlastne začal s hudbou myslieť vážne. "Ja vlastne doteraz nemám pocit, že to myslím smrteľne vážne. Hudba bola pre mňa vždy na odreagovanie sa od tenisu. Keď som mal trochu voľného času popri zápasoch a tréninoch, tak mi dobre padlo, ak som si mohol zahrať. Odreagoval som sa, mohol som takpovediac vypnúť zo športu a pri hudbe som dostal novú energiu do tenisu. Keď som s tenisom definitívne skončil, mal som pocit, že ostalo v mojom živote prádzne miesto. Stále viac a viac som preto uvažoval nad muzikou."

Album je už na svete od 1. mája, K. Kučera sa s kapelou chystá aj na koncerty. "Uvažovali sme nad letnými festivalmi, ale s veľkými pódiami nemáme skúsenosti. Tak sme si povedali, že oveľa lepšie by bolo ísť na malú šnúru po kluboch niekedy na jeseň."

Je hrdý, že bol tenista

Pre mnohých ľudí, ktorí K. Kučeru neodmysliteľne spájali s tenisom, bolo veľkým prekvapením, keď sa dal na spevácku dráhu. "Už je to zvyk, že ma každý pozná s raketou v ruke a keď ma zbadajú s gitarou, tak chvíľu netušia, čo sa vlastne deje. Ale pomaličky sa aj táto sféra môjho života dostáva ľuďom do povedomia, veď sa už toho dosť veľa popísalo, že hrávam v skupine. Neprekáža mi to, že ma označujú ako tenistu, ktorý spieva. Veď ja som hrdý na to, že som bol tenista. Neriešim to, či mi takáto nálepka ostane, sám nepociťujem potrebu sa jej zbavovať. Možno ak ostanem pri hudbe dosť dlho, tak o desať rokov si už málokto spomenie, že som vlastne hrával tenis. Lenže kto vie, ako to bude, veď možno sa mi nepodarí ani len vydať ďalší album..."

Rozhodnutie skončiť s tenisom K. Kučera dlho a veľmi dobre zvažoval. "Nebolo možno až také ťažké prestať hrať, ako zaradiť sa znovu do normálneho života a robiť niečo nové. Jedno obdobie sa definitívne skončilo, bolo treba začať iné. Už posledný rok kariéry tenistu bol pre mňa veľmi ťažký. Tenis zo mňa pomaly a prirodzene vyprchával, nebol som schopný sa na stopercent pripraviť na zápasy. Posledné dva roky šla moja forma do úzadia a rozhodol som sa ukončiť to."

Ukončenie kariéry v akejkoľvek oblastni nikdy nie je jednoduché. "Bojoval som s tým, aj keď som cítil, že to prichádza. Posledné dva roky som hrával na veľmi málo turnajoch. Mal som sezóny, kedy som bol na 30-tich turnajoch, neskôr to bolo 20, posledné dva rok len 10 či 15. Dá s povedať, že to šlo s mnou do stratena. Postupne som cítil, že fyzicky nie som pri sile a čím ďalej tým viac bolo pre mňa ťažké sa pripraviť na zápas. Musel som tomu obetovať viac času, ako pred tým. Vtedy však už bola na svete aj dcérka a ja som chcel byť viac doma. Nejak prirodzene to potom vyplynulo tak, že som sa rozhodol skončiť."

Tenisu sa však chce venovať aj naďalej. Predsa len je to šport, ktorému venoval väčšinu svojho času doposiaľ. "Pre mňa bola dilema číslo jedna, či nejakým spôsobom chcem pokračovať v tomto športe. Vyskúšal som si i trénerskú činnosť, no veľmi rýchlo som prišiel na to, že to nie je o nič jednoduchšie ako hrať. Povedal by som, že je to dokonca ťažšie. Musel som organizovať tréningy, vždy byť na nich s hráčom, starať sa o neho, ísť s ním na všetky turnaje, odovzdávať mu skúsenosti... Myslím si, že je ešte skoro na to, aby som trénoval. Nevylučujem, že sa k tejto profesii vrátim, keď budem starší. Mal som však pocit, že som ešte mladý a že pokojne môžem vyskúšať čosi úplne iné ako šport. Myslím si ale, že jedného dňa sa k tenisu vrátim. Bez rakety si totiž neviem svoj život predstaviť, prirástla mi k ruke i k srdcu. Pociťujem potrebu odovzdávať svoje skúsenosti. Bolo by mi ľúto, keby to všetko, čo som sa naučil a čo som prežil, som si nechal len pre seba."

Na tréningy sa mu nechcelo

Tenisovú raketu chytil do rúk ako osemročný, gitaru v pätnástich. "Zaujímavé je, že obidve veci sa ku mne dostali cez jedného a toho istého človeka - môjho suseda, s ktorým sme spolu vyrastali. On chodil na klavír, každé ráno som sa budil na to, že skúšal... A spolu sme chodili i na tenis. Teraz je z neho doktor, už sa nevenuje ani tenisu a ani hudbe. Ja som s tenisom skončil a s hudbou začínam..."

Tak ako vari každé dieťa, z ktorého rodičia chcú mať športovca, ani jemu sa na tréningy nechcelo chodiť. "Potreboval som, aby ma v tom rodičia podporovali a dalo by sa povedať, že v istých chvíľach museli nado mnou stáť s bičom, pretože mňa to ťahalo kdekoľvek inde, len nie na kurt... Boli však roky, kedy ma tenis veľmi chytil a sám som vyvýjal aktivitu. V dvadsiatich som šiel do Prahy, pretože som sám cítil, že ak sa mám posunúť ďalej, tak musím zmeniť trénera."

Aj keď bezpochyby patrí medi tých slovenských tenistov, ktorí ostanú vrytí v pamäti športových fanúšikov a na svojom konte ma mnoho dôležitých víťazstiev, určite mu ostali nesplnené tenisové sny. "Myslím si, že čo sa týka výkonnosti, tak som to dotiahol nad svoje očakávania. Nemyslel som si, že sa dostanem v rebríčku tenistov až tak vysoko. Keď som sa však tam už dostal, tak som dúfal, že sa tam udržím dlhšie. Začal som veriť, že sa mi to podarí, no prišli zranenia a už nikdy som sa nedostal do takej dobrej formy... Keď sa už človek dostane tak vysoko, chce tam zotrvať, snaží sa zdokonaľovať, zlepšuje sa vo všetkých maličkostiach. Trošku ľutujem, že to obdobie, kedy som sa pohyboval medzi dvadsiatimi najlepšími tenistami sveta, trvalo len dva roky..."

Má však za sebou úspechy, na ktoré môže byť právom hrdý. "Isteže je pár zápasov, ktoré mi utkveli v pamäti. Sú to však aj také, pri ktorých som už mal pocit, že zápas mám pevne v rukách, no nakoniec som ho prehral. Vtedy je najťažšie takýto neúspech hodiť za hlavu, vrátiť sa na kurty, prinútiť sa znovu trénovať a súťažiť... Boli obdobia, kedy sa mi nedarilo, k tomu všetkému som bol preč od rodiny. Som veľmi rodinne založený a zle som to znášal. Na druhej strane si však pamätám pár zápasov, ktoré stáli za to. Napríklad keď som na Australian Open porazil Peta Samprasa, ale tiež na zápas, kedy som v šestnástich porazil Maroša Vajdu. Ten si pamätám ako prelomový v mojej kariére. Posunul ma ďalej."

Do Celebrity Camp ho museli lámať

Úspechy na športovom poli ale i jeho snaha presadiť sa v oblasti muziky z neho urobili na Slovensku známu a pomerne populárnu osobnosť. Zrejme preto sa tvorcovia show televízie JOJ Celebrity Camp rozhodli zaradiť ho medzi 26 súťažiacich.

"Trochu ma museli na to lámať, no nakoniec som sa nechal presvedčiť," spomína K. Kučera. "Bolo to v období, kedy som bol doma, už som nehral tenis a navyše som dlho pred tým nebol na žiadnej poriadnej dovolenke. Dá sa povedať, že ma zlomili hlavne na prostredie. Keď totiž za mnou režisér programu prišiel, tak si otvoril notebook a pustil mi video, ako to bude krásne na tom ostrove vyzerať. Vtedy som sa nechal zlákať na krásne pláže a more. Povedal som si - na kamery som predsa celkom zvyknutý, to mi prekážať nebude. Fyzicky som na tom dobre, takže aj súťaže by som mohol zvládať... S odstupom času môžem povedať, že som ani len netušil, do čoho to idem. Ostal som tam tri týždne a musím povedať, že to bola príjemná skúsenosť."

Aj keď televízia JOJ divákom ponúka najmä hádky a roztržky, K. Kučera si práve naopak na ostrove našiel priateľstvá. "So Sagvanom Tofim aj s Karolom Csinom sa z nás stala taká malá partička. Doteraz sa stretávame. Ja osobne nemôžem povedať, že by som s niekým mal konflikty. Isteže, pár ľudí ma nepríjemne prekvapilo svojim správaním, ale s nikým som problém nemal."

Aj keď svoje účinkovanie v Celebrity Campe považuje za príjmné, rozhodne to nebolo jednoduché. "Nebola to pre nás dovolenka. Neraz sme sa ocitli v životu nebezpečných situáciách a bez zveličovania môžem povedať, že tam pár krát šlo o krk. Janko Lehotský napríklad vypadol z lode a pokojne sa mohol utopiť. Bolo tam veľa zranení, ešte šťastie, že sa nikomu z nás nestalo nič vážne..."

Dátum narodenia: 4. marec 1974

Znamenie: Ryby

Miesto narodenia: Bratislava

Rodinný stav: ženatý

Relax: hudba

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári