mesto hradbami získali Košice v roku 1290.

Prvá etapa mestského opevnenia sa dátuje do rokov 1260 až 1290. Prešlo komplikovaným vývojom a má množstvo stavebne odlišných etáp. Prvé tri boli pomenované podľa uhorských vládnucích dynastií ako Arpádovská, Luxemburská, a Korvínovská. Za nimi nasledovali tri moderné bastiónové etapy. Posledné fortifikačné stavby Košíc sa stavali v rokoch 1706 až 1710 za povstania Františka II. Rákocziho.

Prvý hradbový pás bol postavený z lomového kameňa do výšky 6 - 8 metrov s celkovou dĺžkou 2 260 m s piatimi až šiestimi bránami a asi 20 baštami. V prvej polovici 15. storočia hradby prestali vyhovovať potrebám mesta a začal sa budovať nový, tzv. parkanový múr dlhý 2355 m s vodnými priekopami, do ktorých privádzali vodu z Čermeľa a Mlynského jarku. Postupne nevyhovoval ani tento obranný systém a bol postavený nový vo vzdialenosti približne 40 - 50 metrov od vtedajších hradieb osadený tzv. delostreleckými rondelami. Obranný systém začal stáť v ceste rozvoju mesta, preto ho postupne odstraňovali a okolo roku 1806 už súvislé opevnenie v meste neexistovalo.

V súčasnosti je registrovaných 26 fragmentov, z ktorých najväčší je 206 m dlhý kus parkanového múra. Areál Dolnej brány je z nich najväčší a najzaujímavejší. Najzachovalejšie sú viaceré bašty, pochádzajúce z viacerých stavebných etáp a zo všetkých troch ochranných pásov.

Dodnes sa zachovali viditeľne časti hradových múrov na uliciach Čajkovského, Hrnčiarskej, Podtatranského, Kováčskej, Starej baštovej, Štefánikovej, Zbrojničnej, Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej. Časť hradbových múrov je použitá ako oplotenie dvorov alebo zabudovaná v murive domov, ktoré pozdejšie postavili pri hradbách.

Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Hrebendova ulica na Luniku IX.

Autor: pod

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári