(1914-1975). Vlastným menom sa volal Pavol Horovčák a používal pseudonymy Ján Onda, Pavol Horov, Peha, Péhá, PeKa, P. U. Horov, Urban Čák, Urban Horov a i. Narodil sa v Bánovciach nad Ondavou v rodine maloroľníka. Vzdelanie získaval v rodnej obci, Moravanoch, študoval na gymnáziu v Michalovciach a učiteľskú akadémiu v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ slovenčiny, dejepisu a geografie.
V rokoch 1945-1950 bol pracovníkom Československého rozhlasu v Košiciach, neskôr jeho riaditeľom. Od roku 1951 žil v Bratislave, kde bol šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, potom tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a pracovníkom Slovenského ústredia knižnej kultúry.
Publikovať začal v študentských časopisoch Lúč, Študentský časopis a Svojeti. Prispieval do Elánu a Slovenských smerov. Jeho básne obsahovali prírodné motívy, ale aj protesty proti vojne a fašistickému násiliu. Od roku 1964 sa venoval len literárnej tvorbe. Debutoval zbierkou básní Zradné vody spodné, v ktorej reagoval na vojnové udalosti. Tejto téme zostal verný vo viacerých zbierkach. Jeho umeleckým vrcholom je dielo Vysoké nebo letné, inšpirované matkinou smrťou. Venoval sa aj prekladom z poľskej, perzskej, ruskej a bulharskej poézie. Pokúšal sa aj o prózu. Počas vojnových rokov napísal román zo súčasnosti, z ktorého vyšli dve kapitoly v Slovenských pohľadoch. Napísal rad fejtónov pre rozhlas a článkov pre tlač.
Za svoju tvorbu bol ocenený titulmi zaslúžilý a národný umelec, bol nositeľom Národnej ceny a ďalších.
Zajtra sa pozrieme na Hradbovú ulicu v Starom Meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
