Kamaráta dobil kvôli 650 korunám
Alkohol je mrcha. Hlavne, ak je ho v krvi veľa a otupí mozog natoľko, že telo nevie, čo koná. Svoje o tom vie aj Marián M., ktorý sa v alkoholickom opojení zbil svojho kamaráta. Klasická "nakladačka" sa neskončila iba modrinami či vybitými zubami. Zvlášť, keď sa v ruke útočníka ocitla bejzbalová palica. Kým Marián si musel na istý čas obliecť väzenský mundúr, jeho obeť skončila naveky pod vrstvou hliny...
Aalkoholická párty v byte na 12. poschodí vežiaku na Južnej triede mala obvyklý scenár. A tým bol oduševnelý boj účastníkov čučového maratónu s plnými fľašami dezertného vína. Hoci boli v byte štyria muži, hlavné úlohy patrili iba dvom z nich. Mariánovi a Ľudovítovi Š., medzi kamarátmi prezývanému Ľali.
Zo začiatku nič nenasvedčovalo tomu, že nálada časom zhustne. Okolo polnoci však Marián obvinil Ľudovíta, že mu ukradol 650 korún. A hoci nemal jediný dôkaz, že je to práve on, začal na neho kričať, že je zlodej. Samozrejme, Ľudovít sa ohradil a na dôkaz, že je "čistý", vyvrátil vrecká. Na Mariána však takéto argumenty nezabrali. Kamaráta už nielen obvinil, ale aj odsúdil. A trest sa rozhodol okamžite realizovať. Najprv Ľudovíta udrel päsťou sprava, potom zľava a keď padol na zem, pridal aj kopance.
Ak by sa tým incident skončil, Ľudovít s Mariánom by sa možno i dnes zišli pri poháriku a vy by ste tu čítali o inom prípade. Úvodná bitka však bola iba zahrievacím kolom. Mariánovi totiž padol zrak na bejzbalovú palicu, ktorú si priniesol so sebou. Tento kus dreva sa vyznačuje tým, že má dvojaké použitie. Na odpaľovanie loptičiek, najlepšie ďalekonosnými "houmranmi" a na bitku. Marián loptičku nemal, preto využil bejzbalku inak. Najprv vyskúšal silu svojho švihu na umakartovom jadre a potom udrel Ľudovíta po hlave. Vtedy spozornel aj zvyšok partie a snažil sa "bubeníka" upokojiť. Bolo však už neskoro. Lebka stret kosti s drevom prehrala a začala krvácať.
"Lali mal rozbitý a tak čudne pokrútený nos," spomínal na incident jeden zo svedkov. "Marián na neho kričal, že je zlodej, no Ľali opakoval, že mu nič nezobral. Prosil ho, aby ho nebil, ale Marián bol silnejší. Pridržiaval si Ľaliho a ďalej ho kopal a bil rukami i tou palicou. Napokon ho vyhodil na chodbu, ale neskôr ho vtiahol naspäť do bytu. Ľali mal rozbitú tvár a ja som mu ju umýval octom, aby prestala krvácať. Na viac sa už nepamätám..."
Od tejto chvíle majú traja účastníci pijálesu mohutné "okno". Nevedeli alebo sa možno nechceli rozpamätať, čo sa dialo so Ľudovítom ďalej. Zhodli sa iba na tom, že ho nad ránom našli vo vani, s nohami prevesnými cez okraj. Samozrejme, mŕtveho. Spôsob, ako si overili fungovanie jeho vitálnych reakcií, bol skutočne unikátny. Jeden z mužov vzal do ruky špendlík a pichal ním nehybného kamaráta do očných viečok. Keďže ten z vane nevysokčil a neskríkol, aby neblbli, že ho to bolí, k oživovacím pokusom už nedošlo. A ani zavolať lekára či funebrákov nikomu nenapadlo. Naopak. Po krátkej porade na tému, čo teraz, sa pustili do zvyšku vína a pili na večnú pamiatku ich nebohého kamaráta...
Stop popíjaniu dala až po dvoch dňoch Štefanova družka, ktoré prišla aj s kamarátkou na "inšpekciu". Až ony po zistení, že vaňa je "obsadená" mŕtvolou, zalarmovali úrady a dali ďalším udalostiam rýchly spád. Polícia odviedla trio mužov, ktorí popíjanie prežili a rad radom ich vypočula. Keďže dvaja vypovedali proti tretiemu, Marián nemal šancu, vyhnúť sa podozreniu, že Ľudovítovi na druhý svet pomohol práve on. Obvinenie z ublíženia na zdraví mu bolo vznesené ešte v ten deň.
Kým kriminálka páčila z tria alkoholikov aspoň aké-také podrobnosti incidentu, v pitevni sa pracovalo na odhalení príčiny smrti nebohého. Súdni znalci zistli, že počas bezvedomia Ľudovítovi zapadol koreň jazyka, ktorý upchatím dýchacích ciest spôsobil udusenie. Samozrejme k útlmu obranných reflexov výrazne pomohol aj ťažký stupeň opilosti, v ktorom sa obeť nachádzala. Svojim posudkom prispela do spisu aj znalkyňa z psychiatrie. Podľa nej je Marián vo štvrtej fáze závislosti na alkohole a ak by sa ústavne neliečil, jeho pobyt na slobode by mohol byť nebezpečný.
Hlavný aktér prípadu sa k prijatiu svojho dielu zodpovednosti za Ľudovítovu smrť príliš nehrnul. "Necítim sa zodpovedný za to, čo sa stalo, aj keď mi je to ľúto, pretože Marián bol môj kamarát... Všetci sme boli veľmi opití, možno som ho naozaj bil, ale takisto ho mohli biť aj ostatní. Ja si na to všetko spomínam len matne," bránil sa neskôr pred súdom. "Veľmi ma mrzí, že Lali zomrel. S jeho smrťou sa neviem vyrovnať. Dva mesiace som bral tabletky a to čo stalo, ma dodnes trápi. Som ochotný niesť zodpovednosť za to, že som ho zbil, ale nie za to, že som mu spôsobil smrť."
Marián M. vyfasoval za ublíženie na zdraví 4 roky v I. NVS a protialkoholické liečenie ústavnou formou.
rob
Autor: V PONDELOK 14. 5. 2007
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
