pomenovaná Hlinkova ulica v mestskej časti Sever. Narodil sa v Černovej v rodine pltníka. Bol to nadaný chlapec, a tak začal študovať na ružomberskom gymnáziu. Vyššie gymnázium absolvoval v Levoči. Prijali ho za klerika seminára v Spišskej Kapitule, kde študoval teológiu. Verejne upozornil na obmedzovanie používania slovenčiny v seminári.
Po vysviacke jeho prvé kaplánske pôsobisko bolo v Zakamennom-Kline, potom ho preložili do obce Liptovské Kľačany, neskôr do Tvrdošína a faru dostal v Troch Sliačoch. Sociálne postavenie farníkov sa usiloval zlepšiť založením spolku striedmosti a úverového a potravného spolku. Organizoval osvetové prednášky a slovenské divadelné predstavenia. Zapojil sa do politického života. Priťahovala ho Uhorská ľudová strana, ktorá sľubovala riešiť aj otázku nemaďarských národov. Vo voľbách roku 1898 kandidoval za Katolícku ľudovú stranu, ale neuspel. Zvolili ho do vedenia Slovenskej národnej strany, ktorej bol spoluzakladateľom.
V roku 1905 ho zvolili za farára v Ružomberku. Súčasne bol členom mestského zastupiteľstva, kde poukazoval na korupciu a mrhanie financiami mesta. O dva roky neskôr sa stal zakladateľom peňažného ústavu Ľudová banka. Vo voľbách v roku 1906 sa presadili siedmi Slováci a dostali sa do uhorského parlamentu. Hlinka podporoval Vavra Šrobára, čím si vyslúžil nevôľu maďarských štátnych orgánov a biskupa Párvyho. Ten ho pozbavil jeho kňazských právomocí a dostáva sa do väzenia. Jeho vystúpenia za základné práva slovenského národa považovali za poburovanie Slovákov proti Maďarom.
Ešte pred nástupom do väzby došlo v jeho obci ku krviprelievaniu. Pri pokuse o tajnú posviacku nového kostola došlo k Černovskej tragédii. Žandári zastrelili 15 ľudí. V inom procese ho odsúdili na ďalšie väzenie. Počas väzby bol Hlinka vedúcim prekladateľom Starého zákona do slovenčiny, ktorého vydanie pripravoval Spolok sv. Vojtecha. Vystúpil zo Slovenskej národnej strany a obnovil Slovenskú ľudovú stranu, ktorej sa stal predsedom. V Ružomberku založil slovenskú kníhtlačiareň Lev. Bol účastníkom a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v Martine 1918, ktorá sa vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. V dôsledku protikatolíckej orientácie vládnych kruhov v Česku i na Slovensku bola obnovená Slovenská ľudová strana. Predsednícky post zastával až do svojej smrti.
Zajtra sa dozvieme, čie meno nesie Hollého ulica na Juhu.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
