Korzár logo Korzár Košice

Lucia Holienčiková sa narodila ako zdravé dieťa,

no keď dostala od brata kiahne, všetko sa zmeniloSnaží sa tešiť z každého dňa, do ktorého sa ráno prebudí...Lucia Holienčíková má iba 22 rokov. Z

no keď dostala od brata kiahne, všetko sa zmenilo

Snaží sa tešiť z každého dňa, do ktorého sa ráno prebudí...

Lucia Holienčíková má iba 22 rokov. Z nich je vyše 21 pripútaná k invalidnému vozíku. Napriek hendikepu je to typický mladý človek. Zaujíma sa o dianie okolo nás, snaží sa získať vysokoškolské vzdelanie, a samozrejme, má svoje záľuby, sny i predstavy o budúcom živote. O všetkom, čo k Lucii patrí, sme sa rozprávali v útulnej izbe vysokoškolského internátu na "boženke."

Občas našu debatu prerušilo cinknutie na počítači, signál, že jej prišla mailová správa. "Tento výdobytok techniky, ktorý mi požičala škola, je jedným z mojich najčastejších komunikačných prostriedkov," vraví Lucia. "Som schopná presedieť pri ňom i 20 hodín. Druhým je mobil. Kamarátov mám veľa a každú chvíľu sa niekto ozve, aby si pokecal alebo, aby sa niečo spýtal. Nie som síce počítačový lumen, ale základné rady im viem posunúť." Pravda, ako hneď Lucia dodala, naozaj sú to len rady. Kto sa chce na počítači naučiť pracovať, ten si musí každú operáciu a každé stisknutie na klávesnici sám odskúšať. Inak sa mu to nikdy poriadne do krvi nedostane.

SkryťVypnúť reklamu

Pedagógovia žiadne ústupky nerobia

Študuje odbor všeobecné strojárstvo na Strojníckej fakulte košickej Technickej univerzity. To, že je hendikepovaná, jej výhody neprináša. Pedagógovia ju berú ako hociktorého zdravého študenta. Rozdiel je akurát v tom, že už písala písomku za katedrou alebo na kraji lavice, keďže sa do nej s vozíkom nevtesná. Inak nič. "Prihodilo sa i to, že skúšajúci, ktorý ma nepoznal, ma vyzval, aby som prišla dolu, ku katedre. Vtedy som sa najprv ja trošku zháčila a vzápätí aj on, keď zistil, že som vozičkárka. Ospravedlňovanie potom nie a nie skončiť, také mu to bolo nepríjemné."

Čo chce Lucia v budúcnosti robiť, ešte presne nevie, úvahy sú zatiaľ skôr v teoretickej rovine. Prvé tri ročníky štúdia sú pre všetkých rovnaké. Len potom sa ďalej špecializujú. "Zatiaľ to tak vyzerá, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodnem pre biomedicínske inžinierstvo so zameraním na protetiku, teda na zdravotnícke potreby. Chcem pomáhať druhým telesne postihnutým. Vedie ma k tomu i to, že na Slovensku nie je tento odbor ešte presýtený. Nechcela by som sa zaradiť medzi vysokoškolákov, čo budú mať diplom a prácu nie." Dúfa, že ju niečo také nepostretne. Už teraz si oťukáva terén, aby mala aspoň brigádu.

SkryťVypnúť reklamu

"Každý mladý človek potrebuje peniaze. Mňa nevynímajúc, i keď som pripútaná na vozík. Snažím sa školu si platiť sama, nech rodičov úplne nezruinujem. Stačí, že hradia internát, stravu." Na vysokoškolské štúdium ju tak trochu doma nahovorili. Ba trošku aj pritlačili. Neprotirečila. Videla v tom príležitosť odísť z rodinného hniezda a skúsiť život "na vlastných nohách." "Mladí ľudia potrebujú rozlet, aj sa naučiť zobrať zodpovednosť za seba na seba. Tak to v živote chodí. Zatiaľ sa nesťažujem," priznala Lucia. Mama odlúčenie podstatne horšie znáša. Keď domov nepríde dva týždne, už jej telefonuje, kde je. "Mamy sú také. Keď som doma, aj sa občas pochytíme, keď neprídem, volá ma," pousmiala sa.

Dodnes nepozná presnú diagnózu

SkryťVypnúť reklamu

Lucka sa narodila ako každé iné dieťa. Bola zdravá, čulá, ani rok nemala, keď začala chodiť. "Potom dostal brat ovčie kiahne, a ja som ich, čo je logické, od neho pochytila. Lekárka ma však zaočkovala proti osýpkam." Tento "malý" omyl po pár dňoch navonok nebol ešte viditeľný, no v Luckinom organizme, ktorý nemal vybudované obranné látky, sa už začali diať negatívne zmeny. Prepukli zápalom a vysokými teplotami, skončili ochrnutím dolných končatín. "Oficiálne doteraz nemám presnú diagnózu, čo mi vlastne je. Lekári ma nevedia do žiadnej kategórie chorých zaradiť. Nikto sa nechce priznať ani k pochybeniu, ktoré ma pripútalo na invalidný vozík ..."

S odstupom času sa snaží tento hendikep vnímať ako úplne normálnu vec. Možno, keby sa jej stal úraz pri dopravnej nehode, takže zrazu by sa nemohla po vlastných pohybovať, bola by na tom psychicky horšie. Takto, i keď si ako drobec vyskúšala aj prvú neistú chôdzu, na to sa už nepamätá. Zato mala dosť času vyrovnať sa postupne s tým, že jej celoživotným partnerom budú štyri kolesá invalidného vozíka.

"Žijem, dýcham a snažím sa tešiť z každého dňa, do ktorého sa ráno prebudím. To je moje motto. Svojím spôsobom som predsa šťastný človek, mám okolo seba veľa priateľov, ktorí sú ochotní kedykoľvek mi pomôcť." Zatiaľ, ako Lucka tvrdí, nestretla sa s tým, že by jej niekto zo známych, aj z neznámych ľudí, odmietol na košických uliciach pomôcť napríklad do alebo zo schodov, či nastúpiť, prípadne vystúpiť z električky.

Inou kapitolou sú niektorí šoféri SAD. "Pri nich sa mi dvakrát stalo, že odo mňa pýtali peniaze za vozík. Jednoducho ho brali ako batožinu. Alebo ma šofér odmietol do autobusu vôbec zobrať, pretože som nemala sprievodcu a mal obavy, čo so mnou bude robiť. Doprovod pritom nie je pri cestovaní podmienka. Väčšinou sa pre istotu snažím, aby ma v mojej cieľovej stanici niekto čakal. Pokiaľ príde spoj skôr, tŕpnem, kam sa raz preveziem..." Lucka pripúšťa, že šofér nie je povinný vozičkára do spoja nakladať a vykladať, musíme však vždy robiť všetko len podľa litery zákona? Nemohli by v ľudskom rode platiť i také prejavy ako ohľaduplnosť, citlivosť...?

"Väčšinou všade chodím s asistentom. Keď sa dostanem do situácie, že som odkázaná iba na seba, snažím sa byť opatrná, neriskovať. Veď čert nikdy nespí, aj keď Košice sú vozičkárom, najmä pri priechodoch z chodníkov na cestu, celkom dobre uspôsobené." S obchodmi v centre mesta je to horšie. Do niektorých sa ani za pomoci asistenta nemá Lucia šancu dostať.

Na pomoc, hlavne kamarátov, je odkázaná i priamo v internáte, ktorý je viacmenej bezbariérový. Až na pár schodov, ktoré vedú akurát k jej izbe. Lucka však dúfa, že keď plošina pribudla smerom do jedálne, nájdu sa korunky i na zvládnutie týchto pre ňu kritických schodov, nech nemusí byť otrokom internátnej izby. "Už sa stalo, že priatelia odišli cez víkend preč, a tak som v prakticky ľudoprázdnom internáte musela vyčkávať na niekoho, kto mi po schodoch pomôže."

Chvíľ, kedy je sama, nie je našťastie, veľa. Zväčša sú "študáci" často spolu. Spolu sa učia, spolu vystrájajú alebo si varia. I Lucka je občas hostiteľkou. Nevie síce ešte variť stopercentne, ale snaží sa a zatiaľ nikoho nepriotrávila. "Rada varím, baví ma to, ale iba vtedy, keď som sama v kuchyni. To platí pri kuchtení v internáte, aj doma. Mama, keď som tam ja, musí ísť z kuchyne preč, pretože raz ma upozorňuje, nech toto nerobím, lebo sa popálim a tamto zase preto nie, lebo sa obarím. Zdravý človek si niekedy neuvedomí, že ja hrniec musím držať inak ako on. Že ho musím prispôsobiť sebe a neriadiť sa jeho pokynmi."

Má rada hudbu, hrá na gitare

Škola je jedna vec, život mladého človeka druhá. Luciine voľné popoludňajšie chvíle od decembra 2006 zapĺňa dvakrát týždenne tanec. Je členkou klubu, v ktorom nacvičujú zdraví partneri a hendikepovaní tanečníci. Trénuje ich Peter Vidašič, (mimochodom tancuje i v tanečnej šou televízie Markíza Bailando s Alenou Heribanovou), a k tréningom využívajú športové vozíky. "Zatiaľ ich máme požičané, do roka si musíme zabezpečiť vlastné. Sú iné ako klasické invalidné vozíky, pretože sú ľahšie, obratnejšie, dajú sa s nimi robiť figúry aj otočky."

Luciu neinšpirovalo Lets´dance, ktoré bolo prednedávnom televíznym hitom. Tanec sa jej zapáčil odvtedy, čo videla prospekty zachytávajúce podobný tanečný klub v Bratislave. Už vtedy si to chcela vyskúšať. Len nevedela kde a ako. Preto sa ponúknutej šance chopila. I keď zatiaľ jej to nejde tak ako by si predstavovala. "Zistila som vlastné medzery, aj to, že je to obrovská drina. I keď je pravda, že trénujeme len štyri mesiace, takže, čo chcem... Všetko okamžite nemôže ísť."

K umeleckej oblasti inklinuje od malička. Absolvovala základnú umeleckú školu, kde skončila hru na flautu. Vie "brnkať" na klavíri, ale ten ju baví pomenej. V poslednom období ju začala lákať gitara, učila sa na nej ako samouk. "Najprv mi jednu prepožičal kamarát, teraz mám vlastnú. Požičala som si na ňu peniažky od rodiny. Ale keďže tie treba vrátiť, čaká ma odkladanie koruniek," zastrájala sa Lucia sama pred sebou. Dobre sa totiž pozná, vie, že peniaze sa u nej dlho neudržia. Baba predsa potrebuje raz za čas nové oblečenie, i nejaké tie šminky, nech sa chalanom, hlavne tomu svojmu, páči. "Momentálne mám priateľa. O to viac musím dbať o seba, nech nechodím ako špata," rozosmiala sa.

Pravidelne vo chvíľach voľna navštevuje vysokoškolské sväté omše, ktoré sú v seminárnom kostole. Chodí aj na tie v internáte. Je tiež členkou diecezného evanjelizačného strediska, čo je, ako vysvetlila, spoločenstvo viacerých farností. Hlavne cez leto pravidelne chodievajú medzi mladých koncertovať. Keďže s počítačom je dobrá kamarátka, podieľa sa tiež na tvorbe farského listu. Od spoločenského diania sa teda neodťahuje, nesedí v kúte. Také čosi je jej vzdialené.

"Vozík je bariérou v pohybe, nie však v mojich aktivitách. Neviem si predstaviť, že by som sedela doma a lamentovala nad sebou. Čo sa stalo, stalo sa. Usmievať sa, nech mi ľudia hovoria, že som slniečko, je lepšie, krajšie a milšie ako sa od rána do večera mračiť."

Lucia netvrdí, že každý deň je len krásny. Sú chvíle, keď si aj ona poplače. V kúte a sama. Dôvodov je dosť. Raz kvôli škole, lebo, i keď sa učila, známka, čo dostala, nebola adekvátna vynaloženej námahe. Nie je dráčom ani bifľošom. Na výške sa to ani nedá. "Mávam chvíle, keď sa mi nechce učiť. Potom si však dohovorím a sadnem ku skriptám. Práve vtedy, keď som sa skutočne učila a s hodnotením od skúšajúceho to nevyšlo, vypustím slzu. Ešteže mám na izbe kamarátku a spolubývajúcu Dominiku. V podobnej chvíli je mojou bútľavou vŕbou. Poznáme sa od škôlky, veľa mi pomáha."

Niekedy Lucia vydrží bez smútku dva-tri mesiace. Potom stačí drobnosť, na pohľad hlúpa situácia a slzy nie na nie zastaviť. "Plačlivé údolie, našťastie, dlho netrvá. Je to skôr len také preliatie kalicha, kedy to, čo je v ňom nazvyš, musí ísť preč. Ufňukanec nie som. Som technik, rácio musí zvíťaziť. A tak si poviem: ´dievča, neplač. Iba ťa rozbolí hlava, ráno budeš vyzerať otrasne, a bulením sa aj tak nič nevyrieši.´ Tak sa radšej usmievam. Život na vozíku tiež je a môže byť krásny. Aký naozaj bude, závisí vo veľkej miere od toho, kto v ňom sedí. A ja som šťastný človek," dodala s neskrývanou hrdosťou nad vlastnou silou Lucia Holienčíková.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 815
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 554
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 080
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 953
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 645
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 8 802
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 139
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 037
  1. Ivan Čáni: Keď sa hanbí dôchodca za iného dôchodcu – blogera.
  2. Reštartnisa, o.z.: Skúsili ste už kolobežku ako terapeutický nástroj?
  3. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  4. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  5. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  6. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  7. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  8. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 488
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 694
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 499
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 12 066
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 441
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 250
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 6 817
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ivan Čáni: Keď sa hanbí dôchodca za iného dôchodcu – blogera.
  2. Reštartnisa, o.z.: Skúsili ste už kolobežku ako terapeutický nástroj?
  3. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  4. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  5. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  6. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  7. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  8. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 488
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 694
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 499
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 12 066
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 441
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 250
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 6 817
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu