Ulička lásky v meste Liege bola čerešničkou na trpkej torte...

Košickej kapele Dilemma sa celkom dobre darí v zahraničí. V Belgicku im vyšiel album a len pred pár dňami sa vrátili z tejto krajiny, kde absolvovali pár koncertov. Okrem hrania si však našli čas aj ochutnať tamojšie vyhlásené pivá a poriadne sa okolo seba poobzerať. O zážitkoch, ktoré si z členovia kapely z Belgicka priniesli, nám porozprával Ján Spišák.

Ešte pred samotným koncertovaním v Belgicku začala Dilemma koncertom v českej Opave. "30. apríla sme potom hrali v belgickom Liege na festivale, o deň na to sme pre tamojšiu televíziu nakrúcali reportáž v národnom parku," spomína J. Spišák. "2. mája opäť v Liege, tentoraz vo vykričanom klube L'Escalier, 3. mája sme hrali v Aachene v Nemecku, 4. mája opäť v Belgicku v Eupene. Na druhý deň sme mali dva koncerty. Jeden sa konal v Bruseli v obchodnom dome obrovského reťazca s hudobninami a elektrotechnikou, čo bolo vlastne aj oficiálne uvedenie nášho cédečka na trh. Večerný koncert sme mali vo Verviers a posledný sme odohrali 7. mája v Prahe."

Všetky koncerty sa stretli s pozitívnymi ohlasmi a už teraz chalani vedia, že sa do Belgicka ešte vrátia. "Chceme opäť posunúť latku vyššie. Celkom iste budeme na budúci rok hrať na jednom veľkom významnom festivale. Doposiaľ sme koncertovali v Belgicku vo Valónsku a v nemecky hovoriacej časti tejto krajiny. Dá sa povedať, že už tam máme celkom dobré zázemie. Isteže, ako každá iná kapela, ktorá sa snaží presadiť v zahraničí, si uvedomujeme, že to potrebuje trpezlivosť a veľa práce. Ukazuje sa však, že to má perspektívu do budúcnosti, veď máme zahovorené už štyri ďalšie termíny na koncerty."

V Belgicku nie je Dilemma rozhodne žiadnym nováčikom, členovia kapely teda môžu porovnávať... "Isteže, rozdiely sú badateľné. Tamojšie hudobné kluby sú veľmi dobre zabehnuté aj po profesionálnej stránke a technické vybavenie je neporovnateľné s tým na Slovensku. Nie však v každom klube! Na a čo sa týka fanúšikov, myslím, že Belgičania ako ľudia sú viac uzatvorení. Ale na druhej strane, ak sa im niečo páči, neboja sa to dať najavo - tlieskajú, kupujú si cédečka a podobne. Sú aj oveľa komunikatívnejšie publikum. Pokrikovali stále čosi z hľadiska po francúzsky, aj keď vedeli, že im nerozumieme, ale bolo jasné, že sa im naša muzika páči."

Belgicko má 10 miliónov obyvateľov a rozlohu okolo 30 tisíc km2. Krajina je dvojjazyčná, používa sa v nej flámčina a francúzština. "Na prvý pohľad je vidno, že aj keď je to malá krajina, sú v nej obrovské rozdiely. Na tej istej rieke, vzdialené od seba len 20 km, je mesto Eupen, kde sa hovorí nemecky, ďalšie mesto je flámske a v treťom sa hovorí francúzsky... Keď si len vezmete dve mestá - Eupen a Verviers, na nich vidno veľké rozdiely. Obe boli pred približne sto rokmi na tom rovnako, dnes sa Eupen postavil na nohy, no Verviers je v úpadku. Mesto v podstate žije z kvót, ktoré mu vyplácajú iné mestá preto, že prijíma prisťahovalcov. Takže v tomto meste je napríklad viac prisťahovalcov z Maroka, ako kdekoľvek inde... Aj keď ľudia prijímajú podobné veci s predsudkami, je tam veľmi pokojná atmosféra. Tak sa zdá, že Belgičania majú v sebe hlboko zakorenené liberálne hodnoty a toleranciu."

Okrem toho, že košickí muzikanti nasávali atmosféru belgických miest, kde koncertovali, navštívili i národný park. "Problém bol v tom, že do niektorých oblastí sme sa nemohli dostať, lebo bolo príliš veľké sucho a každoročne sa stáva, že im turisti podpália porast... Pre našinca je tamojšia príroda nezaujímavá, lebo je príliš rovinatá. Zaujímavosťou je, že najvyšší bod, ktorý v Belgicku majú, je vo výške 693 metrov nad morom. Na tomto mieste - nie je to žiadny kopec, len bod na rovine - postavili 7 metrové schodíky, na ktoré keď človek vyjde, ocitne sa vo výške 700 metrov. Belgičania majú naozaj svojský zmysel pre humor..."

Ďalšou turistickou zaujímavosťou v Belgicku je cintorín amerických vojakov. "V druhej svetovej vojne padlo v Belgicku veľa vojakov USA a bol problém ich previezť domov. Preto Belgicko poskytlo časť svojho územia, na ktorom je cintorín a oficiálne je americkou pôdou. Zhodou okolností je to miesto, kde je hádam najlepší výhľad na celé Belgicko."

Mesto, v ktorom Košičania strávili najviac času a ktoré ich aj najviac zaujalo, bolo Liege. "V strede mesta je obrovský ostrov, v ktorom kedysi žilo najchudobnejšie obyvateľstvo. Dnes je to najnavštevovanejšia štvrť, je tam veľa podnikov a barov. Robia sa tam obrovské párty, aké si my u nás nevieme ani predstaviť. V čase, keď sme tam boli, tam tamojšie futbalové mužstvo porazilo bruselské, takže naraz oslavovalo viac ako stotisíc ľudí... Keďže je toto mesto multinárodnostné, človek by možno aj čakal, že bude v istom zmysle nebezpečné, ale nie je to tak. Všetci tam všetko berú s úsmevom na tvári. Každý má na všetko čas, ľudia sa navzájom prihovárajú. Zaujímavé je aj ich lúčenie. Keď Belgičan povie, že sa rozlúči, treba rátať s tým, že to bude trvať hodinu. Najdôležitejšie pre nich je rozprávať sa s inými ľuďmi. Určite má na tom podiel aj veľká talianska menšina, žijúca práve v tomto meste už sto rokov."

Aj keď na Slovákov toto mesto zapôsobilo veľmi príjemne, nachádza sa v ňom časť, ktorá je akoby z iného sveta. "Je to 40 km popri rieke sa tiahnúca štvrť, kde vedľa seba stoja nespočetné množstvá tovární, oceliarní a výrobných hál. Pomedzi to sú poprepletané domy robotníkov, ktorí v týchto továrňach pracujú. V našom ponímaní je to hotové peklo a nikto z nás by tam nechcel bývať. Tam človek vidí, aký je rozdiel v tom, ako je nám Belgicko vykresľované a čo v ňom naozaj nájdete..."

Keďže košickí muzikanti koncertovali v kluboch po večeroch, mali možnosť si užiť aj večerné Belgicko. "V podstate sme vstávali dosť neskoro. Presúvali sme sa cez deň a hlavne v noci sme mali možnosť si mestá poobzerať. V spomínanej štvrti v Liege, sme zašli aj do takzvanej uličky lásky. Všade vo výkladoch sa ponúkali vyzývavo oblečené ženy. Je to asi pre ne lepšie, ako stáť v špine a zime na ulici, ale boli sme z toho znechutení. Ľudia, ktorí žijú v tejto štvrti sú v bezvýchodiskovej situácii a ulička lásky bola len čerešničkou na tejto trpkej torte..."

Keďže je Belgicko vychýreným výrobcom piva, muzikanti nemohli neochutnať. "Bol som v jednej pivárni, kde mali na výber dva a pol tisíc druhov piva. Oni to tam miešajú s hocičím a dostanete pivo s príchuťou čoho si len zmyslíte. Viac ako dve tri pivá je však nebezpečné si dávať. Okrem iného i preto, že sú oveľa silnejšie ako naše. Aj preto je tam prirodzené, že sa čapujú do dva a pol decového pohára, ničím nezvyčajným nie je ani decové pivo. Najobľúbenejšie Belgické pivo je Jupiler. Je to druhý najväčší pivovar na svete, vyrába sa v Liege."

Čo sa týka jedál, väčšina dnes obľúbených belgických špecialít vznikala v kuchyni chudobnej časti obyvateľstva. "Voľakedajšie vývarovne pre robotníkov sú dnes vyhľadávanými luxusnými reštauráciami. Mnohé pôvodne belgické jedlá sa považujú za francúzske - žabie stehienka či slimáky. Napríklad hranolky, ktoré sa na svete volajú french fries - vôbec nie sú francúzsky ale belgický vynález. Celkovo sa vo svete mnoho vecí, ktoré je pôvodne belgických, považuje za francúzske...."

Pralinky sa však bezpochyby spájajú s prídavným menom belgický. "Zaujímavé je, že tam ich ľudia veľmi nejedia a vyrábajú sa hlavne na export. Všimol som si, že Belgičania vôbec nie sú na sladké. No a čo sa týka kuchyne, tiež neuprednostňujú tú svoju typickú, ktorá je dosť ťažká a pozostáva často z rôzne upravovaných vnútorností. Prevažuje tam talianska kuchyňa. Čo je však zaujímavé, tak čo sa týka fastfoodov, tam nie je veľa McDonaldov a rôznych stánkov s hamburgermi, ale prevažujú čínske a arabské fastfoody, ako je to dnes už takmer v celej západnej Európe."

Keď sme už spomenuli rôzne dobroty, netreba obísť ani belgické dievčatá... "Tamojšie ženy sú veľmi zaujímavé, ale sú úplne iné ako naše dievčatá. Majú v prvom rade úplne inú stavbu tela. Sú nižšie, majú akési väčšie hlavy a sklony k obezite. No nie sú to žiadne špaty. Mladé Belgičanky sú veľmi krásne, no je pravda, že potom to s nimi rýchlo ide z kopca... Mladučké sú však naozaj krásne, no musím povedať, že keď sme prišli domov, boli sme radi, že vidíme opäť Slovenky. Pri nich totiž človek nemusí rozmýšľať, čím sa mu páčia, jednoducho vidí, že to sú pekné ženy."

Celkom iste sa Košičanom potvrdilo, že Belgicko je krajina, do ktorej sa oplatí vracať. Ľudia sú tam veľmi priateľskí, usmievajú sa na seba a človek sa tam cíti prirodzene. "Pokojne môžem povedať, že sme si tam pripadali ako doma. Rozdiel však vidno napríklad aj na cestách. Doslova sme s tým mali obrovské problémy, že tam chodci automaticky prechádzajú cez prechod pre chodcov, ani sa nepozrú, či ide auto. Prirodzene rátajú s tým, že majú prednosť. Ja som vychádzal z križovatky a zrazu mi popred auto prebehla mladá slečna, ktorá mala na uchu walkman a dívala sa kdesi úplne inam. To, že by mohol do mňa zozadu niekto nabúrať, keď som rýchlo zabrzdil, to je len a len môj problém. Tam je totiž chodec na prvom mieste. Sú tam napríklad aj veľké zápchy, ale nikto po sebe nekričí. Vedia, že to tak je, rátajú s tým a sú s tým vyrovnaní."

Dnes je už jasné, že sa Dilemma do Belgicka vráti. V najbližších dňoch si však vyskúša turné po Slovensku s hosťom z Belgicka - skupinou Zop Hopop. "Najskôr vystúpime 28. mája v relácii METRO v STV a v Košiciach budeme hrať 31. mája v IC Culture Train na Vyšnom Opátskom. Na koncerte pokrstíme aj náš album Posledný debut a nemali by chýbať ani zaujímaví hostia," dodal J. Spišák na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári