pumpy sa tu všetko zachovalo dodnes. Ako hotel bol vo svojej dobe najmodernejším v šírom okolí. Nečudo, že sa tu uživili aj služby od výmyslu sveta. Všetky, vrátane "hodinových" radovánok...
Znalec starých máp a amatérsky historik Jaroslav Gorás zistil, že na tejto parcele stál objekt už pred rokom 1772. Na presnejšej katastrálnej mape z r. 1866 je však iného pôdorysu ako Zlatý býk bránu a otvorený dvor má na severovýchod.. "Môžem potvrdiť, že Arany Bika szálloda, ako znel jeho maďarský názov, je novostavbou. V jeho prípade nejde o rekonštrukciu staršieho objektu. Presné datovanie výstavby ale môžeme len predpokladať," hovorí Gorás. Odhaduje ju medzi rokom 1900 - 1911: "Vtedy už určite stál, čo dokazuje dobový záber. Na ňom vidno, ako robia krov dnešného Zemplínskeho osvetového strediska. To postavili v roku 1911."
Hotel s najvyššou pravdepodobnosťou dali postaviť Strömplovci. Vo svojej dobe boli významnou a bohatou rodinou, ktorá mala viacero mäsiarstiev na Hlavnej ulici. Práve vďaka tomu priečelie hotela zdobí pozlátená hlava býka a napokon mu dala aj meno, ktoré sa traduje dodnes - Zlatý býk. Gorás hovorí, že býčia hlava bola v tých časoch symbolom väčšiny podnikateľov v obchode aj poľnohospodárstve. "Preto si v susedných regiónoch vyslúžili pomenovanie "byčkare". Z Prešova zase boli "koňare" a z Humenného "hurkare"," pripomína dobové prezývky, ktoré sa zachovali dodnes.
No, ale či už to boli hurkare, koňare alebo domáci byčkare, všetci sa po dobrom obchode stretli na jednom mieste v Zlatom býku. Široké spektrum služieb, ktoré ponúkal, ich lákal ako osy na med. V "korcsme" mohli začať vínom, pivom a pálenkou, ako to hovorí aj reklama na strednom výklade. Ak chceli nealkoholický začiatok, mohli si posedieť v modernom "kaveháze" (dome kávy) v pravom výklade. Ak mali chuť uspokojiť aj žalúdok, stačilo sa popod dufard presunúť do hotelovej reštaurácie. V útulnej kaviarničke s cukrárňou si poobedňajší dezert vychutnávali dámy v róbach, v reštaurácii vedľa sa jedlo. Tým, ktorým obchod priniesol poriadny zisk, mohli po dobrom jedle oslavovať s hosťami vo veľkej sále. Tá bola vždy pripravená - na hostinu či tancovačku. Cezpoľní si s návratom domov hlavu robiť nemuseli. Krajší a modernejší hotel v čase jeho vzniku a ešte dlho po tom sa v meste nájsť nedal. Nuž a pri odchode sa so Strömplovcami mohli rozlúčiť nákupom v mäsiarstve, ako to prezrádza nápis v ľavom výklade.
Perličkou je, že hotel ani zďaleka neslúžil len pocestným. Dlhodobé ubytovanie tu našiel aj nejeden učiteľ novovzniknutého gymnázia: "Zistil som to z textov mnohých pohľadníc, ktoré som zozbieral. Samozrejme, v budove boli aj nájomné priestory, kancelárie, pekná terasa, garáže, autospravkáreň a predajňa autočlánkov a samozrejme autopumpa a mnohé iné," vyratúva Gorás.
Ani veľká sála neslúžila len na obchodnícke hostinky a tancovačky. Keďže až do r. 1928 bol jediným dostatočne veľkým a reprezentatívnym priestorom, až do 2. svetovej vojny sa tu konali mnohé zábavy a plesy, ale aj výročné schôdze či vážne rokovania predstaviteľov mesta a rôznych spolkov a združení. Vlastný kolorit a život hotela výrazne nenarušili ani vojnové časy. V jeho sálach bolo živo stále, menili sa len uniformy, osoby a obsadenie - tak ako to narežírovala pani Doba. Po vojne slúžil na rôzne účely. "Ja som tu chodil do Domu pionierov a mládeže a do Školskej družiny," spomína s úsmevom Gorás
Zlatý býk na priečelí je už takmer stovku rokov nemým pozorovateľom vecí významných, veselých osláv, vážných zasadaní, ale aj ľahtikárskych radovánok. Počas svojej existencie bol svedkom prvých zasadaní komunistov, éry hodinového hotela, ale aj týždňového školenia ozbrojencov "ľudových milícií" pred ozbrojeným útokom a zatýkaním rehoľníkov z kláštora redemptoristov v 50. rokoch.
Gorás zistil, že architektúra budovy sa takmer nezmenila. Žiaľ, časom sa aj do nej zahryzol zub času a začal chátrať. Celú zadnú časť rozkradli a jeho jedinými "hosťami" boli bezdomovci, vandali a zlodeji. Mesto, ktorému budova pripadla, lebo zo Strömplovcov si nikto neuplatnil reštitučný nárok, ju zachránilo za päť minút dvanásť... Na chátrajúcom objekte vynovili fasádu, vymenili kovové výklady za drevené a eternit za lakovaný plech: "Aj vežička dostala namiesto eternitu a zinkového plechu nový medený. Škoda len, že klampiari si zjednodušili prácu a ozdobné detaily nezhotovili."
Napriek nekresťanským miliónom, ktoré na opravu putovali z mestského rozpočtu, musí každý uznať, že budova po rokoch agónie opäť žiari. Jedinou pamiatkou na Strömplovcov zostala hlava býka, ktorý môže aj ďalších sto rokov s nadhľadom zaznamenávať plynutie času.
Autor: LYV
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
