nie je iba krčmárom, ale aj rezbárom. Jeho diela zdobia spomínané pohostinstvo, kde ich obdivujú desiatky zákazníkov.
S vyrezávaním začal pán Milan úplnou náhodou v roku 1985. Odvtedy vyrezal niekoľko zaujímavých diel. Hovorí, že hoci ho to nikto nikdy neučil, rezbárstvo bolo preňho od začiatku ľahké. "Vzal som do ruky dláto a skúšal som. Darilo sa mi, bol som samouk," prezrádza a dodáva, že aj keď sa mu darí, stále sa ma ešte čo učiť.
Skromný rezbár toho o sebe veľa nenahovorí. "Rezbárčina ma baví, je to môj koníček. Dokážem pri ňom výborne relaxovať." A čo na to hovoria jeho zákazníci? "Na to, že tu sem-tam pobehujem s dlátom a vyrezávam, si už zvykli. Veľmi radi ma pozorujú ma pri práci a neraz sa aj pýtajú ako sa to robí," usmieva sa. Jeho šikovné ruky vyrezali napríklad motív tatranského kraja či postavy žien. Prezradil, že pri práci sa poreže, ale to sa stáva naozaj málokedy.
V pohostinstve trávi celé dni a keď má menej práce, siahne po dreve a dláte. A čo robí, keď sa pomýli. "No, keď sa tak stane, musím sa vynájsť, lebo to, čo som už vyrezal sa naspäť prilepiť nedá," zasmial sa. Niektoré diela neskôr ošetruje včelím voskom či potravinárskym lakom. Na vyrezávanie používa drevo z lipy topoľa či javora.
M. Gocardt najradšej vyrezáva postavy žien. A práve tých je v krčmičke najviac. "Ženy ma inšpirujú," smeje sa. Aj keď je rezbárstvo jeho veľkým koníčkom, nikdy nezabúda na to, že na prvom mieste sú vždy zákazníci a až tak drevo a dláto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
