chodenie - chodítka," začala sedemdesiatnička.
Ladislav Bátory je od mala postihnutý, nevie vôbec chodiť ani rozprávať. Má mozgovú obrnu. "Keď bol Laci malý, robili mu výmenu krvi. Neviem, možno sa pritom voľačo stalo, celý bol žltý. Ako štvordňovému mu nebrali krv z hlavy, ale z pupočníka. Deti majú všetko veľmi mäkké, možno vtedy sa niečo poškodilo," zamyslí sa A. Bátorová nad synovým trápením.
Mama šiestich detí ďalej hovorí: "Chodítko som skonštruovala sama, trochu mi s tým pomohol stolár odvedľa. Keď mal Laco 5 rokov, spravila som mu malé chodítko. Menšie železné nohy mi urobil švagor a konštrukciu z dreva stolár. V tom syn chodil. Ako rástol, postupne sme mu chodítko zväčšovali až do dnešnej podoby."
Pani Bátorová si svoj vynález nedala patentovať. "Stojí to peniaze. Ja len chcem, aby si toto chodítko ľudia všimli a urobili si niečo podobné, aby ich postihnutí blízki mohli za pomoci tákehoto prístroja aspoň trošku chodiť," dodala.
Zo začiatku, ho rodičia do chodítka dávali cez otvor zvrchu. Chodítko je na štyroch kolieskach, za pomoci ktorých sa Laco posúva po ulici. Na prechádzky so svojou mamou chodí každý deň. Raz sa stalo, že Laco s chodítkom spadol a jeho pomôcka praskla. Dôchodkyňa teda vymyslela iný spôsob a na chodítko namontovala kovové závesky. Laco sa teraz do chodítka dostáva zboku, pretože sa dá otvoriť akoby mal dvierka. Laco máva záchvaty epilepsie. Občas sa stane, že s celým chodítkom padne na zem, lebo má jednu nohu kratšiu. "Ja som už o paličke a nemôžem ho zdvihnúť sama. Na ulici preto pýtam cudzích ľudí, aby mi s ním pomohli. Niektorí ľudia sa stránia. Muži sa tvária, že nič nevidia a obídu nás, keď sa s ním na ulici sama trápim," dodáva Alžbeta.
Laco má špeciálny prístroj na osobnú hygienu, ktorý mu venovali zo sociálneho fondu. Funguje na princípe zdviháku, takže pri umývaní je Laco istený postrojom, v ktorom sedí a visí vo vzduchu. Jeho mama dodáva: "Raz mi Laco v kúpeľni spadol. Nemohla som ho zdvihnúť, tak som šla po suseda. Ale ten, keď videl o čo ide, nepomohol mi. Zvrtol sa vo dverách a šiel kopať záhradu."
Alžbeta Bátorová sa zamyslí a obzrie sa do minulosti. "My sme mali sestru, ktorá zomrela veľmi mladá. Nerástla jej však hlava, celých sedem rokov bola v kočiari. Ja som sestru dala do ústavu. Zomrela v novembri. Vtedy som si uvedomila, že keby som mala niečo také ja ako bola moja sestra, nikdy to dieťa nedám do domova. O rok neskôr v ten istý mesiac sa mi narodil Laco. To ako keby ma niekto potrestal," hodnotí svoju minulosť Alžbeta.
Lacova mama hovorí, že peniaze, ktoré dostáva od štátu jej stačia. Ale keby nedostávala Lacov invalidný dôchodok, zostalo by jej z jej dôchodku na živobytie len 50 korún.
Alžbeta Bátorová nikdy neuvažovala o osobnej asistentke. Ako sama hovorí "O Laca sa budem starať, pokiaľ budem vládať. Ľudia sa ma pýtajú: Čo keď vám umrie aj manžel, ako to potom zvládnete? Vždy im hovorím pán Boh mi pomôže."
Autor: Zuzana FABIANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
