roztancovalo pešiu zónu a predznamenalo tak, že sa po roku v Košiciach opäť koná obľúbený Zemplínsky majáles. Šestnásť súborov predviedlo na pódiu pri Dolnej bráne svoje tance, piesne a jazyk. Počas celého dňa totiž medzi zúčastnenými zaznievala výhradne pravá zemplínčina.
Hosťami boli aj členovia folklórneho kultúrneho umeleckého súboru mesta Tuzla zo severovýchodnej časti Bosny a Hercegoviny. "Tento súbor vznikol v roku 1946, prešlo cez neho 5 000 členov a vlastnia 450 druhov pôvodných krojov, čo má veľkú etnografickú kvalitu. V Košiciach boli aj vlani a prišli opäť na pozvanie starostu Čižatíc Franja Houdeka," vysvetlila nám hovorkyňa KSK Zuzana Bobriková.
Dvanásty ročník Zemplínskeho majálesu prilákal na Hlavnú ulicu veľa nadšencov folklóru. Ľudia sa zabávali, a veru nejeden z divákov si s účinkujúcimi aj zaspieval. Raz darmo, piesne, ktoré sa dostali do uší v mladom veku, stále v ušiach rezonujú. "Na začiatok zaspievame našu hymnu Valaly, valaly, ktorú napísal básnik Pavol Horov z Bánoviec nad Ondavou. Je to typická pesnička, ktorá sa tu každý rok spieva. Je tu šestnásť súborov, je to tradícia, ktorá sa už nedá zanechať," hovorí Michal Klíma zo súboru Hnojňane z Michaloviec.
A prečo práve Hnojňane? "Nuž, pochádzame z obce Hnojné, dobre dedukujete, má to niečo spoločné s hnojom, ale nebojte sa, naše kroje sú čisté, vypraté, za hnojom ich necítiť. Tohto roku oslávi náš súbor 30 rokov a robíme všetko, čo je v Zemplíne zvykom. Parobské, regrútske pesničky, pijanské piesne, smutné, veselé, na zaplakanie, na radosť. Náš folklór treba počuť a vidieť."
V Košiciach existuje Klub Zemplínčanov a takýmto spôsobom priťahuje pozornosť svojich rodákov. "Bol som na všetkých ročníkoch. Vždy je tu skvelá zábava," dodal M. Klíma.
Pán Pavol sa prišiel pozrieť, hoci korene v tejto oblasti nemá: "Mám čas, som na dôchodku a folklór ma vždy bavil. Je pravda, že to je trocha špecifické, čo sa jazyka týka, predsa len majú nárečie, ktorému nie každý rozumie. Som však rád, že sa niečo na Hlavnej deje a ja sa môžem pokochať na tancujúcich devách."
V meste žije veľká komunita Zemplínčanov a postupne sa dostáva do veku, keď človek hľadá vlastnú identitu. Vracajú sa teda ku koreňom, spomínajú na mladosť, ktorá bola spojená s folklórom. A svoj temperament nepredviedli len na majálese, ale aj na večernom bále.
(krs)
Autor: pan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
